Svet Warhammeru má opäť nový herný prírastok, ktorý mierne rozvíril vlny ešte takmer teplých letných dní. My sme sa do tohoto sveta nechali vtiahnuť s chladnou hlavou a z klonu známych Gears of War (ktoré tieto dni čaká pokračovanie), sme neboli ktovie ako nadšení. Zo začiatku celej hry určite nie.

Po nudnom, tuctovom "prologu" však prichádzala zábava, stereotyp vychádzajúci z titulu sa dlho nedostavoval, lebo hráč objavoval stále nové a nové možnosti. Či už zabíjania, alebo herných mechanizmov. Space Marine prechádza typickými pasážami pre akčnú hru. Minútky ticha, kde sa diskutuje, rozpráva a dej sa posúva ďalej, neskôr sú tu pasáže, kedy si môžete zastrieľať z diaľky zelených Orkov na otrasných lietacích prístrojoch, no a potom sú tu pasáže najčastejšie a teda sekačka ako obrovské prasa. Jednoducho chaos, striedajúci chaos a kým sa na gamepade zorientujete, kto a odkiaľ seká, strieľa a kam sa máme vôbec dostať, to je na dlho. Umieranie na vyššej obtiažnosti sa tak občas stávalo rutinou.

Aby sme však nenadávali, tak nás to prvú polovicu hry (okrem nudných úvodných pár minút) bavilo. Príjemných približne 5 hodín sme strávili s radosťou, tých ďalších 5 už iba z nutnosti. Pre fanúšikov série Warhammer je hra však výbornou vložkou do väčšinu strategických hier z moderného sci-fi. Dozviete sa tu ako-taký príbeh mariňáka z vesmíru, hordy (ne)obľúbených zelených postáv ako z komiksovej knižky na vás budú útočiť s radosťou, nuž a bonusov v príbehu je tiež dosť. Prekvapí taktiež sem-tam menej akčná pasáž, či rôzne neobvyklé herné mechanizmy. Napríklad si môžete guľomet, ktorý je na statíve odtrhnúť a brániť svoje ego pri pohybe. A tak sa Warhammer priam ponúka na zlé slovo stereotyp, ale valnú časť hry sa mu brutálne vyhýba.

Zbraňový arzenál nie je prekvapivý a obsahuje klasiku v podobe nudných pištolí, samopalov, granátov, či viac zábavných odstreľovacích pušiek. Čo však poteší, sú tie zbrane obvyklé už menej a teda rôzne špeciálne zbrane, ktoré fungujú na paru, či lasere, alebo zbrane na blízko. Tie sú rovno štyri a každá sa dá použiť na inú kombináciu kombo pohybov. Či už je to opäť nudný bojový nôž, Chainsword, obľúbená sekera, či symbol bojového kladiva - ehm. Bojové kladivo. A obrovské. A sním už sa dá zažiť mnoho srandy, škoda len, že postava je potom pomalšia a nemôže používať väčšinu svojich útočných predmetov.

Ku pasážiam, ktoré oživujú atmosféru, patria tie, kedy si vesmírny mariňák nasadí jet-pack. Nemôže síce vtedy tiež používať dosť zbraní, ale zato môže lietať, skákať, proste cestovať aj vzduchom, používať o trošku iné komba a podobne. Najlepším útokom je vtedy priamy tzv. kamikaze let do skupinky nepriateľov a oni pod silou ručnej zbrane a silného dopadu životu podľahnú. Mimo častí s lietajúcim prístrojom skákať nemôžete. A takisto sa hráč nemôže skrývať za prekážky, čiže ani váš súper nie. Z akčného titulu Warhammer sú tentokrát cítiť staršie časy. Dokonca aj tá obľúbená-neobľúbená lišta so životom sa tu tentokrát zjavila a automatické dopĺňanie života je neúplne. Iba do minimálnej časti sa doplní. Hráč tak musí využívať niečo iné. A to rovno svojich zelených nepriateľov. A Marťania to nie sú. Sú to starý známy Orkovia, ako inak však. Tých musíte kombináciou krúžku a trojuholníku rozsekať a vysať život. Kruté počas obrovskej šarvátky. Okrem toho našťastie existuje také niečo ako hnev, kedy ste silnejší, čas sa spomaľuje a život dokonca sám dopĺňa a rýchlo. A tak sa dá počas bitky aj prežiť.

Bitky v tejto hre sú niekedy dosť zábavné a hlavne je radosť sa na ňu pozerať. Krv, ktorá strieka z každej strany a brutalita, ktorou Američania neradi šetria je tu na každom kroku. Aký tože ma hra rating? Klon GoW jednoducho ako má byť. Čiže fanúškovia v čase, kedy sa čakalo na tretí diel, dostali zákusok z iného prostredia, ale stále sci-fi. A opäť to je titul, ktorý síce trpí mnohými neduhmi, je stále podareným a zábavným.

Prekvapí miera detailov, ktorú hra dokáže z PS3 (či inej platformy) vytiahnuť. Oproti hrám priamo od Sony je podporené Full HD a hranaté časti sú tak preč. Za svoj výzor sa Space Marine vôbec nemusí hanbiť, ba naopak. Akurát sme už unavený z milionov titulov, ktoré sa na seba podobajú ako hrach hrachu. Unreal Engine 3 všade, kam ľudské oko dohliadne. Je to ale spôsobené tým, že je ten engine výborný, nenáročný a nádherný. V tomto prípade tu máme však veľmi podobný engine Phoenix, ktorý sme už mohli vidieť pri Darksiders. Aj tak sa nemôžeme zbaviť pocitu, že aj tento Warhammer je ďalšou hrou vytvorenou kvázi ako mód do Unreal Tournament 3.

Keď do tohoto koktejlu pripočítame ešte podarené zvuky a strhujúci hudobný doprovod, máme tu hru, ktorá pre obľúbencov žánru je priam potešením, pre ostatných občasné oživenie stereotypu (napriek tomu, že hra je neskôr synonymom pre toto slovo).