Ak sa v dnešnej hernej dobe spomenie nejaký ten status exkluzivity, daný projekt, ktorého sa to samozrejme týka, okamžite v očiach konzumentov naberie na väčšej vážnosti. Niečo podobné ostatne zažil aj titul Eden-Tomorrow od spoločnosti Soul Pix, ktorý sa pre svoje vypustenie do sveta rozhodol využiť vysoký predaj VR headsetu od SONY. PlayStation VR tak mohlo svoju bohato vybavenú knižnicu hier rozšíriť o ďalší sci-fi zážitok a pre mňa to bol samozrejme signál ponoriť sa do novej práce. Ako sa mi darilo a čo všetko som zažil, o tom si povieme v nasledujúcich vetách.
Núka sa mi začať vôbec tou najlepšou stránkou hry, kam rozhodne spadá dostatočne tajomný príbeh. Aj keď sa tu všetko začína na báze tradičného klišé, kde sa hlavný hrdina s rachotom zrúti na neznámu planétu a odmenou mu je kompletná amnézia. Samotné pozadie dejovej linky však už od prvého momentu sľubuje isté originálne zvraty a prekvapenia. Aj preto som spomenutý efekt postupného objavovania stratených spomienok prijal ako nutné zlo a po boku neznámeho drona s menom Newton, ktorý sa po havárii objavil nad mojím telom, som sa vrhol do hľadania vlastnej identity. Toto, po boku niekoľkých krásne spracovaných scenérií, ktoré cez virtuálnu realitu môžu ohromiť aj skúsenejších hráčov, je však bohužiaľ to najlepšie, čo vám Eden-Tomorrow dokáže ponúknuť.
Ako uvádza prvá citácia v úvode recenzie, opäť som sa musel vyrovnať so skutočnosťou, že hrám ďalší simulátor chodenia kade tade, a to navyše s minimálnou interakciou. Tú väčšinou obstarával samotný lietajúci robot (aj za neho si v istej fáze môžete zahrať) a mojou úlohou bolo tak maximálne stlačiť gombík na terminály alebo vyriešiť logickú hádanku určenú pre polo dementnú opicu bez rúk. Ako keby autori chceli silou mocou do svojho diela dať vatu na vyplnenie tých nudných prechádzok po inak pekne spracovaných jaskyniach, a tak usúdili, že ideálne bude zobrať osnovy logických prekážok pre batoľatá. Toto je vec, ktorú ja osobne v hrách často kritizujem, keďže neviem pochopiť, prečo sa niekto snaží vôbec do hry dať nejaké puzzle momenty, keď ich riešenie je skôr na hanbu než na nejaký efektný prínos.
Jediný aspekt akéhosi ohrozenia na živote je v projekte Eden-Tomorrow tvorený tamojšími zvieratami obrých rozmerov. Aby ste sa mohli plnohodnotne poprechádzať, teda naplniť hlavnú pointu hrateľnosti a otvoriť si všetky nitky k finálnemu pochopeniu príbehu, je nevyhnutné sa medzi spomínaným nebezpečenstvom presúvať pekne v tichosti. Tu máme už uvedené stealth momenty, z ktorých som skoro dostal virtuálne preležaniny. Ide totižto o vôbec najhorší part celej koncepcie tejto hry a to som ešte v opise dosť mierny. Samotné plazenie začína odpozorovaním pohybu dinosaurov a následným kopírovaním ich trasy. Nanešťastie sú tak pomalí a nikam sa príliš nehrnú, že minimálne hodinu, z už tak krátkej hry, strávite pozeraním do zeme a tichým nadávaním. Po tomto aj akokoľvek dobre napísaný scenár dostáva na pusu nejeden poriadny kopanec.
Je tak trochu smutné vidieť ďalšiu PSVR exkluzivitu váľať sa v prachu podpriemeru, každopádne moje očakávania sa v prípade hry Eden-Tomorrow nestretli s nadšením a ide tak len o miliónkrát videný nápad s absolútne nezvládnutým partom v zmysle hádaniek a hrateľnosti celkovo.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Soul Pix
