Spoločnosť Nintendo je všeobecne známa spájaním a kombinovaním svojich zavedených značiek a preto sa logicky, skôr či neskôr, musel objaviť aj crossover Maria s Donkey Kongom. V roku 2004 tak na Game Boy Advance vznikol akýsi spirituálny nasledovník pôvodného Game Boy diela Donkey Kong z roku 1994, v ktorom sa taliansky inštalatér snažil zachrániť pôvabnú Paulínu z rúk známej opice, zatiaľ čo tentokrát mu to nekomplikovali padajúce drevené sudy, ale naopak náročné puzzle hádanky. Nasledujúce roky a generácie Nintendo hardvéru vyprodukovali ďalších sedem pokračovaní, z čoho to aktuálne dorazilo na konzolu Switch.
Predmetná séria sa za tie roky nikdy nesnažila zmeniť pôvodnú ideu hrateľnosti a miesto toho sa sústredila skôr na čiastkové vylepšovanie vizuálnej stránky v zmysle vnímania 2D plošinovky a vo finále pridávala len minimálne postrehnuteľné prvky. V prípade aktuálneho vydania Mario vs. Donkey Kong môžeme tentokrát hovoriť o prestavaní už vyššie spomínaného debutu z handheldu Game Boy Advance. Máme tu novú grafickú stránku, nové audio a dokonca sa aj základné systémy interakcie trocha zmenili. Treba však jedným dychom dodať, že ide tu o tak minimálne zásahy do gameplay formy, že pri hraní aktuálnej verzie budete, čoby veterán, súčasne neustále pociťovať akúsi spomienkovú retro náladu. Ostávame stále v koncepte plošinovej hry, kde sa výrazne zapracovalo na lesku vyrezanej diorámy (tak ja volám statické okno každého levelu v tejto sérii) a rovnako tak lesku jednotlivých postáv. Animácie dostali viacej plynulosti, pasce na Maria sú oveľa rafinovanejšie a čoho ubudlo? Rozhodne v minulosti často až zbytočného putovania hore dole po plošinách.
Keď píšem o plošinovej hre, automaticky to vo vás, čo predmetnú IP nepoznáte, môže vyvolávať dojem klasického hopsania s Mariom. V tomto prípade sú však jeho pohyby maximálne limitované a pripomínajú skôr pohyby bežného človeka, ktorý dokáže chodiť, sem tam pobehnúť a silno obmedzene skákať. Pointou vyriešenia každej úrovne (je ich tu viac než 130) je tak predovšetkým logika a nie frenetické skákanie cez prekážky. Ak Nintendo niečo vyložene dokáže, tak je to vyťažiť z minima maximum a jasným príkladom je aj tento kvázi remake. Každý level má svoje časové ohraničenie. Akonáhle do neho vstúpite, rýchlym pohľadom vykalkulujete najpravdepodobnejšiu stratégiu a následne konáte. Začína to prenesením zlatého kľúčika ku zamknutým dverám a pokračuje to zbieraním akýchsi mechanických hračiek s vašou podobizňou - pre celú sériu pomerne signifikantný prvok, ktorý má v novom spracovaní navyše pointu počas priamych súbojov s Donkey Kongom. Medzi najväčšie novinky spadá možnosť chodenia po rukách, tá Maria ochráni pred padajúcimi tehlami, čo je súčasne rovnako niečo nové, ale tentokrát z kategórie nebezpečných pascí.
Aj keď sa v danej úrovni neustále niečo hýbe, nech už sú to mechanické plošiny alebo rôzne sorty hliadkujúcich nepriateľov, nemusíte sa nikam vyložene hnať a máte vždy dostatok miesta si pripraviť už spomínanú taktiku postupu. Obdivujem autorov, že opäť raz dokázali nárast náročnosti levelov namiešať s chirurgickou presnosťou a ani raz, počas tých siedmych hodín, čo som v hre strávil, som v tomto smere nemal pocit akejkoľvek nevyváženosti. Toto má ostatne priamu súvislosť s návykom, ktorý si pri Mario vs. Donkey Kong môžete pomerne svižne vypestovať a aj tu bude platiť zavádzajúca veta; ešte jedna úroveň a končím. Pred spustením kampane je nutné sa rozhodnúť, akým spôsobom vlastne chcete riešiť všetky tie puzzle hádanky. Buď klasicky, s časovým presom a smrťou po kontakte s nepriateľom (zbieranie životov je samozrejmosť), alebo sa nechať viesť za ruku s rôznymi pomocnými kolieskami. Špeciálnou výhodou sa môže rovnako stať zapojenie druhého spoluhráča v rámci gaučového co-op modusu, avšak to už by som ja osobne vnímal ako vyložene rodičovský modus, kedy sa snažíte svojej neskúsenej ratolesti pomáhať v nehostinnom a pre ňu neznámom koncepte interaktívnej zábavy.
Medzi jednu z tých nenápadných noviniek, minimálne voči prvému dielu zo série, je prípadná motivácia v zmysle bojovania s Donkey Kongom. Všetky tie mechanické Mario hračky, ktoré zbierate v druhej časti levelu, si totižto následne beriete do súbojov s bossom a čím čistejšie tento stret zvládnete, konkrétne v zmysle inkasovania jeho úderov, o to viac suvenírov prežije. Ovládanie ako také hodnotím kladne, aj keď si treba zvyknúť na toporný pohyb hlavnej postavy a to špeciálne počas skákania. Osobne by som rovnako zapracoval na rýchlosti načítavania úrovní, ktorá je už na dnešné pomery dosť tristná aj v prípade staručkého Switchu, ale inak je po technickej stránke všetko v poriadku. Mario vs. Donkey Kong je jednou z posledných labutích piesní exkluzívnych hier na prvé Nintendo Switch a dozaista ju odporúčam každému milovníkovi puzzle arkád, ktorý má rád šikovne vystavaný level dizajn a značnú mieru náročnosti. Nič viac od tejto hry však nečakajte.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti ConQuest entertainment a.s.
