Je skutočne náročné sa dnes vracať k hrám z konca minulého tisícročia, zvlášť ak si z tej doby so sebou prinášajú neochvejný status legendy a kultu. Shenmue, ako prvá tak aj druhá časť, naplno reprezentuje tento opis a pre skalných fanúšikov pôvodných verzií sa jedná priam o náboženstvo. Ja osobne si na prelom roku 2000 dobre spomínam, keďže SEGA v tej dobe potrebovala rozbehnúť predaj ich vtedy novej konzole Dreamcast a práve akčná adventúra Shenmue bola v danej chvíli jej oveľa väčším maskotom než samotný modrý ježko. Túto minulosť si dokážem, rovnako ako milióny nadšencov a znalcov IP Shenmue, teda dnes pripomínať, avšak už v akomsi triezvom stave a bez možno prehnane nadnesených príkras. Dokáže v takomto mojom osobnom nastavení epos od mena Yu Suzuki zaujať aj dnes?

Je tomu skutočne tak. Shenmue so sebou prinieslo jasnú revolúciu v herných konceptoch a aj keď samozrejme nikdy neišlo o nejaký čistokrvný sandbox, na pomery vtedajšej produkcie bola táto dvojdielna séria prvou obrovskou mestskou akciou, ktorá však neišla len slepo po jednej nudnej linke. Shenmue, vtedy aj dnes, ponúka pútavý príbeh o pomste a odplate s prímesou surovosti a rozumu. Tak, ako som počas hrania prvých HD remasterov spomínal na časy minulé, postupne som si vybavoval všetky tie originálne napísané postavy a ich často bizarné príbehy. Iste, určitá dávka trápnosti a akejsi japonskej kultúrnej vložky, ktorú nemusíme tu u nás úplne vstrebať, je tu badať aj po osemnástich rokoch. Avšak to, čo prevláda a rezonuje, je ucelený dej plný zvratov a hlavne návykovej zábavy. Keď som dostal opäť šancu chopiť sa role mladého znalca bojových umení, ktorému mafia pochová otca, neváhal som a meno Ryo Hazuki prepísal na svoje alter ego.

Technická stránka oboch portov sa v prípade mnou testovanej Xbox One verzie stala akousi bránou do minulosti. Cez jej ostrú škáru v doskách som tak mohol ochutnať z kompletne pôvodného obsahu hry, kam patrí denný a nočný cyklus, prechod od rodnej dediny do obrovského veľkomesta plného života a samozrejme aj z rýdzo akčných bojových sekvencií. Moja pamäť mi už neslúži tak ako pred rokmi, ostatne životospráva tesne po škole sa postarala o rapídne zvýšenie môjho biologického veku, ale v tomto prípade to malo aj pozitívny dopad. Krôčik po krôčiku, respektíve misiu po misii, som sa začínal prebúdzať do roku 2000, kedy Ryo Hazuki po mojom boku túžil po krvavej pomste, len aby následne zistil, že je tu niečo oveľa dôležitejšie než len mlátiť do tých, čo zniesli zo sveta jeho vlastného rodiča. Spomenul som si na krásnu členitosť vedľajších úloh, ktoré boli aj na tú dobu písané s neuveriteľným citom pre sarkazmus a nadhľad. Spomenul som si, prečo je Shenmue tak tvrdošijne označované za kult.

Isteže sa môžeme teraz zase jemne zastaviť u toho, ako sa Shenmue hralo v roku svojho narodenia a ako tomu je dnes. Koncept kamery usadenej za pevné ramená nášho hrdinu je v pohode aj v roku 2018. Oveľa horšie to už asi bude s dosť problematickou kamerou a ešte o chlp horšie bude na súčasníkov pôsobiť priam nepríjemne pomalé otáčanie s celou postavou. Náš Ryo síce dokáže bežať, avšak často úzke chodby v interiéroch a preplnené uličky Hon Kongu mu beh značne komplikujú. Preto je lepšie ostať u akejsi simulácie chôdze a na tú si nemusí zrovna každý privyknúť. Musím sa priznať, že zo začiatku to počas recenzovania robilo určité problémy aj mne samotnému a zaspomínal som si nielen na veľký Dreamcast hit, ale aj na rovnako slávnu sériu Resident Evil a jej počiatky. Bola však iná doba a Shenmue sa bez ostychu skutočne snažilo tváriť z časti ako realita, čiže plne chápem, prečo sa Yu Suzuki pokúšal o tento výsledok správania a celkových animácií postáv. Vtedy to bolo pre nás niečo neotrelé a nemali sme ani len chuť to považovať za chybu, dnes už by to zase bolo o niečom inom. To sú tie časové kontrasty a vývoj.

Zámerne som tu opisoval hlavnú a notoricky známu pointu motivácie hlavného hrdinu, to všetko len v prípade prvej časti série. Dvojku už nebude nutné v tomto smere viac komentovať, stačí ak vám poviem, že čo sa týka atmosféry, si od svojho staršieho brata opäť opäť požičiava pár nosných motívov. Medzi nejaké užitočné novinky, ktoré by ste v pôvodných verziách márne hľadali, určite patrí možnosť ukladať postup v hre, kdekoľvek sa vám zachce. Rovnako je tu umožnený prenos save pozície z jednotky do dvojky a asi najväčšou zmenou je podpora anglického dabingu aj pre druhý diel, ktorý som ja osobne ako decko hral len v japončine, keďže vtedajšie verzie neobsahovali iné hovorené slovo. Podpora pre širokouhlé obrazovky je rovnako vítaným spestrením, avšak kto by sa chcel aspoň krátko preniesť o osemnásť rokov dozadu, aj toto mu menu hry umožní. Aspoň si tak môžete na vlastné oči porovnať, z môjho pohľadu, dôslednú prácu autorov samotného portu.

Shenmue je často prirovnávané k ďalšej slávnej sérii od firmy SEGA, a to Yakuze. Do určitého stupňa možností v oboch značkách (otvorená mapa, veľké ázijské mestá, minihry či boj) s tým súhlasím, avšak treba si uvedomiť, že celkové vyobrazenie vývoja deju a príbehovej linky je úplne odlišné u oboch hier. Shenmue je jedinečné dielo rovnako ako spomínaná Yakuza a myslím, že jeden bez druhého by pokojne mohli fungovať samostatne, čo sa vlastne už budúci rok dozvieme, keďže veľký Yu Suzuki na nás už dlho šije regulárnu trojku mnou dnes toľko ospevovanej série Shenmue. Kto teda nikdy neochutnal z tejto šťavnatej hernej porcie, nech neváha a kupuje, stojí to za to aj takmer po dvadsiatich rokoch a to píšem ako skeptik, ktorý pred testovaním mal z celého návratu dosť zmiešané pocity.

Za poskytnutí hry děkujeme společnosti Cenega

Ceny hry Shenmue I & II srovnáte na Zboží.cz.