recenze
Metal Slug Anthology

Metal Slug Anthology - recenze
Metal Slug Anthology - recenze
09:20, 16.09.2016

S ultimátnou, a tak trocha nadčasovou kolekciou Metal Slug Anthology, som sa prvýkrát stretol ešte v roku 2007, kedy štartovala svoj predaj pre populárnu konzolu Nintendo Wii a menej zaujímavý handheld od SONY menom PSP. Spoločnosť SNK Playmore vtedy zobrala svoju legendárnu automatovú sériu, ktorá svoj úspech gradovala cez dávno zabudnutú konzolu Neo Geo, a v počte šiestich vydaných dielov ju úhľadne zabalila do tohto špeciálneho retro balíčka. Jeho obsahom boli teda hry menovite Metal Slug, Metal Slug 2, Metal Slug X, Metal Slug 3, Metal Slug 4, Metal Slug 5 a samozrejme Metal Slug 6 s tým, že každá z nich bežela na upravenom engine podporujúc rozlíšenie 480i. Metal Slug Anthology bol síce celkovo vydaný na štyroch hracích systémoch ale až v tomto roku sa mu dostalo cti skúsiť zabojovať o srdcia dávno stratených fanúšikov v porte pre PS4. Práve ten je motívom našej aktuálnej recenzie.

Pri hraní som si mimovoľne siahol do vrecka pre drobné...

Klik pro zvětšení (Metal Slug Anthology - recenze)

Kto nikdy nemal tú česť vystáť si radu na jeden z automatov nesúcich logo tejto IP, asi nikdy nedocení pocity, ktoré je možné v sebe znova prebudiť a to aj po desiatkach rokov zabudnutia. Z tejto nostalgiou nasiaknutej spovede sa môžeme v rýchlosti odraziť krátkym opisom konceptu všetkých šiestich hier série Metal Slug. Jedná sa o frenetické 2D akcie s podporou kooperácie v rámci dvoch účastníkov, ktoré bazírujú na vojenskom príbehu bez nejakej hlbšej myšlienky. Nie žeby nebolo možné vytvoriť nejaký pútavý dej v rokoch, kedy sa objavila prvá časť, avšak filozofia tejto záležitosti bola postavená na čírej a často šialene neprehľadnej akcii, kde jedna chyba znamenala okamžitú smrť, takže uznáte samy, že sústredenia sa na prípadnú výpravnú stránku by už veľa neostávalo. Aj preto sa po kúpe tejto zbierky arkád treba pripraviť na poriadnu porciu priamočiarej zábavy, ideálne po boku dobrého a rokmi prevereného spolubojovníka. Skúsenosť a taktika je tu totižto cenená nad každú vysokú školu.

Port pre PS4 je v podstate obohatený len o prítomnosť trofejí.

Klik pro zvětšení (Metal Slug Anthology - recenze)

Aby som bol ale fér, tak samotná dejová linka si určite zaslúži ešte nejaký ten dodatok. Celé sa to paradoxne odohráva od roku 2026, kedy je planéta zem sužovaná konfliktom medzi klasickou armádou a rebelmi, ktorí aj vďaka technike sú v rámci presily súpera schopní konkurovať v boji proti futuristickým zbraniam a presile. Gameplay ako taký sa preto často uberá akousi zmeskou humoru na pozadí už spomínanej brutálnej akcie, ktorú jednak umocňuje lietanie projektilov a guliek z klasických ale aj vymyslených zbraní, vrátane tankov a helikoptér. Do cesty sa vám na konci každého ručne kresleného levelu postaví nejaký ten boss a v duchu tradícií arkádových hier z konca deväťdesiatych rokov vám každý jeden z nich dá pekne zabrať. Nie je sa však nutné obávať nedostatku mincí vo vašom vrecku, keďže tu po nápise Game Over nepríde žiadny cirkusant, aby vás odvliekol za mamkou. K dispozícii máte nekonečno životov a ich hodnota sa meria len výzvami viazanými na trofeje u PS4 konzole či finálneho skóre, ktoré si aj tak nemôžete porovnať s nejakým svetovým rebríčkom.

Adrenalínová muzika a krásna ručne kreslená grafika, ktorá má stále svoje neopakovateľné čaro.

Klik pro zvětšení (Metal Slug Anthology - recenze)

Nie každý diel tejto série je však možné považovať za úžasný a vášho času hodný. Tam, kde je jednotka a dvojka jasnou klasikou, sa už tretí diel snaží príspieť novou sortou súperov s oveľa bizarnejším podtextom. Neskoršie vydania už ale páchnu až prílišnou starobou a snahou o nútenú inováciu, čo vo výsledku vyzerá v spojení s retro grafikou dosť nemiestne. Ako kolekcia siedmych hier to teda nie je až taká výhra, ako by ste možno očakávali. Ovládanie je vo svojej jednoduchosti stále identické tak ako už u verzie pre Wii, ktorú som pred rokmi testoval, a tak nejako logicky nebol dôvod ho upravovať. Čo si však SNK mohlo trocha zobrať k srdcu, by boli HD porty aspoň prvých dvoch dielov, ktoré ja považujem za klasiku. Ak by sa rozhodli tento set svojej histórie prerobiť pre súčasné moderné štandardy, verím že by určite dokázali zabodovať aj u mladšieho publika. Inak sa musia v rámci predajnosti Metal Slug Anthology spoliehať na túžobné pohľady veteránov interaktívneho bojiska, medzi ktorými našli aj mňa. Preto je záverečné číslo možno jemne tlačené hore hlavne nostalgiou, než ponukou a kvalitou. Ak hľadáte nejakú spomienkovú akciu pre dvoch, je toto aj napriek môjmu tvrdeniu vyššie, vaša jasná voľba. Za pár euro veľa zábavy a na pekne dlho.

Klik pro zvětšení (Metal Slug Anthology - recenze)

Za poskytnutie hry na recenziu ďakujeme spoločnosti SNK PLAYMORE CORPORATION

Klik pro zvětšení (Metal Slug Anthology - recenze)

Recenzovaná verzia: PS4
SKVĚLÉ
80%
CZECHGAMER
Akčná klasika sa vracia, stále však stará a zaprášená

CGwillWin