V poradí už šiestou hrou zo série "Taliansky inštalatér" VS "Obézna gorila" je práve projekt s podtitulom Tipping Stars, ktorý sa cez digitálnu distribúciu dostal v minulom týždni von a to v hneď v dvoch verziách pre súčasné konzole od Nintenda. Handheld 3DS ako aj jeho väčší kolega WiiU boli teda znova pozvaní do sveta stratégie a taktiky v roztomilom spracovaní pod IP známych legiend videohernej histórie. Na škodu je zvlášť latencia v možnostiach prepojenia týchto dvoch verzií, ku ktorej Nintendo vôbec nepristúpilo so svojou povesťou novátora. Ak si odmyslíte fakt, že v tomto klasickom vizuálnom spracovaní dominujú práve Big "N" postavičky, dala by sa hra Mario vs. Donkey Kong zaradiť do akejkoľvek mobilnej hernej platformy a tu narážam na nedávne ohlásenie o prechode univerza Nintendo na tablety a vyštudované telefóny. Je to tento tip hier, ktoré môžete v budúcnosti hľadať na týchto zariadeniach.

Projekt je čisto šitý na mieru dotykových konzol a tak WiiU ako aj 3DS dostali identické ovládanie cez stylus a až na pár detailov rovnaké grafické prevedenie. Verzia pre WiiU je logicky uhladenejšia a ostrejšia, avšak nie je nutné sa nad týmto nejako pozastavovať, keďže grafika je to posledné, o čom v tejto hre ide. Alfou a omegou je hrateľnosť. Tú autori postavili na osemdesiatich špeciálnych mapách, v ktorých máte za úlohu, počas vopred definovaného časového úseku, dostať postavičky okolo nášho inštalatéra do cieľa v čo najkratšom čase a po ceste pozbierať čo najviac mincí. Ak nájdete strategicky tú najlepšiu cestu domov, odmení vás hra zlatou medailou, z ktorej logicky vyústi aj najväčšia odmena v podobe troch hviezd. Tie následne slúžia ako platidlo v nakupovaní jednotlivého itemu, ktorý hráča privedie do druhého režimu hry a to vlastného editoru máp.

Zhrňme si teda základné fakty pre Mario vs. Donkey Kong: Tipping Stars. Po tom, čo absolvujete stanovený počet levelov s čo najväčším úspechom, ste schopní sa naplno vrhnúť do tvorby, v ktorej výsledné produkty ďalej posúvate cez internet do zariadení po celom svete. Hráči tak môžu donekonečna skúšať svoje mozgové závity a rovnako sa pokúšať kvalitou vlastných výtvorov prekonať autorov z Nintenda. Ak sa vaše arény budú páčiť aj ostatným, budú sa vám na konto pripočítavať nové hviezdičky. V súčasnosti, kedy je hra na trhu pár dní, je samozrejme ešte otázne ako bude do budúcna tento režim hry využívaný, avšak ku editoru samotnému nemám absolútne čo povedať v negatívnom slova zmysle. Je to defacto jediná vec, ktorá vyťahuje hodnotenie celého projektu do zelených čísiel. Bez neho tu máme len akúsi mini hru na dookola sa opakujúcich scenároch, ktorá je výzvou až od polovičky a dovtedy skorej nudí než naopak. Nenechajte sa ale týmto odradiť. V základe je od určitého momentu všetko to, čo uvidíme, skutočnou nočnou morou časovania a hektického určenia taktiky v sekunde či dvoch.

Ak ste sledovali Big "N" Live 96, určite ste zaznamenali samotnú hravosť konceptu. Arény sú poskladané z predmetov, ktoré môžeme poznať z hier dávneho detstva. Mario bude svoje malé nožičky prevetrávať po kovových traverzách z úplne prvej svetoznámej hry Donkey Kong, v ktorej ešte náš Talian nemal ani meno a prezývali ho JumpMan. Bude musieť vliezť do potrubia, ktoré netreba nejako viac predstavovať. Nechá sa vystreliť z dela. Nechá sa tele portovať. A tak ďalej a tak podobne. Náročnosť týchto jeho ciest sa, ako som už spomenul, diametrálne odlišuje od počtu vašich hodín absolvovaných v hre a často si určite budete od nervov trhať vlasy, ak sa nedokážete nadniesť nad fakt, že v danej mape nezískate všetky možné body. Pre mňa osobne práve bodovanie v hre bolo hnacím motorom dookola skúšať a hľadať tú správnu cestu, než mi víťazoslávne odovzdali zlatý pohár za statočnosť.

V krátkosti ku hudobnej stránke. Ako už tušíte, pôjde tu o dobre známe slogany tipu Mama Mia, juchuchú a Do boha zase som to posral! Melódie hrané na pozadí sú skorej už nutným zlom a ja osobne ich radšej hneď na štarte utlačím na minimum a nechám myseľ sústrediť sa viac na hranie než na hlasy v hlave, ktoré mi vravia, aby som kvôli tej hudbe skočil z okna. Rovnako ťažko hodnotiť projekt, ktorý je tu vlastne už od čias konzole Game Boy Advance, kedy sa po prvý krát tento koncept objavil a do dnešných rokov neprešiel vlastne nijakou zásadnou zmenou, až na deklarovaný editor. Práve internetové možnosti a funkcie zdieľania vášho talentu s ostatnými, tlačia moje konečné číslo ku šťastnej sedmičke ale ani tam sa nakoniec bohužiaľ hra Mario vs. Donkey Kong: Tipping Stars nevyškriabala. Treba ale uznať, že hodiny strávené práve v tej vlne taktiky a pudu vyriešiť každý level čo najefektívnejšie, boli po nejakom čase príjemným zážitkom, zvlášť v dnešnom hernom svete, kedy je podobných klasík z detstva čoraz menej. Za cenu necelých dvadsať euro by ani moje negatívne myšlienky a dojmy nemuseli odradiť prípadného zákazníka už len pre fakt, že pri kúpe jednej verzie dostanete zadarmo aj tú druhú.

Za poskytnutie hry na recenziu ďakujeme spoločnosti ConQuest entertainment a.s.