Je to v celku zaujímavé, že sa práve nový videoherný Avatar dostal v rámci testovania priamo mne do rúk, keďže ja osobne celé to univerzum od Jamesa Camerona považujem za komerčný odpad bez invencie (mimo technológií použitých na vizualizáciu tejto, po dejovej stránke, trápnej rozprávky). Cez to všetko som sa s tradičnou dávkou profesionálneho odstupu pustil do testovania Avatar: Frontiers of Pandora vo verzii pre PlayStation 5 a už v úvode vám môžem povedať, že toho vôbec neľutujem, ba naopak.
O francúzskej spoločnosti Ubisoft je všeobecne známe, že akonáhle sama dosiahne úspechu s konkrétnym koncepčným receptom, narážam teraz na ich akčnú sériu Far Cry, nebojí sa onen recept opakovať aj pod hlavičkou iných vlastných projektov. Aj preto som po prvom zahliadnutí traileru na Frontiers of Pandora inštinktívne cítil gameplay silne podobný značke Far Cry, aby som oveľa neskôr a už priamo v samotnej hre zistil, že tomu tak našťastie vlastne nie je. Áno, nájdeme tu samozrejme niekoľko notorických skratiek prevzatých nie len z univerza Far Cry, ale vo finále je toto dobrodružné objavovanie vizuálne podmanivej prírody zvanej Pandora, niečím novým a čo je dôležitejšie, aj zaujímavejším než vyššie toľko proklamovaná IP od Ubisoftu.
Základom je samozrejme otvorená mapa plná nepriateľských červených škvŕn, ktoré musíte postupne vyčistiť a zaradiť si na svoj zoznam úspechov (toto je asi najväčšia podobnosť so staršími hrami od Ubi), nasledovaná lovom divokých zvierat s cieľom získania materiálov a niekoľkých sekundárnych in-game lákadiel. Dôležité však je, že Avatar danú schému obaľuje úplne iným formátom budovania atmosféry a celú tú core zábavu dokáže na konci dňa okoreniť svojskou originálnou mantrou.
Ak som sa už v úvode hrania FPS projektu Avatar: Frontiers of Pandora niečoho vyložene obával, tak to bola práve dejová linka. Je pochopiteľné, že jej základ si berie akú takú pointu z dvoch už vydaných filmov, avšak nakoniec som ostal jemne prekvapený tým, že hra samotná si aj cez spomienky na kľúčové postavy z plátna kín, ide vlastnou scenáristickou cestičkou. Pomysleli by ste si, že aj na základe môjho opisu, bude tá cestička oveľa atraktívnejšia, minimálne v tom ako ja sám vyhranene vnímam predlohu, ale v skutočnosti je to ešte horšie. Opäť tu máme predvídateľný a žiadnou šokovou terapiou nespestrený dej, kde zlo zastupuje organizácia RDA a dobro domorodý obyvatelia Pandory. Hráč preberá úlohu, v rámci programu TAP pôvodne väzneného zástupcu Na'vi, ktorý na základe istých dramatických súhier náhod povstáva po boku rebelov vlastného ľudu (klany Zeswa a Sarentu), aby v sebe objavil to, čo krutá ruka ľudí cielene dusila. Vašou hlavnou úlohou, hneď ako si cez nie zrovna komplexný editor postáv, vytvoríte svojho ideálneho modrého panáka, je postupne plniť rôzne misie pre vlastný ľud a zhromažďovať tak odbojárov s cieľom poraziť RDA.
Príbeh je nudný a nezaujímavý, čo je však opozitom tohto negatíva? Brutálne spracovaná a detailne dokonalá Pandora! Za vývojom stojí firma Massive Entertainment, ktorej názov by sa vám automaticky mal spojiť s dvojdielnou sériou Tom Clancy's The Division - práve z The Division si v rámci novej hry Avatar môžete asociovať celkový vývojársky zmysel pre detail a vizuálne hody. Aj keď je rozloha mapy, voči iným Ubisoft hrám, o niečo skromnejšia, jej celistvosť a komplikovaná priechodnosť tento nedostatok účelne potiera. Už len úvodná časť, kedy sa na niekoľko hodín usadíte v Kinglor pralese je krásnym príkladom toho ako má vyzerať dokonalý bióm v akčnej fantasy videohre. Sám som sa veľakrát pristihol, že sa teším z toho, že idem cez ten v noci nádherne žiariaci prales len pre samotné jeho spracovanie a nie na základe plnenia nejakej bočnej misie - v noci totižto Pandora nádherne svieti. Špecialitou sú momenty kedy sa spustí dážď a cez tie monumentálne a obrovské kmene stromov začnú prúdiť stĺpce dokonale vyzerajúcej vody. Keďže sa už v úvode postupne otvoria jednotlivé časti mapy a hráč tak dostane možnosť začať objavovať všetky krásy Pandory, motivácia napredovať a skúmať tie vizuálne hody je o to väčšia.
