Málokedy začínam recenziu v takomto smutnom duchu, každopádne projekt Stella Glow so sebou nesie značne čierny osud jeho autorov. Táto ťahová JRPG akcia, ktorá mala naštartovať nový osud spoločnosti Imageepoch, sa bohužiaľ stala zároveň ich labuťou piesňou, keďže išlo o poslednú hru, ktorú táto japonská firma dokončila a zakončila tak svoje pôsobenie s rokom 2015 po takmer desaťročnom fungovaní. Keďže však podla producentov išlo o viac ako priemernú projekciu klasickej školy japonských ťahoviek, obľúbená spoločnosť NIS America sa rozhodla nepochovať Stella Glow s ich autormi a nechala preniesť túto hru aj mimo domoviny, to všetko vrátane Európskych brehov. A musím uznať, už takto cez prvý odsek, že by bolo smutné, ak by táto hra zomrela bez patričnej lokalizácie, ale ako sa vraví, nič nie je dokonalé a v tomto prípade to platí hneď dvakrát.
Po tom, ako si vybavíte všetky tie exkluzívne a dnes už legendárne série typu Fire Emblem alebo Final Fantasy Tactics, sa vám počas úvodných hodín strávených so Stella Glow budú zbiehať slinky a v hlave odohrávať scenár ako si pri tejto hre užijete poriadnu porciu kvalitnej zábavy. Nanešťastie však s príchodom testovania začne narastať malá nedôvera voči budúcnosti a vy začínate tušiť nejakú nepríjemnú zradu zo strany vývojárov. Pritom nejaký úvodný náčrt príbehu neznie vôbec zle. Krajina, ktorej prosperita sa meria silou čarovných piesní, a ktorej mocní bohovia už od nepamäti disponovali schopnosťou ničiť planéty len pomocou pesničky, je zázemím pre hlavných hrdinov nášho deja. Boj medzi dobrom a zlom sa aktuálne začína prevažovať na temnú stranu a čarodejnica ovládajúca song deštrukcie je obávaným molochom nad každým sedliakom v kraji. Do toho všetkého vstupuje skupinka odbojárov, medzi ktorými nájdete aj svoju maličkosť, a začína sa 40 hodinová cesta za ideálmi a banálnymi frázami. V tej záplave príbehov z Japonska, ktoré sa na systéme Nintendo 3DS striedajú už aj u nás vo vysokom tempe, sú podobné rozprávky plné predvídateľných zvratov dôvodom pre moje možno trúfalé frázovanie v rámci ich opisu ale nemôžem si ani v tomto bode nejako pomôcť, keďže výprava príbehu ma uspávala takmer pri každom dlhšom dialógu a to aj napriek faktu, že Stella Glow je vybavená kvalitným anglickým dabingom.
Spomenie si tu ešte niekto z vás na sériu Luminous Arc? Tá existovala ešte pre handheld Nintendo DS a vyšla rovnako v obmenenej forme aj na Wii pod identickou produkciou ako Stella Glow. Koncept tejto IP sa až na pár jemných rozdielov stotožňuje so základmi práve testovaného subjektu a jedná sa tak o klasickú ťahovku v japonskom štýle, ktorú sprevádzajú remeselne zvládnuté krátke videoprestrihy ako z televíznej anime. Ako som písal vyššie, úvod hry môže poriadne nalákať na hĺbkovú sondu v rámci žánru a jeden by očakával, že nemožnosť zvolenia obtiažnosti so sebou prinesie rukopis starej školy, čo však nenastane. Hra je od začiatku až do konca neskutočne jednoduchá. Na šachovnicovom poli, kde sa striedajú rôzne typy hrdinov a ich protivníkov (odlišné zbrane, mágia...), sa budete premávať bez reálnej hrozby úmrtia a čím hlbšie budete ponorení do hrania, o to viac si začnete uvedomovať celkovú lineárnosť hrateľnosti, ktorá nie je až tak zábavná ako ste si možno zo začiatku mysleli. Čo musím pochváliť je pestrosť rôznych útokov, ktoré sa akumulujú podľa dĺžky času stráveného u člena jednotky v boji. Tie spestrujú inak nudné postupy cez nezaujímavé prekážky a rovnako nechávajú priestor pre milovníkov farmárčenia exp bodov, ktoré napríklad pri dosiahnutí nového levelu u postavy automaticky navýšia a doplnia jej energiu (jeden z tých lepších nápadov v hre).
Hudba už neraz dokázala vytiahnuť nejakú hru z hnoja na výslnie a v niektorých prípadoch z nej spraviť aj kult. Aj keď takto ďaleko sa u Stella Glow asi nedostaneme, taktovku tu v rámci hudby zobral do ruky sám Yasunori Mitsuda, ktorého genialita je podpísaná pod legendy ako Chrono Trigger, Xenogears či z tých novších séria Inazuma Eleven. Týmto vám chcem jasne deklarovať, že po stránke hudby sa nemusíte báť, že by bolo nutné si upchávať uši špinavými ponožkami. Tu ide Stella Glow na vysoké obrátky kvality a je zopár miest a s nimi spojených melódií, ktoré len tak z hlavy nevytlčiem a som rád, že som mal možnosť si ich vypočuť. Herný konzument si však kupuje v prvom rade interaktívnu zábavu a nie soundtrack, ktorý si môže stiahnuť do PC a ušetriť tak kopu peňazí.
Tu sa dostávame k záveru, z ktorého by ste si mali odniesť môj finálny verdikt, ktorý ma stál spomínaných štyridsať hodín čistého času (nerátam bonusy a nejaké tie postranné odbočky v hre). V Stella Glow neexistuje nič iné len ťahový boj a textové pasáže. Preto, ak očakávate nejaké skúmania obrovských lokácií a máp, tak vás rovno môže prejsť akákoľvek chuť v tomto smere. Rozhovory sú po stránke dabingu na vysokej úrovni a príbeh sa snaží za pomoci série zvratov šokovať, ale pri skúsenom hráčovi sa mu to nemôže vôbec podariť. Ak sa pozrieme súhrnne na hrateľnost a ťahové súboje, tak tu jasne narážam na nízku obtiažnosť a z toho vyvodím odporúčania len pre začiatočníkov vrámci JRPG ťahoviek, ktorí by sa mohli na Stella Glow naučiť nejaké základy a pomôcť si tak premostiť záujem o náročnejšie série. Pre všetkých ostatných mám len jednu radu a to ruky preč. Tu sa pre vás žiadna väčšia zábava nekoná.
Za poskytnutie hry na recenziu ďakujeme spoločnosti NIS America, Inc.
