S princeznou pomenovanou po šťavnatom ovocí, ktoré sa tak výrazne presadilo v polici s ľadovými čajmi, máme toho veľa spoločného. Shigeru Miyamoto ju totižto pre potreby zrodenia série Super Mario Bros. vytvoril sotva rok pred mojím narodením a preto sme fakticky rovesníci. Čo to znamená, okrem toho, že Peach budúci rok oslávi okrúhlu štyridsiatku? Ikonická princezná za štyri dekády stihla svoju charizmu ukázať v mnohých "Mario" videohrách a jeden by si myslel, že popritom si stihne dať aj dostatok svojich vlastných dobrodružstiev. Opak je však pravdou. Peach by sme v tomto mohli označiť za krásny interaktívny doplnok, dýchajúci však bez komplexnej identity, ktorý nám síce v minuloročnom filmovom spracovaní tak pôsobivo ozvučila herečka Anya Taylor-Joy, avšak ktorý má na konte len dve svoje vlastné videohry. Tou prvou bola plošinovka Super Princess Peach z roku 2005, vydaná exkluzívne na úspešný handheld Nintendo DS, a tou druhou je aktuálne vypustená akčná adventúra Princess Peach: Showtime! na Switch.
Ako inak by ste vlastne pomenovali poslednú veľkú exkluzivitu na konzolu, ktorá už čoskoro bude nahradená novou generáciou? V tomto musím Nintendu zase raz priznať kredit, pretože v podtitule "Showtime" vidím akési vtipné parodovanie pojmu "labutia pieseň". Tak či onak, Princess Peach skutočne dostala svoju druhú vlastnú videohru a premiérovo ide o akciu zmixovanú s prvkami adventúry. Dejiskom jej nového dobrodružstva je obrovské dobové divadlo, ktoré sa na krátko dostane do područia mocnej čarodejnice. Vašou úlohou je vyčistiť scénu od démonov kradnúcich duše roztomilých návštevníkov a k ruke vám tentokrát bude čarovná hviezda menom Stella. Princess Peach: Showtime! nie je ani náhodou možné charakterizovať ako klasické Nintendo AAA dielo. Príbeh využívajúci meniace sa témy scén viete, a to vrátane bonusov, pokoriť behom ôsmich hodín, čím však nechcem ani náhodou tvrdiť, že by ste od hry samotnej mali dať ruky preč. Špeciálne ju totižto môžem odporúčať milovníkom klasického Kirbyho, čoho význam vám vysvetlím v nasledujúcom odstavci.
Tak ako ružový Kirby dokáže do seba nasať nepriateľa a jednoducho transformovať jeho primárnu schopnosť na seba, tak sa aj princezná broskyňa, vo svojej doteraz najkomplexnejšej hre, musí v každej novej divadelnej scéne transformovať do iného povolania. Jednotlivé úrovne síce nie sú paušálne rovnako dlhé, ale ponúkajú fakticky identické dve linky; prejsť na koniec bez úhony, to všetko bez toho aby ste sa sústredili na poskrývané bonusy, alebo naopak sústredene prehľadávať každý jeden kút levelu a až keď je dozbierané, pretrhnúť tú pomyselnú finálovú pásku. Posledná regulárna exkluzivita na Switch funguje na princípe mixovania 3D a 2D schémy, nie vždy je to klasické 2D, kde máte v rámci boja možnosť využívať rôzne zbrane (nástroje patriace do práve hranej schémy) a kde sa rovnakou mierou dávkujú aj prvky adventúry. Je otázne nakoľko môžem Showtime označiť za hru vhodnú pre malé deti, avšak z mojej skúsenosti a čo som mal možnosť vypozorovať, je gameplay schopný zvládnuť dieťa od osem rokov a vyššie.
Kuchárka, detektívka, krasokorčuliarka, pastierka, šerifka a tak ďalej a tak podobne. Každá zmena kulís automaticky Peach prezlieka do nového kostýmu a na oko mení pravidlá interakcie - keď sa práve nejedná o akčný boj, tak ide o minihru na štýl triafania presného rytmu alebo pátrania po skrytých objektoch. Akokoľvek je dĺžka celej hry skôr skromnejšej povahy, vo finále to pomáha udržať pozornosť mladšieho ročníku, čo som videl aj na vlastnej dcérke. Je síce pekné, že večná trofej Bowsera, fungujúca v rámci univerza Super Maria ako pomyselná mrkva na špagáte hompáľajúca sa pred nosom talianskeho inštalatéra, dostala konečne kvalitatívne výrazne lepšiu a vlastnú hru, avšak vo finále je to celé, špeciálne voči spomínanej sérii Super Mario, stále skôr kolekcia minihier. Minihier ako tak poprepájaný nejakým dejom, ale dejom, čo ani v zmysle kvalít Nintendo produkcie nefunguje tak presvedčivo ako tomu inak býva. Určite vás navnadí tá chuť odhalenia, čo sa bude diať v ďalšom divadelnom obraze, ale po jeho dokončení aj tak vo vzduchu ostane visieť akási pachuť. Je jednoducho vidieť, že Nintendo tejto hre nevenovalo ani náhodou toľko pozornosti ako iným, stvoreným v rámci svojho najziskovejšieho univerza.
Tam kde musím haniť istú povrchnosť gamplay náplne je naopak nutné jedným dychom pochváliť zase raz očarujúcu audiovizuálnu stránku. Nintendo ako jediné, ono je to samozrejme logické, dokáže zo svojho sedem rokov starého hardvéru zase vydolovať oku lahodiacu grafiku. Jednotlivé divadelné scény sú plné života a pomáhajú vám užívať si to celé predstavenie o kus viacej. Akonáhle zdoláte hlavnú príbehovú linku, porazíte všetkých bossov (nejde o nič náročné a zvládnu to aj malé deti), dostanete ešte možnosť voľného pohybu po divadle - kto nepozbieral všetky bonusy pri prvom prejdení tak bude môcť svoju snahu zopakovať. Otázkou však je, či o to vôbec bude z vašej strany záujem. Princess Peach: Showtime! beriem, ako som už povedal v úvode, ako labutiu pieseň Switchu, ktorá síce na prvú dobrú znie vábivo a zaujímavo, avšak na pomery značky Nintendo je to skôr o kus broskyne lepší priemer.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti ConQuest entertainment a.s.
