recenze
WarriOrb

WarriOrb - recenze
WarriOrb - recenze
10:00, 24.12.2020

Dnes už sa nedá jednoznačne tvrdiť, tak ako tomu bolo pred rokmi, že tradičné 2D hry sú na pokraji vyhynutia a tretí rozmer vládne. Iste, všetky AAA produkcie súčasnosti rátajú s tretím rozmerom ako aj s hromadou ďalších moderných postupov ako budovať interakciu medzi hrou a hráčom, každopádne staré dobré plošinovky sú tu s nami neustále a nič na tom nezmení ani aktuálne prichádzajúci next-gen. Do iste miery za to môžeme ďakovať nezávislej scéne, kde menšie firmy logicky siahajú po 2D už počas prvotnej kalkulácie nákladov na vývoj, aby svoj talent ukázali svetu čo najrýchlejšie a posunuli sa zase k novému projektu. Niečo podobné nedávno urobila aj spoločnosť Not Yet, ktorá na PC scénu uvrhla zaujímavý titul WarriOrb.

Démon uväznený v lopte?!

Klik pro zvětšení (WarriOrb - recenze)

Bol raz jeden nadpriemerne schopný čarodej, ktorý držal smútok za svoju nedávno zosnulú dcéru. Strigôň sa nechcel zmieriť s týmto krutým osudom, čo stretla jeho rodinu a napadlo ho vyriešiť celý problém pomocou čiernej mágie. Chcel vrátiť dušu svojej milovanej dcérky späť do sveta ľudí, ale ako už asi tušíte, niečo sa pekne zvrtlo. Miesto jeho potomka totižto privolal naspäť mocného démona, ktorý získal podobu akejsi futbalovej lopty. Spomínaný čarodejník (predstave si, že v hre vlastne nemá ani meno) sa však prvotným neúspechom nenechal zlomiť a keď už mu k ruke bol takzvaný "Balón" (takto som si ho pracovne pomenoval ja sám), prinútil ho konať v jeho veci a skúsiť sa presekať až do samotného pekla, aby odtiaľ priviedol nešťastnú dušu mladej slečny späť. Ako vidíte, príbeh ako taký je prvou zásadnou škvrnou na projekte WarriOrb, keďže v sebe nesie otravnú linku pátosu a absolútnej neoriginálnosti. Dokonca ani v neskoršej fáze neprichádza k žiadnemu zlepšeniu a v prípade, ak od hier všeobecne očakávate aspoň aký taký scenár, v tomto spracovaní si môžete rovno nechať zájsť chuť.

Všetko tu funguje tak nejako na pol plynu

Klik pro zvětšení (WarriOrb - recenze)

Hra po technickej stránke samozrejme plne reprezentuje nezávislú scénu, ale aby som jej úplne nekrivdil, miestami sa, a to hlavne pomocou 2,5D efektu, dá hovoriť o nadpriemernej grafike s pár zaujímavými animáciami okolia. Hlavný hrdina, démon zakliaty do mäsovej guľôčky, môže do rúk zobrať sečné zbrane a odstrániť pár nepríjemných príšer, ale ani v tomto bode nemám prečo autorov chváliť za dobre odvedenú prácu. Celý boj je totižto nesmierne toporný a spomalený a aby toho nebolo málo, často zlyháva aj reakčná doba v zmysle ovládania. Toto negatívum neboli tvorcovia zatiaľ schopní odstrániť vypustením opraveného balíčka, a tak aspoň dúfam, že k tomu raz príde. Z boja mám vlastne len jednu príjemnú skúsenosť a tou je paradoxne samotné zomieranie. Aby ste mi rozumeli správne, tak zomrieť v hre WarriOrb nie je žiadna hanba, keďže náročnosť je tu nastavená pomerne vysoko, ale čo je dôležitejšie, za niektoré smrti vy, ako hráči, vlastne ani nemôžete. Často som sa musel jednoducho smiať, ako si pár príšer chce silou mocou kopnúť do hlavného hrdinu (je tak pekne guľatý) a nechať ho poletovať vzduchom ako plážový balón. Tento vtipný a asi aj nechcený moment si z bojov odnášam ako hrdú trofej a odmenu za svoju trpezlivosť.

Je tam semienko nádeje?

Klik pro zvětšení (WarriOrb - recenze)

To najväčšie semiačko radosti sa dostavilo v momente, kedy som si naplno začal užívať tradičné zdolávanie jednotlivých prekážok. Nejde priamo o logické hádanky, ale náš hrdinský balón sa musí, často v silnom časovom prese, premiestniť z bodu A do bodu B bez toho, aby sa dotkol čo i len jednej jedinej kulisy. Ide tu o maximálne presné časovanie skokov, využívanie zotrvačnosti pri dopade a o obyčajný kalkul v dvojrozmernom priestore s dobre fungujúcou fyzikou. V tomto prípade musím vytiahnuť onen palec na znak súhlasu, keďže boli niektoré úseky, kedy som si WarriOrb začal užívať a bavilo ma skákanie ako také. Vo výsledku ich však na stole ostalo dosť málo a skôr či neskôr zase prišiel hore spomínaný toporný boj a zle fungujúce ovládanie.

Spoločnosť Not Yet sa nesnažila nedostatky svojho diela zakryť aspoň podareným soundtrackom, keďže zvuk v pozadí je rovnako kvalitný ako boj. Finálne razítko môjho hodnotenia aj preto nesie znak polovičatosti, ktorá sa dnes už neodpúšťa, zvlášť vo sfére indie produkcií. Videohier z tohto prostredia totižto pribúda mesiac čo mesiac obrovské kvantum a nikto nemá chuť a čas zaoberať sa polovičatou kvalitou.



Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Not Yet

Klik pro zvětšení (WarriOrb - recenze)

Recenzovaná verze: PC

PRŮMĚR
50%
CZECHGAMER
Vtip a humor ako indiánska deka hodená cez hŕbu nedostatkov

CGwillWin