Značka Senran Kagura, ktorá dodnes číta už cez osem častí, by sa dala asi najlepšie prirovnať k akémusi koncepčnému hybridu. Séria začala na motívy u nás neznámej anime/manga predlohy cez systém Nintendo 3DS a za pár rokov si tak skúsila transformáciu z bojového konceptu do kartovej hry, strieľačky, športu a dokonca aj varenia. Je vám teda jasné, že spoločnosť Marvelous sa s ňou od počiatku snaží experimentovať a aj keď sa v nej mení systém hrateľnosti, tak jedna vec ostáva plne zachovaná. Skúste hádať, na čo asi tak narážam?
Senran Kagura Reflexions je fakticky označovaný za spin-off k minulým dielom a aktuálne vydaný exkluzívne na Nintendo Switch. Jedna kópia sa neznámo ako ocitla aj v mojej osobnej knižnici a okamžite som bol tak vystavený veľkému ružovému otázniku nad vlastnou zamračenou tvárou. Toto univerzum je a vždy bolo o polonahých slečnách, ktoré slovo hanba nevideli ani z idúceho vlaku a tak plne zastupujú akúsi formu soft erotiky v interaktívnom svete. Aj keď tento spoločný znak si niesli doteraz všetky vydané hry pod spoločným názvom Senran Kagura, ani jedna nebola obsahovo tak bezduchou kašou ako práve Reflexions.
Aby sme si ujasnili nejaký koncept, tak Reflexions spadá pod žáner grafickej novely s klasickým anime prevedením priam šitým na mieru svojej predlohy. Jediná šanca ako nejako zasiahnuť priamo do gameplay mechaník spočíva v dotyku a masírovaní slečny Asuko, ktorú si znalci budú pamätať z minulých dielov série. Asuko sa potrebuje počas prednášky na bizarnej škole života (skutočne tu budete sedieť v lavici pred tabuľou a počúvať jej krátke a nezáživné príbehy) poriadne sústrediť a na to práve potrebuje vás. Pred začatím hodiny si tak s ňou sadnete do šatne a začnete makať ako o život. Pomocou Joy-Con ovládačov ju budete masírovať ako bochník cesta a čím viac sa jej to bude páčiť, o to skôr sa nulový dej posunie vpred.
Samotné masáže majú síce svoju postupnosť, ale vedú vždy len k tomu jednému a to je snaha prepnúť sa do ďalšej úrovne, kde bude Asuko oblečená do niečoho nového. Čím ďalej ste, o to viac toho má na sebe menej. Najviac ma iritovalo neustále komentovanie samotnej slečny, ktorá ma počas trenia jej intímnych partií nazývala bratom. Ak si dáte dve a dve dohromady a spojíte si celkový kontext, je dosť možné, že opäť v duchu označíte celé Japonsko za liaheň zvrátených fetišistov rôzneho druhu. Mimo samotného režimu s príbehom, aj keď tam vlastne žiaden zaujímavý nie je, sa v menu objaví aj ikonka s nápisom Diorama. Tu je možné ohnúť Asuko do akejkoľvek polohy a pekne si to vyfotografovať s patričnou slinou v kútiku úst. Nebudem tento aspekt hry nijako ďalej komentovať, ale je vám jasné, prečo ho vývojári vôbec do možností zahrnuli.
Rozhodne neodporúčam zapínať tento projekt do doku a skúšať ho cez veľkú TV. Mohlo by sa vám pokojne stať, že vás niekto uvidí ako digitálne masírujete anime slečnu, ktorá vás pri tom tituluje svojím bratom a ešte sa u toho prípadne usmievate. Mohlo by to mať ťažkopádne následky, ostatne nie je vôbec dôvod opúšťať u tejto hry handheld režim, ktorý je už tak dostatočným zážitkom. Ako tak vás môže minimálne zaujať ona artová stránka, prípadne ak máte radi predlohu, avšak nazývať projekt Senran Kagura Reflexions hrou hodnou vašich peňazí by bolo z mojej strany dosť odvážne, keďže ide skôr len o vec vhodnú ako aplikácia na telefón a to navyše maximálne za jedno euro.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Marvelous Entertainment
