V čase, keď som pripravoval tento článok, ostávalo do vydania novej generácie systému PlayStation v Európe len pár dní a moje čerstvé dojmy z viac než týždeň trvajúceho testu vo mne bublali a drali sa na povrch. Ako keď po prvý raz chytíte do rúk nástupcu legendárneho Dualshocku, ktorý je vám aj cez tie vrstvy noviniek stále akosi povedomý. Dualsense je totižto síce dizajnom niečím cudzím, ale filozofia posúvať, respektíve snažiť sa prinášať revolučné nápady, v ňom drieme tak, ako sme u japonských strojcov hardvéru zvyknutí. Aby ste mi však rozumeli, nechcem už v úvode recenzie konzole PlayStation 5 vo vás vybudovať dojem, že je to práve nový gamepad, ktorý je na celom tom next-gen produkte z dielne spoločnosti SONY vôbec to najzaujímavejšie, to by bolo silné nedorozumenie. Tak či onak práve haptická odozva sa v zmysle noviniek a rozdielov voči minulej generácii pod logom PlayStation javí ako to, o čom by sa malo hovoriť v prvom rade. Ja si to však vôbec nemyslím, ba naopak, na PS5 je toho totiž atraktívneho viac než len brniace prsty s odporom v adaptívnych triggeroch a práve o tom si teraz spravíme jednu spoločnú rozpravu.
Začnime rovno tým, čo internet trápilo už od samého predstavenia finálneho dizajnu. Veľkosť piatej regulárnej generácie systému PlayStation suverénne búra akékoľvek predstavy o potrebe skladnosti. Asi to pre vás nebude žiadnym šokom, každopádne po rozbalení krabice vám v rukách ostane visieť takmer päť kilogramov vážiaci stroj, o ktorom si ja, v zmysle dizajnu, myslím svoje. Nechcem vyložene tvrdiť, že ide o niečo odporné a hnusné, každopádne ako milovník rovných liniek a symetrie jednoducho nemám prečo obdivovať niečo, čo vyzerá ako hrbatá váza (v prípade ak máte verziu s BR mechanikou). Iste, je to môj subjektívny názor a preferencie priamo napojené na istú dávku vkusu, ktorú ja osobne považujem za správnu. Tak či onak, PS5 je pri svojich rozmeroch s mechanikou 390 mm × 260 mm × 104 mm jasným adeptom na hardvér z deväťdesiatych rokov, pre ktorý si musíte nájsť špecifické miesto vo svojom hernom kútiku. Samotný výzor je však daný niečím oveľa dôležitejším než je otázka; či sa konzola stane do úzkych nohavíc bez toho, aby jej trčal pupok. Strojcovia tu účelovo mysleli na budúcnosť a na prínos v oblasti chladenia, čím sa z niečoho nenápadného stala replika výškovej budovy, encyklopédia hodená do vody alebo čokoľvek iné, rádoby vtipné, vás pri pohľade na PlayStation 5 napadne. Ak ste to nestihli zaznamenať, tak pôvodne mal byť tento stroj rozmerovo ešte väčší, čo sa nakoniec našťastie neudialo, inak by som sa musel sťahovať do nového bytu.
Obsah balenia ste si mohli prezrieť aj v našom dávnejšom unboxing videu, ale tam nebol priestor napríklad na detailnejší popis kvality priloženej kabeláže. Musím preto spomenúť HDMI 2.1, vďaka akému sa vám PS5 dokáže postarať o sprostredkovanie momentálneho stropu menom 8K za sprievodu 120 FPS, avšak to len v tom prípade, ak si necháte vyoperovať ľadvinu a predáte ju za slušnú sumu na dark webe. Pre všetkých ostatných ale musí stačiť natívne 4K, ostatne práve na toto rozlíšenie sme sa v spojení s moderným HDR pripravovali už dlhé roky a tu to konečne môžeme brať ako potrebný štandard. Aj keď sa možno na prvý pohľad nedá tá minulá generácia konzole PlayStation s tou novou zrovnávať, isté prvky tu predsa len zostali nezmenené. V tomto duchu je reč o ambientom podsvietiení, ktoré sa v prípade PS5 tiahne po vnútorných hranách a informuje užívateľa o aktuálnom chode hardvéru (modrá/biela znamená plný chod a naopak žltá pohotovostný režim). Rovnako ostala zachovaná aj zmes tvrdeného plastu a jeho povrchovej úpravy, ktorá si s PlayStation 4 PRO verziou môže podať ruku a jediné, čo ich od seba odlíši, je len biela farba. Neskutočne sa mi, na rozdiel od dizajnu, páčia detaily ikonografie tohto stroja. Nápis SONY na vnútornej hrane z prednej časti ako odtlačok umelca na svojom majstrovskom diele a rovnako tak aj séria ikonických znakov z gamepadu zasadených do zadnej strany hneď vedľa rebrovania pri vetraní. Mimo iného, tvorcovia sa pri integrácii USB vstupov rozhodli v prednej časti uspokojiť s dvoma portmi a všetko ostatné umiestnili už tradične na tú zadnú.
