Nostalgia je dnes rovnako dôležitým obchodným ťahom, akým bola voľakedy noha poisťovacieho agenta vrazená medzi dvere a ich rám. Spomienky na minulosť sú totižto v ponímaní hráčov brané ako komodita plná potencionálnych zelených bankoviek a stačí, ak sa pozrieme na produkciu hier za posledné roky a musíme uznať, že tu na nás niekto skúša akýsi "HD remaster postrek" bez schválenej registrácie zdravého rozumu. Ja sám som síce ten úplne posledný, čo by mal podobné kázania púšťať do sveta (Super Maria a Zeldu som si kúpil viackrát než nové ponožky), avšak nedá mi to v súvislosti s ďalšou retro recenziou nespomenúť, keďže práve ToeJam & Earl: Back in the Groove! je presným príkladom zneužívania nostalgie.
V deväťdesiatych rokoch to ešte na scéne s konzolami vyzeralo nádejne aj pre modré logo spoločnosti SEGA a ich platforma Sega Mega Drive s chuťou skúšala poraziť konkurenčné Nintendo, a to s jemne odlišnou produkciou 2D značiek. Do boja nasadili napríklad aj nenápadnú kooperačnú adventúru ToeJam & Earl, ktorá celkovým spracovaním značne vyčnievala, a to ako po stránke grafiky, tak aj hrateľnosti. Ústredným duom, ktorých mená zdobia samotný názov, sa niekde v ďalekom vesmírne stane nepríjemnosť a ich plavidlo s veľavravným označením Rapmaster Rocketshipm sa roztrieska o blízku a neznámu planétu. Následne je len na vás, ako rýchlo sa zhostíte úlohy zberačov šrotu a samotné súčiastky pospájate do jedného celku tak, aby ste sa čo najskôr opäť dostali na obežnú dráhu.
Je nutné si ujasniť jednu dôležitú vec, ktorá spočíva v nulovej invencii a odlišnosti od 28 rokov starého základu. Nech už budete hrať sami, alebo zvolíte cestu kooperácie (u recenzovanej Switch verzie stačí len vytiahnuť Joy-Con a obrazovka sa rozdelí automaticky), samotné striedanie charakterov si užijete tak či onak. Každý z nich má pritom odlišné schopnosti, respektíve prednosti. ToeJam má prednosť v zmysle rýchlosti, avšak jeho limity spočívajú v malej energii. Naopak, kolega Earl sa ledva plazí, čo si vynahrádza väčšou výdržou. Obe hlavné postavy si môžete kedykoľvek aktívne meniť a prispôsobovať sa tak vývoju udalostí na mape. ToeJam & Earl: Back in the Groove! totižto pracuje s konceptom naratívneho výskytu nepriateľov, alias mimozemšťanov. Ich porazenie síce nepredstavuje až tak veľkú výzvu, ale v neskoršej fáze hry je nutné dodržiavať odstup od početnejších skupiniek a trošku taktizovať.
Z každého jedného súpera alebo predmetu na členitej mape vám vypadne určitá forma odmeny v podobe darčekov. Tie si automaticky postava priradí do rýchleho menu a následne už je len vás, kedy a čo rozbalíte. Väčšina odmien sa skrýva za hromadou EXP bodov či peňazí, ale samozrejmosťou sú tu aj pomôcky na prekonanie vodnej hladiny, raketové korčule a iné šialenosti. Všetko sa to pojí s cieľom prehľadať samotné mapy čo najefektívnejšie a ak sa to dá, tak bez poškodenia a kontaktu s určitou formou prekážok. Niektoré vás totižto sú schopné tesne pred koncom úrovne teleportovať na samotný začiatok a to nie je vôbec príjemná vec, to mi verte.
ToeJam & Earl: Back in the Groove! svojho času bodoval hlavne kvôli jedinečnosti artu ako aj hudby. Či niečo podobné môže fungovať aj dnes, na to vám ja osobne odpovedať asi nedokážem, keďže je to všetko o subjektívnych sympatiách. Pokiaľ by som mal hodnotiť moje samotné testovanie (komplexné prejdenie vám nezaberie viac než 3 hodinky), tak osobne nie som vôbec ten správny koncový zákazník pre šialenosť tohto druhu, čo mňa nakoniec do istej miery prekvapilo. Každopádne u takéhoto projektu vám úplne stačí si pozrieť čo i len krátky gameplay záznam a musíte okamžite vedieť, či do niečoho podobného chcete ísť alebo nie.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti HumaNature Studios
