Nezávislá scéna je ten najjednoduchší odrazový mostík smerom ku všeobecnému povedomiu. Aby sa však začínajúcim vývojárom ich dielo poriadne šmýkalo a preskočili tak tú hromadu indie zbytočností, čo sa na nás mesiac čo mesiac valia v dvojmetrových vlnách, musia byť originálni, ako to len ide. Povinnosťou nášho webu, čo prirodzene vyplýva z názvu CzechGamer, je potom ukazovať prstom na všetko aspoň minimálne kvalitné a potencionálne zaujímavé, čo sa v našich plytkých vodách vyrojí. Na túto poučku môžeme aktuálne napasovať rozhodne aj titul Ministry of Broadcast od štvorčlenného českého zoskupenia s rovnomenným názvom, ktoré si ako vzor zobralo pôvodného Prince of Persia a nemenej zaujímavý Oddworld: Abe’s Exoddus, aby ho primiešali do atmosféry románu 1984 od Georga Orwella. Čo z niečoho takéhoto môže vlastne vzniknúť a ako krásne sa buduje atmosféra neutrálnym pixelartom, tak to vám nadiktujeme v nasledujúcom texte.
Chcel som to celé začať pomocou klišé prológu na štýl "Bolo nebolo", avšak ak sa nad celým príbehom tohto titulu zamyslím hlbšie, tak raz by skutočne mohlo byť aj takto. Predstavte si dystopickú krajinu budúcnosti, kde totalitný režim oddelil nevyvolenú chudobu od protekčnej elity. Každý, kto by sa chcel dostať na šťastnejšiu stranu tejto mince, musí absolvovať životu nebezpečnú reality show. Presne tak ako aj hlavný hrdina originálnej plošinovky Ministry of Broadcast, na ktorého číha až tridsaťpäť unikátnych scenárov smrti. O umieraní píšem zámerne, keďže je jednak hlavnou súčasťou hrateľnosti, a to vôbec nie v negatívnom slova zmysle, ale zároveň aj jej hnacím motorom. Ten vrčí do rytmu hesla; nevzdávať sa v boji proti nespravodlivosti a útlaku. A vy sa rozhodne nenechajte rozhodiť pohľadom na obrázky vyššie či nižšie. Tento debut štvorice mladých autorov totižto dokáže aj s minimálnou grafikou docieliť filmovú výpravu a zaujímavé zvraty.
Videohry z hláv nápaditých tvorcov, a to je môj osobný názor, chcú v poslednom čase ponúkať čoraz viac takzvaný archivačný efekt a akési konzervovanie umeleckého aspektu. Ministry of Broadcast preto treba brať ako bizarne zábavný obraz s vlastnou interakciou. Je evidentné, že sa do tej zmesi nápadov otlačila láska k rôznym svetom a okrem už spomínaného Princa z Perzie, ktorý tu zastupuje nebezpečné skákanie s nulovým priestorom pre chybu, som si počas testovania zapísal desiatku ďalších postrehov. Humor tu prítomný sa dá naozaj geograficky zasadiť do Spojeného kráľovstva, ostatne autori sa v PR materiáloch neraz opierajú o Montyho Pythona, avšak ja som si v tej spleti narážok našiel napríklad odkazy na diela mien ako Edgar Allan Poe, Arthur Conan Doyle, Ian Fleming a mnohých ďalších. Za všetko treba spomenúť táravú vranu, ktorá neustále sprevádza kroky hlavného hrdinu a komentuje jeho často nepodarené činy dosť nevyberavým, ale za to vtipným slovníkom.
Putovanie vpred za novým a šťastnejším životom je podmienené prekonaním desiatok náročných puzzle momentov. Čím ďalej v príbehu ste, o to komplikovanejšie hádanky je nutné vyriešiť. Nejde však o matematické úlohy ani nič podobné. Tu sa všetko spája s prechodom z bodu A do bodu B, medzi ktorými je často smrteľná pasca alebo šialený príslušník bezpečnostných zložiek. Ministry of Broadcast je titul schopný vám cez hodinku šklbať s kútikom úst, zatiaľ čo sa v duchu smejete na hlúpom vtipe okolo poletujúcej vrany, a behom sekundy vás postaví pred eticky vyhrotený moment, ktorému sa aj tak nedá vyhnúť. Nejde pritom o nič samoúčelové, ale naopak, tieto momentky vnímam ako ďalšiu príležitosť zamyslieť sa nad samým sebou. Čo by so urobil v danej situácii ja sám? Zachoval by som sa rovnako kruto ako hlavný hrdina, len aby som vyhral reality show a dostal sa do tekutého blahobytu? Alebo by som vlastné šťastie obetoval v prospech blížneho svojho? Aj takéto filozofické situácie môžete zažiť s indie hrou Ministry of Broadcast.
Som nadšený z tejto produkcie, ktorá bezproblémovo obletí celý svet a o ktorej sa bude písať na populárnych weboch aj mimo domácej scény. Atmosféra opretá o Orwella a jeho román 1984 funguje ako dobrá iskra pre založenie oveľa zaujímavejšieho ohňa. Ten si však musíte rozdúchať sami počas hrania ako takého a postupne odkrývať zástup odkazov na minulosť, súčasnosť a dozaista aj budúcnosť príbehu o ľudskej nadutosti. Iste, našlo by sa tu pár nedokonalostí, z ktorých asi najviac vypichnem nie práve vyladené ovládanie (niekedy som zomrel na základe oneskorenej reakcie, testované cez Xbox One gamepad), ale keďže koncept ukladania postupu je vymyslený viac ako prívetivo, nejde o prekážku, čo by vám komplikovala pokorenie hry ako takej. Ministry of Broadcast musím vo finále hodnotiť, a to bez nejakých pochybností, ako art dielo robené zo srdca. Nejde pritom o nič tuctové, čo sa nám každý mesiac naplaví do mailovej schránky a načo zabudneme skôr než prebehnú záverečné titulky. Táto hra vás je schopná dostať do pestrej palety pocitov, čomu dominuje humor nad filozofiou a až hrozivo reálne vyzerajúcou budúcnosťou.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Ministry Of Broadcast Studio
