Sú to už pomaly štyri roky, čo som tu pred vami ja osobne híkal nadšením nad kvalitou prvej časti, teraz už môžem jasne povedať "série", s názvom Octopath Traveller. Ešte dnes si spomínam na ten správne namiešaný koktail z prevažne chutných ingrediencií, kde dominovala chuť vývojárov vrátiť sa do čias poctivých japonských ťahových RPG prekladaná priam originálnym vizuálom z pixelart diorám a celé to, v zmysle chuti, krásne dotiahol variabilný príbeh viacerých charakterov súčasne. Octopath Traveller jednoducho zabodoval na mnohých frontoch a keďže sa predalo dostatok kusov a Square Enix videl potenciál zisku v príprave dvojky, práve Octopath Traveller II si môžete už dnes zakúpiť na PC a konzole, vrátane Nintenda Switch. Ja som mal možnosť testovať Steam verziu, ktorú som prešiel výhradne prostredníctvom Steam Deck systému, a tu je môj názor aj s tradičným finálnym hodnotením.
Za predpokladu, že ste prvý diel tejto značky nemali možnosť hrať, vás teraz asi čaká menší šok. Každopádne, aj do dvojky sa dostalo niečo, čo ja interne nazývam "JRPG seriál", keďže na dostatočne veľkej a rozdielnou náročnosťou prešpikovanej mape Octopath Traveller II nájdete roztrúsených celkovo až osem osudov. Osmička špecifických hrdinov, čo sa navzájom nikdy nestretla, je vám plne k dispozícii a je len na vás, do akej miery budete chcieť spoznať ich príbehy a rovnako tak je na vás, koľko priestoru im dáte v gameplay forme, čiže počas bojov a s nimi súvisiaceho levelovania. Autorom z Acquire (vytvorili aj prvý diel) sa opäť podarilo vybudovať príjemnú výpravu na základe kapitol s tým, že akonáhle pospájate všetkých osem hrdinov do jednej partie (súčasne samozrejme môžu bojovať vždy len štyria), spustí sa finálny part, v ktorom sa ich jednotlivé osudy zlúčia do jedného zväzku a vám sa podarí pochopiť pointu príbehu. Práve tu bolo krásne poznať, ako sa autori prvého dielu cítili byť povolaný v tom, vyťažiť z daného, a z historického pohľadu aj neošúchaného nápadu, čo najviac. Preto, ak sa vám páčil scenár v jednotke, pripravte sa na to, že dvojku v tomto smere budete doslova milovať.
Obsahová náplň je ako čerstvá jahodová bábovka od starkej, čo nám svojho času spríjemňovala letné prázdniny v dobe, kedy sme o nejakých skutočných starostiach života mohli maximálne tak snívať. Celý svet, kde sa jednotlivé príbehy odohrávajú a kde ste schopný nechať pokojne aj sto hodín čistého času, ak vás zaujmú prepracované a oproti jednotke aj oveľa zábavnejšie podané vedľajšie misie, je samostatne dýchajúca esencia obsahu. Než vás však táto esencia opantá, je nutné sa v prvých desiatich hodinách prehrýzť cez postupné objavovanie už vyššie spomínaných hrdinov a spoznávanie ich špecifických bojových, ale aj konverzačných, predností. Na samotnom začiatku si musíte vybrať štartovací charakter a naplno precítiť jeho minulosť, ako inak nie tak úplne sladkú, aby ste potom mohli začať zbierať ďalších hrdinov a vytvoriť tak tradičnú JRPG skupinku bojovníkov za mier. Je až fascinujúce, aké rozdiely medzi osmičkou postáv vlastne panujú, keďže každý jeden hrdina je jednak z inej sociálnej vrstvy, ale rovnako tak, má vždy aj iné napojenie na celý ten dejový aparát a históriu kraja. Toto môže so sebou automaticky prinášať aj istú formu rozporu, pretože dúfať, že vám sadne celá osmička do nôty a budete ich všetkých milovať ako jedného, je dosť naivné. Paradoxne však u mňa nebol s týmto žiadny problém, keďže som si ich všetkých obľúbil a to bez väčších rozdielov.
