Tomoya Asano je meno, aké v súčasnosti nájdete uvedené pod väčšinou úspešných taktických RPG projektov na Nintendo Switch, respektíve diel, aké štartujú na tejto hybridnej platforme, ale aké sa rovnako neskôr dostanú aj mimo neho. V prípade značky Triangle Strategy, nateraz stále exkluzivity pre najnovšie Nintendo, sa producent a Square Enix skaut Asano rozhodol držať jednotnej vizualizácie ako pri ním produkovaných hrách Octopath Traveler či Bravely Default 2. Trojrozmerné pozadia vytiahnuté pomocou detailných a krásnych textúr sú kontrastom k 2D vizualizácii hrdinov a to všetko je spoločne servírované ako osviežujúca zmes, na akú hráč nazerá pomocou izometrickej kamery a ktorá je pre neho vo finále len ekvivalentom virtuálnej šachovnice. To všetko a ešte o malý kúsok viac si teraz trocha podrobnejšie rozoberieme prostredníctvom našej tradičnej textovej recenzie.
Ak ste konzumenti vyhľadávajúci interaktívne dobrodružstvá plné taktizovania a určovania tej správnej stratégie, popri PC by ste dnes len sotva hľadali vhodnejšiu platformou pre ukojenie vašich potrieb, než je práve Nintendo Switch. Aktuálne najnovšia videohra od skúseného štúdia Artdink je v istom smere koncepčným nasledovníkom kultovej značky Final Fantasy Tactics, aj keď vizuálne samozrejme ponúka odlišnú formu prezentácie a k tomu, čo nám už históriou preverené FF ukázalo, sa Triangle Strategy rozhodlo prihodiť aj pár svojich koncepčných vylepšení, aj keď aj tu jasne cítiť inklinovanie k ďalšej legende, a to sérii Fire Emblem. Na znalcov a veteránov TBS koncepcie si však obsah samotný nenachystal nič prekvapivé, a preto jediný, kto by mohol od tejto hry dostať niečo naviac, je buď úplný začiatočník, alebo skôr menej skúsený virtuálny taktik. Dosť však bolo krútenia sa okolo horúcej kaše a poďme konečne na vec.
Je to stále to isté, či už ide o veci tvorené pixelmi alebo skutočným vakom z kože plným mäsa a kostí. Jedna mocenská strana sa snaží utrhnúť čo najväčší podiel z koláča v rámci darov našej Zeme a druhá sa jej v tom pokúša zabrániť, alebo servilne prikyvuje ako tie hračkárske psy usadené za špinavým zadným sklom dymiaceho automobilu niekde v zápche. Rovnakou štartovnou pointou oplýva aj dejová linka v hre Triangle Strategy zasadená na kontinent Norzellia. Začiatok je pritom v znamení mierových nálad, avšak ešte než sa hráč stihne zorientovať, napríklad len v menách jednotlivých klanov, razom sa mu priamo pod nosom rozhorí trojstranný konflikt plný krvi a zabíjania. Nie je teraz podstatné, kto to celé začal, keďže zastavenie nie je vo vašich rukách, minimálne nie v úvodných kapitolách. Triangle Strategy sa v tejto súvislosti snaží odlíšiť od iných hier pomocou možnosti vetvenia vývoja príbehu, a to čiastočne na základe vašej voľby pri zásadných rozhodnutiach. Tu to však celé začína byť ešte o kúsok zaujímavejšie, keďže vás je v tom viac a nie všetci zdieľajú vaše názory.
