Ťahových stratégií nie je nikdy dosť. Aj keď povedzme si na rovinu, už tie, ktoré sú nám zaberajú dostatok času a taktiež nám berú, resp. doslova žerú voľný čas. Spočítajte si hodiny strávené pri Heroes of Might and Magic. Ak ste sa dopracovali k nejakému rozumnému číslu, tak sa to nebojte napísať do komentárov pod týmto článkom. Nuž a ak patríte medzi hráčov, ktorí nedajú inej ťahovej stratégií šancu, pri tejto môžete skúsiť spraviť výnimku. Blackguards za vyskúšanie rozhodne stojí!
Blackguards je kombináciou RPG hry a stratégie, pričom sa ozaj jedná o kombináciu týchto dvoch žánrov a nielen ledajaké spojenie, ktoré sa tiež z času na čas; objaví (napr. Divinity: Dragon Commander). To čo spravíte v RPG časti hry sa odzrkadlí ihneď v samotnej strategickej mape a verte mi, že ak si zle vylepšíte postavu, alebo zle zvolíte zaplníte inventár postáv, tak si to budete ešte dlho vyčítať. Obzvlášť v pripadáte, že ste zabudli stlačiť tlačidlo F5, čo je rýchle uloženie hry, ktoré odporúčam stláčať často. Často je skutočne často, pripomínajú to hráčovi dokonca aj upozornenia v hre. Kto neukladá, tak sa na hru môže nahnevať podobne ako ja a potom ju niekoľko dní obchádzať ako najväčšieho nepriateľa.
Vážne, jedná sa o celkom ťažkú hru aj na trpezlivosť hráča a treba rozmýšľať nad každým krokom ako v šachovej partii. Takže prvý krok je vhodne nakúpiť v obchodoch nejaké elixíry, brnenia, zbrane. Druhým krokom je vhodne rozdeliť body na vylepšenie postáv. Je na vás či si našetríte množstvo bodov na špeciálnu schopnosť, alebo zameranie, alebo či body utratíte ihneď na nejakú drobnosť. Je dobre popremýšľať, nakoľko každý charakter je iný, pričom najviac si pochopiteľne dáte záležať na tom hlavnom, teda nad vašou postavou.
Tú si na začiatku vyberiete z jednoduchých možností, chcete byť lukostrelec, kúzelník, alebo tvrdý bojovník na blízko? Žena, muž? Toť vše. A to sme v hre zo sveta Dark Eye, v ktorom sa odohrával aj Drakensang. Čiže to stojí a padá na pravidlách, ktoré sú nemenné. Aj vďaka týmto pravidlám sa môže Blackguards považovať za to pravé orechové pre hráčov hľadajúcich výzvu.
Stráviť dve hodiny v jednej súbojovej aréne nie je problém. Vravím o čase, ktorý mi ostal po zrátaní všetkých pokusoch vyhrať proti nepriateľom. Uf, to je ozaj ťažké, alebo ja som slabý hráč. Ale musím dodať, že priemerný, takže áno, je to výzva a nie je to také ľahké. Zo začiatku určite je. Prvé hodiny som si dokonca vravel, aká je to ľahká hra a tým pádom koniec koncov aj nudná, jednoducho mi titul neponúkal výzvu. To až do momentu, dokým som nespyšnel. Začal som pohŕdať uvažovaním nad vylepšovaním postáv a hľa, doplatil som na to. Musel som načítať uloženú pozíciu a skúsiť posledné dve hodiny znovu...zrazu to šlo. Bolo potrebné nakúpiť novú zbroj, používať špeciálne schopnosti postáv, ale hlavne pribaliť k mojim bojovníkom opasok a spolu sním elixíry s modrou a červenou kvapalinou.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že už viac než polovica čitateľov prestala čítať a tí čo zostali sú praví RPG hráči so strategickým srdcom. RPG to skutočne je, ale nečakajte rozsiahle svety, dokonca ani malé svety, ani tie najmenšie nie. Čakajte však vtipné dialógy a vaše rozhodnutia. Rozhovory samotné medzi postavami sú super a vykresľujú charaktery celkom dobre a originálne. Každý jeden charakter tu má svoje miesto a to sa nepodarí každému titulu. V niektorých hrách sa jedná skoro o prázdne škatule bez mozgu (o ktorej hre asi len rozprávam). Tak či tak tu si ich zamilujete podobne ako Morrigan v Dragon Age. Takže áno, aj pre toto je to stále RPG ako vyšité. Ostatné aspekty som už písal vyššie, ale tie nie sú až tak pre príbehovo ladeného hráča motivujúce.
Pritom je blbosť čakať od takejto hry príbeh a hľa, on tu je! Hráč nie je kladný hrdina, rozhodne nie je dobrák od kosti a už vôbec nemá kamarátov okolo seba, s ktorými by ste chceli ísť večer do krčmi prebrať posledné udalosti. Avšak krčmu budete navštevovať s nimi často. Treba sa niekde vyspať a doplniť životy. Inak ako v každom správnom RPG od čias The Elder Scrolls: Arena, tak aj tu začínate ako väzeň. V rýchlosti mi napadá ešte Dungeon Siege 2, kde som bol ako väzeň...nemajú toho tie RPG hry až príliš veľa spoločného?
Blackguards vlastní aj parádny hudobný sprievod a keď vravím, že parádny, tak je taký, že si ho púšťam aj mimo hru, napr. pri písaní. Je epická, úžasná a dokonale sadne nielen k tejto hre. Takže dva bonusové body len za takú "drobnosť" akou je nejaká tá hudba, ktorú hráč až tak nepotrebuje. Aj keď v skutočnosti potrebuje.
Nepochopím, prečo si nemôžem súbojovú arénu otočiť podľa svojho, potom nehorázne strácam prehľad a nemôžem rozumne rozmýšľať nad postupom mojich hrdinov. Keď k tomu pridám následky, ktoré to má, ako napríklad poslanie lukostrelca cez pascu, alebo takým spôsobom, akým som nechcel. Jednotky totiž môžete posúvať podľa políčok, tak aby sa vyhli prekážke, avšak zlou kamerou a nešikovným hráčom sa spôsobí to, že stúpi práve na pascu a hrdina prinajlepšom ešte neumrie. V podstate sa jedná o jedinú veľkú chybu, ktorá mi napadá, takže to až tak zlé nebude, ale nemožnosť otáčať kameru je dosť závažný problém.
Celkovo však vládne spokojnosť. Titul, ktorý ma veľmi milo prekvapil a strávil som pri ňom poriadné množstvo času a ja ten čas neľutujem, aj keď priateľka by bola radšej keby som ho strávil inak. Napr. s ňou pri Rayman: Legends.
Recenzovaná verze: PC