Audiovizuálne hody nám tak v rámci recenzie zadupali do zeme nudný príbeh, avšak ako je na tom samotná hrateľnosť? Hlavná dejová linka vám zaberie necelých pätnásť hodín s tým, že ak by ste na mape chceli odhaliť všetky bonusové predmety (môžete si ich v rámci nastavenia nechať priamo zobraziť), spoločne s bočnými misiami vám to vydá na viac než dvadsať hodín čistého času. Získavanie zdrojov je v prípade Frontiers of Pandora naviazané na výrobu alebo vylepšovanie vášho vybavenia - či už ide o obleky, útočné alebo obranné zbrane. Navyšovanie zdravia je asi hlavným a logickým cieľom, avšak tých atribútov v hre nájdete oveľa viacej. V čom však vo mne hra samotná vzbudila vášeň viac než je lámanie korienkov? V možnosti získať a podmaniť si svojho Ikrana - to sú tie lietajúce tvory, vhodné na diaľkový presun. Práve toto je misia s akou by sa dalo definovať všetko to krásne na testovanej hre, keďže už počas výstupu na horu, kde sa spomínané tvory vyskytujú, si hráč užije krásy prírody, komplikovanosť hľadania cesty a dôjde aj na nejakú tú akciu. V momente kedy sa už budete môcť vzniesť so svojím novým kamarátom do výšin a preletieť sa tak nad celou tou uhrančivou prírodou, spomínanú misiu len efektne zarámuje.
Autentickosť Pandory sa vývojárom podarilo zachytiť na výbornú. Horšie to už však zvládli s umelou inteligenciou a kvalitou samotného boja. FPS prístup ku akcii, kde si môžete zobrať do rúk luk (postupne ho vylepšovať) alebo pestrú škálu strelných zbraní (rovnako ju vylepšovať) by sa dal podľa mojej mienky realizovať oveľa zábavnejšie. Ako Na'vi ste vyšší, rýchlejší a celkovo fyzicky mocnejší než bežný človek, ale cez to všetko ste pri boji s robotmi a ľuďmi tlačený do tradičného FPS vzorca - nie je to síce úplná nuda, ako príbeh, ale po čase vás akcia začne rovnako otravovať a budete ju chcieť mať čo najskôr za sebou, aby ste sa zase mohli venovať tomu oveľa zábavnejšiemu zvyšku hry. O výrobe predmetov som písal už vyššie, každopádne, tento aspekt je aj v spojení s atraktivitou celého biómu Pandora prvkom, ktorý si skôr či neskôr nakoniec zamilujete a prídete mu na chuť. V rovnakom duchu som si obľúbil postupné odomykanie nových zručností vo vývojom strome, ktorý je v rámci efektnosti voči interakcii (či už pri skúmaní mapy alebo v bojoch) oveľa relevantnejší než napríklad v sérii Far Cry.
Nanešťastie, ako to už pri víziách Ubisoftu býva istým nechceným štandardom, Avatar: Frontiers of Pandora bude potrebovať ešte technicky trocha utiahnuť tie pomyselné šrauby v hlave. Pri testovaní som narazil na niekoľko fatálnych bugov a hlavne citeľnú ne-konzistentnosti snímkovania. Ďalší problém vidím v 3D modely mapy, ktorá síce vyzerá efektne, ale chabý priestor s jej manipulovaním ako aj nejasné označovanie bodov záujmu, v mojom prípade vytvárali veľa nedorozumení s tým kde to vlastne som a kam mám presne ísť. Aj cez tieto jasne definované nedostatky som vo finále vlastne prekvapený, ako intenzívne som sa do hry zavŕtal a s akou chuťou, aj cez nie zrovna zaujímavý príbeh a po čase stereotypne vyznievajúcu akciu, som ju vlastne prešiel. Pre znalcov filmovej predlohy a súčasne hráčov zbožňujúcich FPS projekty od Ubisoftu, je nová Pandora jasnou voľbou, ale rovnako tak by som sa dielo samotné nebál odporúčať aj ľudom, ktorý filmy zrovna nemusia, ale cez to všetko v hrách obľubujú detailne spracovanú fantasy prírodu a dostatok uhrančivej gameplay motivácie vyprodukovanej pri budovaní svojho hrdinu.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti UBISOFT