Kto preferuje uloženie konzole do vertikálnej alebo horizontálnej polohy, s pribaleným stojanom sú mu obe tieto varianty sprístupnené. Inštalácia je pritom úplne jednoduchá. Stačí vám len malý skrutkovač a po desiatich sekundách je vymaľované. Osobne si ale neviem predstaviť vesmír, kde by si niekto chcel PlayStation 5 hodiť do izby v stave ležmo, keďže práve pri ňom mi pointa celého dizajnu dáva tvrdé údery priamo na moje mozgové receptory. Nechajme však výzor konečne bokom a poďme sa sústrediť na to najpodstatnejšie. Výkon v spojení s SSD diskom a zmeny v užívateľskom rozhraní, to sú tri pevné body môjho šťastného úsmevu, o ktoré sa teraz budeme opierať. Začnime práve SSD diskom. Ten sa stal akýmsi neoficiálnym maskotom súčasného dua next-gen mašiniek, a to plným právom, keďže posledných šesť rokov sme museli často zatínať zuby už u úvodných obrazoviek, kde sa čiastočný obsah dokázal nahrávať niekedy aj päť minút, zatiaľ čo na pozadí hrala hudba ako z reklamy na sociálnu poisťovňu. Nástup nového Xboxu a PlayStationu ale problém s nápisom "Loading" už definitívne odsúva do úzadia a všetky procesy nahrávania obsahu sa teraz vykonávajú behom niekoľkých sekúnd. Aj keby to malo byť otázkou jednej minúty, stále musím tlieskať v stoje a ešte pri tom od šťastia podupávať nohou. Logicky je radosť z rýchlosti spúšťania softvéru priamo spojená aj s expresnými reakciami menu, čo je dozaista fakt, ale ak by ste niečo podobné očakávali aj od starších hier mimo súčasného next-gen okna, asi budete jemne sklamaní.
Rozhranie systému prešlo výraznou vlnou modernizácie. Po novom sa sekcia aplikácií rozdelila na hry a mediálny softvér, čo do celku vnieslo oveľa lepšiu prehľadnosť. Inak sú však možnosti nastavovania totožné, ak dáme bokom dočasnú absenciu tém alebo sociálne aspekty ohľadom výziev v hrách. Prvé husle tu ale logicky hrá rýchlosť a odozva na vaše príkazy. Kto si silno potrpí na rozdávaní ocenení, tak PlayStation pre neho po novom bude mať pripravený oveľa komplexnejší spôsob rozdávania hodnotení zvlášť pre multiplayer tak, aby sa komunity zomkli a vysmradili preč podvodníkov lomeno špekulantov.
V prípade spätnej kompatibility sa jasne ukazuje, že využitie SSD v spojení s PS4 titulmi si vyžaduje špecifické úpravy zo strany autorov, na čo pochopiteľne ešte nebol čas alebo možno ani nikdy nebude. Ďalším menším sklamaním je potenciál úložného priestoru v zmysle inštalácie hier, kde sa z jedného celého TB ukrojilo ako z chutného tvarohového koláča. Máme tu teda akýsi základ na niekoľko veľkých AAA projektov, kde napríklad také Call of Duty trhá prvé priečky, avšak z dlhodobého hľadiska si treba pripraviť investíciu do externého disku. Ako už ale asi tušíte, SONY nás stále neinformovala o tom, aké disky a s akou kapacitou bude možné do ich novinky zasunúť, a tak je budúcnosť prenášania hier a profilov viazaných na značku PlayStation 5 dosť neistá - tu hold konkurencia ide úplne inou cestou. Ak už som vyššie spomínal spätnú kompatibilitu, tak vám dlhujem menšie upresnenie. V súvislosti s ukladacím priestorom je u PS5 možné pripojiť externý disk a spustiť softvér pochádzajúci z PS4. Rovnako tak sa vďaka funkcii Remote Play môžete postarať o hranie PlayStation 5 hier priamo cez PlayStation 4, a to dokonca s podporou ovládaču z PS4. Je to celé tak trocha vtipné, ak si uvedomíme, že SONY jasne povedalo; že k ich PS5 nepripojíte príslušenstvo z minulej generácie a ak chcete mať viac ovládačov, musíte nakupovať Dualsense. Ako však vidíme vďaka aplikácii Remote Play, tak by to problém byť evidentne nemal.
