Slávne univerzum Marvel bolo ešte donedávna pre mňa ekvivalentom návštevy lekára za účelom kompletnej a hĺbkovej kontroly čriev. Nikdy som neholdoval komiksom s týmto červeným nápisom a už vôbec som sa nejako razantne neutápal v jeho filmových adaptáciách. Paradoxne až nástup spoločnosti Netflix a ich pomalé prebúdzanie, pre mňa skôr nesympatických hrdinov, do akejsi temnej éry drsných príbehov bez servítky, začal pomaly ale iste samotné predsudky a antipatiu vo mne likvidovať. Nie snáď, že by som po nedávnej premiére tretej časti Avengers vybehol z kina so slzičkou v oku, ale jednoducho som to ako celok začal aj vďaka spomínanej televízii brať o niečo vážnejšie. S takouto náladou mi na stôl nedávno pristála tretia časť, pre niekoho kultovej, série Ultimate Alliance, ktorá sa prekvapivo dočkala exkluzívneho statusu pre systém Nintendo Switch. Ujal som sa teda povinnosti a s malou dušičkou dúfal v poriadnu akčnú zábavu.
Tak, ako vám vo finále možno dával Endgame nejaký zmysel, osobne si myslím, že celý Marvel by potreboval poriadne upratať a ujasniť si, po akej ceste zrozumiteľnosti a pochopenia dejových liniek chce vlastne ísť. V akčnej hack and slash lomeno RPG hre Marvel Ultimate Alliance 3: The Black Order je to s príbehom našťastie prosté ako facka. Vývojári jednoducho zobrali súčasných hrdinov tohto univerza a ich úhlavných či menej známych nepriateľov a postupným vrstvením to všetko nasúkali do jedného vreca. Jeho prehľadanie vám zaberie zhruba 16 hodín a pokiaľ nedostanete chuť zdolať všetky vedľajšie výzvy (ide tu hlavne o boj a nič iné), je možné uvedený čas skresať o pár desiatok minút. Tak či onak, primárnou filozofiou série Marvel Ultimate Alliance je vyberať si svoju vlastnú skupinku hrdinov, postupným bojom im zlepšovať schopnosti a ak je to možné, skúsiť sa presekať až k záverečným titulkom. Do tejto jednoduchej rovnice si pridajte nie práve originálny hudobný part, profesionálny dabing a onú povestnú koláž komiksového humoru, ktorý som ja nikdy akosi nedokázal vstrebať a pochopiť.
Motivácia, prečo to celé nenechať navždy vymazať pomocou rukavice času, stojí a padá na vašej láske a vzťahu k jednotlivým akčných hrdinom. The Black Order je plný hrdinov, ktorých si môžete pamätať z detstva, ako aj tých, ktorí vás nútia platiť nekresťanské peniaze v mafiánskej sieti kinosál po celej republike. Rozprávame sa tu teda o prehnane rýchlej výprave za nejasným cieľom, ktorý vám behom hodinky môže predstaviť viac ľudí, než ste si stihli všimnúť pri nedávnej prechádzke svojim mesto. Možno aj preto samotné scény mimo boja vyzerajú ako nepodarené leporelo z papierových fragmentov v maskách, ktoré na jednej strane môžete využiť pre boj a postupne im vylepšovať formu, otázkou ale ostáva; budete mať na niečo takého chuť? V mojom prípade išlo len o moment, kedy sa na scéne konečne zjavil môj favorit. Slepý právnik s úderom nosorožca, ktorý počuje spadnúť plastový háčik z podprsenky na druhej strane New Yorku. Po príchode Daredevila sa mi do žíl vliala porcia entuziazmu a dostal som akú takú chuť to celé doraziť až do konca. V tomto smere určite pomohla aj kooperácia pre štyroch hráčov, ktorú si môžete aktivovať ako v online, tak aj v offline forme.
Z pochopiteľných dôvodov vám tu teraz nebudem vytvárať vecný zoznam všetkých maskovaných postáv, čo sa mihnú pre obrazovkou. Je ich totižto viac než čakáte a to si ešte vynásobte číslom dva. Využitie licencie totižto nie je predmetom mojich výhrad voči kvalite Marvel Ultimate Alliance 3. Tie spočívajú skôr v samotnej hrateľnosti a jej pestrosti, ktorá podľa môjho názoru drhne už počas úvodných zoznamovacích bitiek. V prvom rade sa vôbec neviem preniesť cez klonovacie stroje na bežných radových protivníkov, ktoré vám do cesty hrnú viac a viac prekážok, len aby ste si mohli otestovať aktuálne získaný útok s tým či oným bojovníkom. Najatraktívnejšie stretnutia sa opäť točili okolo nepriateľov z univerza Strážcov Galaxie a ich komunikácie medzi sebou, čo asi nebude vôbec nejaká náhoda, keďže už spomínaný Endgame som bol schopný pretrpieť z rovnakého dôvodu. Ale to už zase odbieham. Jednotliví hrdinovia dostali kompletný servis a každý ich útok ako aj obrana korešponduje s komiksom a predlohou. Ako dlho si ale môžete užívať Iron Mana s likvidačným laserom tryskajúc mu z hrudi, ak sa vám pod nohy pletú neustále tie isté a nudné problémy? Garantujem vám, že na dlho to nebude a to pokojne môžete celou hrou prejsť vo štvorici a s kamarátmi na gauči.
Náročnosť tu kulminuje v závislosti na vašej láske k jednotlivým postavám. Ak máte čas a energiu vypiplať si pár hrdinov na maximálnu možnú úroveň, vkladať im do tela špeciálne kamene a absolvovať každý jeden fádny a nezaujímavý boj, od šiestej kapitoly by ste nemali mať zásadné problémy ani na vyššiu obtiažnosť. Pre ostatných však v tomto bode môžu nastať problémy a ich pôvod treba hľadať hlavne v systéme kamery. Tá je z polovice automatická a v istých momentoch vám s ňou hra dokonca nedovolí manipulovať vôbec, z čoho pramení nejeden fatálny problém. Uvediem príklad. Ste uprostred náročného boja, kde vládne chaos nad orientáciou (úplne bežná vec), energia vašich hrdinov klesá ako akcie továrne na petrolej a v momente, kedy sa vám najsilnejší súper skryje do mŕtveho uhľa kamery, sa hra rozhodne, že vám neumožní s ňou otočiť. A tak tam stojíte vo výseku nejakej horiacej továrne a máte dve možnosti. Buď sa necháte ostreľovať protivníkmi z diaľky a skúsite pred ich projektilmi uskakovať kade-tade, alebo sa vydáte do krajiny slepcov a bez akejkoľvek vizuálnej orientácie skúsite eliminovať skrytú hrozbu. Obe riešenia sa vo väčšine prípadov skončia smrťou a opakovaním, začo musím viniť nedostatočne vyriešenú kameru. To je jednoducho nepopierateľný fakt.
V prípade, že patríte do ligy fanatických milovníkov Marvelu a séria Ultimate Alliance sa vás už v minulosti dokázala dotknúť na správnom mieste, nevidím dôvod, prečo by ste jej tretej časti nemali podľahnúť a užiť si ju svojským spôsobom. Všetci ostatní, ktorým však prekáža minimum invencie v už tak povrchom hack and slash koncepte dneška, by mali túto exkluzivitu vynechať. Nepopieram obrovskú škálu bojovníkov, sem tam vtipné rozhovory ako aj slušnú grafickú stránku, avšak vyzdvihujem sterilitu a nudu väčšej časti samotnej hrateľnosti.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti JRC