Keď už v nejakej hre nájdete systém rozhodovania, respektíve voľby, aká má zmeniť budúcnosť a zásadné udalosti v príbehu, vždy má konečné slovo práve hráč samotný. V prípade TBS značky Triangle Strategy to však platí len čiastočne, keďže vás je v tíme celkovo sedem. Predstavte si skupinku hrdinov bojujúcich a konajúcich navonok výhradne v prospech a blaho nevinných ľudí, avšak táto skupinka je rovnako naviazaná na rôzne klany a opantaná citmi či chladnou logikou. A tak skôr či neskôr nastane v hre situácia, kedy budete jednoducho musieť vyberať z viacerých taktických scenárov ako sa pohnúť ďalej a verte, že nie vždy pôde o jednoduché rozhodovanie. Každý vám predostrie svoj plán (či už na útok, spojenectvo alebo obranu) a vy musíte nájsť istý konsenzus voľby samotnej. Asi už tušíte, že textu je tu viac ako dosť, a preto mám pre vás dobrú správu. Okrem faktu, že samotný text nie je až prehnane prešpikovaný trápnym humorom (aj keď aj ten tu čiastočne nájdete), všetky dôležité textové časti sú vylepšené pomocou profesionálne znejúceho dabingu, čo vážnosti jednotlivých situácií pridáva istý punc. Za audiovizuálny part dávam celkovo palec hore.
Popri riešení postupu vpred, čo do hlavnej dejovej linky, sa hráč zúčastňuje aj konverzácií s menším dopadom pri výbere z dvoch možností. Ide o jednanie s NPC ohľadom surovín a zdrojov, ktoré majú nad hlavou jasne definovanú ikonku, aká vás vopred upozorní na nutnosť spomínanej voľby. Kvalita vedľajších misií je z väčšej časti dobrá, aj keď sa môže stať, že v tom celom skôr či neskôr vypátrate istý podiel stereotypu (vojna je stále vojna a prináša až mrazivo povedomé osudy). Poďme sa teraz presunúť k opisu ťahových súbojov. Triangle Strategy reprezentuje poctivú TBS. Pri spustení boja sa priestor rozdelí na ohraničenú šachovnicu, po ktorej pohybujete jednotlivými hrdinami na základe ich špecializácie (máme tu tradičnú paletu povolaní, či už je reč o chladnom železe a lietajúcich šípoch, alebo magických zaklínadlách). Istú pestrosť však zabezpečuje verbovanie nových vojakov a bojovníkov. U nich nájdete využitie napríklad pri manipulácii s poradím ťahov a keďže všetci začínajú na nižších úrovniach skúseností, než má vaša hlavná jednotka, koncept vás núti absolvovať aj postranné bitky mimo hlavnej dejovej linky, a to za účelom grindu EXP bodov. Páčila sa mi možnosť komplexného vylepšovania vojakov po dosiahnutí desiateho a následne aj dvadsiateho levelu, avšak ak v tomto smere očakávate niečo ako už spomínaný Fire Emblem, ostanete skôr sklamanými.
Keďže niektoré rozhodnutia môžu meniť celkovú dĺžku hrania, je nesmierne ťažko zadefinovať presný čas na prejdenie Triangle Strategy. Mne osobne to na prvý pokus zabralo takmer šesťdesiat hodín čistého času a to som niekoľko súbojov na najvyšší stupeň náročnosti (sú tu celkovo štyri) musel opakovať - respektíve opakovať pokojne aj po hodine odohraného času. Aj keď sa po stránke taktiky nejedná o nič objavné, musím uznať, že isté partie predstavujú značnú výzvu a nebude ani pre vás jednoduché ich prejsť na prvú dobrú. Pre milovníkov TBS je aj tento projekt akousi povinnosťou, keďže hĺbka bojovej mechaniky je výborná, aj keď by od toho celého nemali očakávať vynájdenie kolesa, ale skôr slušne spracovanú poctu hrám spomínaným už v úvode recenzie. Vizuálna stránka je pôsobivá, ale miestami zakolíše pod ťarchou výrazného poklesu snímkovania - vypozorované hlavne v handheld režime. Po strčení konzole do doku máte na TV navyše oveľa lepší prehľad o aktuálnej situácii na bojisku, keďže hustota pixelov je pri handheld moduse trocha kontraproduktívnou. A viac sa už vlastne nemáme o čom rozprávať.
Tomoya Asano dokázal opäť podporiť zaujímavo namiešaný koktail plný overených ingrediencií, kde dejová linka možno trocha nečakane prevažuje nad taktickým partom a kde súčasne nájdete aj vysoký stupeň znovuhrateľnosti. Audiovizuálnu stránku už potom treba brať len ako ekvivalent aromatického likéru, aký vám udrie do nosa ešte skôr než všetky ostatné suroviny.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti ConQuest entertainment a.s.