Máme tu roky jasne položenú otázku; aký gamepad je pre danú generáciu tým najlepším pomocníkom pre hráča a čo je možno ešte dôležitejšie; ako dlho je daný výrobok schopný čeliť nášmu často drsnému zaobchádzaniu? PlayStation 4 v tomto smere ťahala rozhodne za kratší koniec voči konkurencii, čím sa strojcom takzvanej výmeny stráží poskytla šanca reparátu. Zmena názvu tu nie je nijako povrchnou a klamlivou reklamou, keďže ako som spomínal vyššie, Dualsense je skutočne novým výrobkom od A po Z a aj keď ponúka identickú schému rozloženia tlačidiel ako takých, všetko ostatné je buď nové, alebo jemne vylepšené. Konečne zmizol otravný light bar z prednej časti. Naopak sa pridala toľko riešená haptická odozva, čo je honosný názov pre modernejšie vibrujúci kus plastu. Tentokrát ide o oveľa lepší marketingový ťahák, než tomu bolo v prípade dotykovej plochy u PS4, každopádne osobne tomu dávam tak rok maximálne dva, než sa vývojári na využívanie tejto funkcie kompletne vykašlú a celé to skončí ako u dnes už neexistujúcich HD vibrácií konzole Nintendo Switch. Čo sa ale mne osobne páči viac, tým sú adaptívne triggery, teda zadné páčky. Tie sa jednak dočkali zoštíhlenia a predĺženia, aby vaše prsty nemuseli takpovediac tápať v tmách, ale hlavne po novom sú schopné odporu. Táto funkcia sa stane ideálnou pri koncepciách formátu adventúr a akčných titulov, o čom som, na rozdiel od spomínaných vibrácií, viac než presvedčený.
S Dualsense mám ale jeden dosť zásadný problém a ním je celková výdrž batérie. Ak si necháte všetky funkcie gamepadu nastavené na maximum, čo zahŕňa zapnutý reproduktor ako pri dedinskom rozhlase, haptické otrasy a rumunskú diskotéku, tak rátajte s výdržou na hranici maximálne desiatich hodín (moja osobná metodika merania sa dotkla troch testovaných hier v jednej linke, kde boli prednosti ovládaču vo vyváženej forme). Akumulátor má kapacitu 1560 mAh, čo je o jednu tretinu lepšie, než mal Dualschock, a preto sa síce voči nemu dočkáte vylepšenia, ale to je skôr len čiastočné. Kto by si vypol všetky tie čačky a mačky, dokáže gamepad dostať na hranicu štrnástich hodín, čo už je samozrejme oveľa pozitívnejší údaj. Mimochodom, SONY bude musieť prísť čoskoro s nejakým balíčkom opráv, keďže nabíjanie prostredníctvom priloženého USB-C káblu nemá žiadnu vizuálnu funkciu upozornenia na plný stav batérie, čo je na rok 2020 dosť podivné. Beriem to však ale len ako dočasnú a menšiu chybu. K ďalším zmenám už len stručne, inak by sa nám celý text recenzie natiahol do enormných dĺžok. Oceňujem možnosť zapnúť a vypnúť mikrofón integrovaný do tela Dualsense. Rovnako tak som spokojný s kvalitou smerového kríža, aj keď to voči konkurencii je stále o nejaký ten krok slabšie. Uvidíme, ako na tom budú vrchné plochy analógových páčok, kde u PS4 išli takpovediac do kôpru rýchlejšie, než si Nór kúpi lyžiarsku čapicu, každopádne aj tu je badať istý progres.
Dobre viete, na základe našich recenzií, že radi testujem aj hry pre virtuálnu realitu. PlayStation 5 sa síce v tomto smere neštíti pripojiť k PlayStation VR, ale zatiaľ je to trocha komplikované. K nemu predávaná a nová kamera nie je schopná zastúpiť motion funkcie tej starej a práve kamera z PlayStation 4 sa nemá ako pripojiť do PS5. Je preto nutné, ak vlastníte PSVR, zažiadať oficiálnou cestou o špeciálny adaptér, ktorý vám SONY pošle na svoje náklady. Nanešťastie nebol mne do redakcie doručený včas na to, aby som dokázal otestovať celé pripojenie virtuálnej reality s next-gen výkonom a ak sa tak stane, rozhodne vás budeme o tom informovať (či už vo forme video prezentácie v našom PvP, alebo klasicky textom). Nateraz je isté len to, že ak sa autori starších, ale aj novších, VR titulov rozhodnú využiť vysoký výkon PlayStation 5, bude im to umožnené a aj inak slabšia helma na virtuálnu realitu razom získa na atraktivite. Minimálne do doby než príde jej očakávaný upgrade, ktorý by mal nastať ale až v roku 2022, čo je ešte pekne ďaleko. Dosť však pochmúrnych vízií. Nastáva nám nová éra herných systémov, ktoré po technickej stránke konečne dosahujú aj vyšších nárokov a PlayStation 5 je adekvátny reprezentant tejto poučky. Máme pred sebou šesť a sedem rokov úžasných herných zážitkov a aj keď sa PS5 pochopiteľne časom dočká svojich nových a lepších verzií, prvý krok vypálil presvedčivým smerom.
Za poskytnutí produktu na recenzi děkujeme společnosti Sony Czech.