Koncept vám po kontaktovaní novej hlavnej postavy dáva vždy možnosť, okamžite spustiť jej hrateľnú minulosť - je na vás, či si tento gameplay aspekt necháte na neskôr, alebo ho absolvujete okamžite. Osobne by som vám odporúčal skôr druhú voľbu, keďže práve prejdením interaktívnej minulosti daného charakteru naplno pochopíte jej bojové, ale aj konverzačné schopnosti, čo má priamu súvislosť s obsahom skrývajúcim sa na celej mape. Mapa, rozdelená do rôznych kontinentov, je diverzifikovaná aj po stránke náročnosti a vždy si tak treba dávať pozor, s akým aktuálnym levelom u hrdinov cestujete do toho či onoho úseku, pretože, ak je práve tam výrazné navýšenie schopností u protivníkov, nemuseli by ste dopadnúť zrovna dobre. Zbieranie exp bodov, či už bojom alebo plnením zábavných postranných misií, a navyšovanie výšky levelu u postáv, je alfou a omegou ku globálnemu získaniu všetkých zbraní a vzácnych predmetov. Autorom dávam preto palec hore za dobre zvládnutý systém rýchleho cestovania a rovnako aj vrstvenie zábavných dejových odbočiek, ktoré v mojom prípade dokázali navýšiť celkový čas strávený s Octopath Traveller II o desiatky hodín. Sú to samozrejme aj tie menšie detaily, ako napríklad vtipné rozhovory medzi samotnými postavami, ktoré môžete z dlhej chvíle aktivovať a trocha si tak oddýchnuť, čo robia z tejto hry niečo viac. Fakt, že koncepčne ide o sandbox, kde vás, mimo už spomínaného delenia náročnosti v daných úsekoch, vlastne nič nelimituje v pohybe, je osvieženie, aké v rámci tohto konceptu nezažívame často a to sa musí oceniť.
Definovať Octopath Traveller II, ako čistokrvnú japonskú RPG produkciu, znamená, že automaticky sa záujemci o jej obsah musia zmieriť s jednou pevne danou skutočnosťou - nekonečným súbojom sa tu utiecť jednoducho nedá. Autori zachovali ťahový koncept a rovnako tak aj tradičnú formu avizovaného poradia postáv, kedy taktika plánovania umožňuje predvídať kroky súperov. U menších protivníkov, kde vám stačí len praxou zistiť, aký typ zbrane alebo mágie je na ich elimináciu najlepší, sa nejako zásadne nezapotíte. Akonáhle však narazíte na bossov, a že ich tu je viac ako dosť, je nutné mať všetky svoje ťahy už vopred spočítané a hlavne, nikdy nezabudnúť na poistku v podobe plného inventáru. Jednotlivý hrdinovia, vďaka svojim odlišným schopnostiam, vám dokážu poskytnúť menšie výhody, ale je dôležité dobre vedieť, kedy ich schopnosti majú relevanciu a naopak, kedy ich aktivovaním len míňate svoje dôležité ťahy. Je to šachová partia? Áno, do istej miery určite, avšak všetko záleží aj na výške zvolenej náročnosti, čo je vec akú si zadefinujete ešte pred prvým spustením a preto sa investície do tejto hry nemusí obávať ani menej skúsená skupina nadšencov. Veľkou výhodou je dostatočné pochopenie opakovaného vrstvenia útokov v jednom ťahu, čo má priamu súvislosť na bodové stanovisko jednotlivých postáv, avšak, základom ťahu je odstavenie súperov - ideálne ak sa dostanú do stavu, kedy nemôžu vykonať svoj vlastný ťah. Autori tu síce neobjavujú koleso a len zlepšujú to, čo už mali v prvej časti, každopádne, tých možností je tu viacej než minule a to je asi pre fanúšikov najdôležitejšie.
Druhý Octopath Traveller je, po stránke umeleckej, skutočným klenotom, ktorý vlastne len potvrdzuje onen verejne čoraz jasnejší naratív; že videohry sú právom označované za novú formu umeleckého prejavu. 2D pixelart s HD filtrom, kde sú jednotlivé detaily vždy krásne vystúpené do podoby pohybujúcej sa diorámy, to všetko aj v spojení s nádhernou hudbou plynúcou nenásilne na pozadí, dotvára jedinečnosť atmosféry s akou Octopath Traveller II pracuje. Novinka v podobe nočného lomeno denného cyklu, ktorú sme v jednotke nemali možnosť zažiť, je priamo napojená na vzácnosť výskytu určitých NPC postáv a aj tu je nesmierne dôležitou funkciou možnosť manipulovať s časovou osou. Osobne si myslím, že ak by ste chceli v danej hre pozbierať všetky vzácne predmety a splniť každú jednu postrannú misiu, budete musieť do toho celého investovať oveľa viac než len sto hodín čistého času. Nechať sa pohltiť tým obrovským obsahom v Octopath Traveller II je však tak jednoduché, že hodiny začnú ubiehať a strácať sa za prašným horizontom s takou ľahkosťou, až vám to príde podivné. Testovaná verzia pre Steam Deck beží bez akýchkoľvek technických nedostatkov, aj keď som si musel nejaký čas zvykať na menší fond v texte.
Za poskytnutí hry děkujeme společnosti Cenega
