Keď sa povie Koei Tecmo, asi väčšine z vás sa okamžite vybaví slávna séria Dynasty Warriors, či prípadne Fatal Frame a v posledných rokoch oceňovaný Nion. Faktom však je, že tento populárny japonský vydavateľ má vo svojom talóne oveľa viacej ostrých šípov, aj keď je nutné dodať, že ich popularita často končí tesne za hranicami krajiny vychádzajúceho slnka. Dnes si v tomto duchu povieme niečo práve o ich u nás menej známej sérii Atelier, ktorá je však v rámci JRPG žánru košatá ako jabloň a rok čo rok rodí krásne ovocie. Reč bude o remaku hry Atelier Marie: The Alchemist of Salburg, ktorá celú IP odštartovala a to ešte v roku 1997 na prvý PlayStation.
Atelier Marie: The Alchemist of Salburg sa nikdy nedostala mimo Japonska a preto je vydanie jej remake verzie akýmsi ústretovým gestom zo strany Koei Tecmo smerom ku skalným fanúšikom žijúcim na západe, ktorí si tak svoju milovanú sériu budú môcť užiť aj z pohľadu jej začiatkov. Už krátko po tom, čo som hru začal testovať, som sa cítil ako doma. Dôvod? Drvivá väčšina videohier začínajúcich slovom; Atelier, je totižto štruktúrovaná pomocou recyklovaného návodu - máme tu ústredných hrdinov, čo síce milujú alchýmiu, avšak ich skúsenosti s ňou sú takzvane v plienkach. Na vás hráčoch je, aby ste ich postupne učili pokroku a súčasne, ruka v ruke s klasickým navyšovaním levelu a zbieraním EXP bodov, ich doviedli až na samotný vrchol. Je pekné vedieť, že už prvá hra série Atelier obsahovala tento identický postup a ten je pochopiteľne prítomný aj v tomto návrate.
Hlavnou hrdinkou, čo ste mohli samozrejme odvodiť už z názvu hry, je slečna Marie. Jej pôvab výrazne prevyšuje akékoľvek úspechy v alchýmii a to cez to všetko, že denne navštevuje vyložene prestížnu akadémiu v Salburgu (ako vidíte, séria Atelier v sebe neraz obsahuje odkazy na skutočné mestá a Salburg je toho žiarivým príkladom). Snaživá Marie je už zo svojich neúspechov doslova zúfalá a keďže stojí tvárou tvár pred poslednou veľkou skúškou, môžeme ju pokojne nazvať maturitou, potrebuje vašu pomoc aby celé štúdium neskončilo totálnym fiaskom. Nepredstavujte si to celé však ako nejaký jednorazový pokus medzi štyrmi zatuchnutými stenami školy. Marie dostane celých 5 rokov a vlastnú dielňu na to, aby v jej útrobách stvorila vysoko náročný alchýmický proces s priechodnosťou hmotného predmetu. Päť rokov je dlhá doba, avšak tento čas hráč netrávi len nad jednou úlohou, keďže Marie má toho na starosti v rámci svojho ateliéru oveľa viacej.
Dennodenne sa kalendár hlavnej protagonistky plní menšími, ale aj zložitejšími úlohami a nie vždy ide len o alchýmiu ako takú. K dispozícii je prehľadný denník plný potencionálnych misií, z ktorého si vždy len vyberiete to konkrétne, čo vás v danom časovom rámci zaujíma a začnete to postupne plniť. Tu by som sa trocha vrátil k dejovej linke, ktorá bola vždy nosným pilierom posledných dielov celej IP. Remake prvej časti je však v zmysle výpravy a deju dosť chabým konkurentom súčasných spracovaní, čo treba dozaista spomenúť, aj keď to s ohľadom na výrazný časový rozostup medzi prvým a posledným dielom tak nejako vyplýva samé. Nečakajte prehnané hromady sofistikovane podaných dialógov a skôr sa pripravte na čistokrvnú gameplay zábavu. Hráč si môže zvoliť, či chce byť pod časovým presom uvedených piatich rokov, alebo to celé nechať vo free forme tak, aby prípadne stihol splniť všetky postranné úlohy. Čaká vás skúmanie terénu a následné zbieranie dôležitých surovín pre výrobu alchýmických substrátov. Čo s nimi ďalej? Spájanie, kde často funguje stará dobrá metóda pokus a omyl.
Mapa hry je rozdelená do desiatich pomerne malých oblastí a prechod medzi nimi je robený v pôvodnom retro štýle - nečakajte žiadnu plynulosť. Aj tu je krásne vidieť ten progres technických možností videohier v roku 1997 a v súčasnosti. Marie si preto môže dovoliť robiť malé krôčiky, keďže rozloha je minimálna a do cesty sa jej postaví vždy len zopár nepriateľov - súboje sú klasicky ťahové a nepredstavujú zásadnú výzvu. Musím však autorov pochváliť za krásne prepracovanie grafickej stránky, keďže všetko bolo nanovo vymodelované a prispôsobené súčasným vizuálnym štandardom. Syntetizovanie látok a robenie alchýmie je príjemný, ba v istom smere relaxačný proces a preto som sa rozhodol, že akékoľvek odporúčania na kúpu Atelier Marie Remake: The Alchemist of Salburg podmienim tomu, že hráč musí túžiť vyložene po vizuálne krásnej, nenáročnej a relax navodzujúcej videohre. Ak tento opis naplňuje, nebude s testovanou vzorkou vôbec sklamaný.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme KOEI TECMO
