Od vydania prvej časti tejto japonskej RPG ubehlo už takmer šesť celých rokov (pôvodnú recenziu na Atelier Sophie: The Alchemist of the Mysterious Book som písal ja osobne) a tak si fanúšikovia tvorby slávnej firmy Gust dozaista kládli otázku; či sa niekedy dočkajú priameho nasledovníka podtitulu The Alchemist of the Mysterious Dream. Dnes už je táto otázka samozrejme dávno zodpovedaná, keďže sequel s identicky dlhým názvom práve prichádza na scénu a to vo verziách pre PlayStation, PC a Switch. Aj keď si sám uvedomujem, že tá časť našich čitateľov čo vyhľadáva práve testy na tieto, u nás sotva extrémne populárne videohry, je nesmierne malá, novinárska česť mi však nedovolí aj to málo z vás neinformovať o kvalitách výsledného produktu. Preto sa poďme spoločne pozrieť na ďalšiu epizódu z nekonečnej IP Atelier, ktorá sama o sebe existuje už od roku 1997.
Atelier Sophie 2 je ekvivalentom návštevy starého priateľa z detstva. Akonáhle mu otvoríte dvere, všetko okolo vás sa začne zužovať a atmosféra sa prenesie do čias dávno minulých. Je to fascinujúce zapnúť si hru z roku 2022, ktorá vizuálne síce ako tak stíha odrážať súčasné potreby AA scény, ale ktorá naopak po obsahovej stránke uviazla niekde v ére druhého PlayStationu. Matne si spomínam, že u predchodcu som sa zabával hlavne na základe prepracovaného systému tvorenia magických látok a príbeh samotný išiel tak nejako do úzadia. U dvojky sa táto skutočnosť už mení a aj keď dejová linka nevybočuje z tej charakteristiky o starom kamarátovi, dokáže sama o sebe pohltiť a vo finále aj zaujať. Predne však musím povedať, že nie je vôbec nutné aby ste pre plnohodnotný zážitok z dvojky museli hrať predchádzajúci diel, ostatne samotné pokračovanie vám už v úvode ponúkne stručnú rekapituláciu minulých udalostí a keďže sa v hre ako takej nestretnete s nijakou zásadnou postavou v rámci vašej pôvodnej skupinky hrdinov, preskočíte to celé mávnutím ruky.
Aby ste však aj vi, tam za svietiacimi obrazovkami svojich počítačov či mobilov, dokázali pochopiť základnú premisu scenára samotného, určite neuškodí moje rýchle zjednodušenie. Ústrednou dvojkou ostáva alchymistka Sophie Neuenmuller a jej rovnako nadaná kolegyňa s dosť netradičným menom Plachta. Plachta má tú smolu, že tak ako tomu bolo v prvom diely, aj v jeho pokračovaní ostáva uväznená v tele bábiky - uvedomujem si, že pre nezasväteného diváka sa pri pohľade na obrázky z hry bude každá jedna postava podobať na sexuálnu hračku pre dospelých, avšak to je jednoducho črta s akou japonská herná produkcia operuje. Hlavná dvojka tentokrát opúšťa mesto Kirchen Bell, čiže dejisko predchádzajúcich udalostí (úplne vidím ten inzerát: predám zachovanú drevenicu po malom chemickom výbuchu) a spoločne sa vydávajú na nové dobrodružstvo. Cieľom Sophie je získať nový titul v rámci svojho povolania avšak ešte než vytiahnu nohy z mesta, obe sa prepadnú akousi králičou norou do snového sveta menom Erde Wiege. Po precitnutí je Sophie sama a okamžite začína, to už po vašom starostlivom boku, pátrať po svojej priateľke.
Čas v Erde Wiege beží úplne inak než v bežnom svete a pred zrakmi sa vám postupne bude prelínať akási bizarne pôsobiaca koláž udalostí z rôznych období - všetko je naviazané na nevyrozprávanú minulosť oboch hlavných protagonistiek. Hráč nevie určiť, minimálne počas prvých hodín, či ide len o sny alebo skutočnosť a preto je vťahovaný do deja a motivácia hnať sa vpred tu funguje oveľa lepšie než pri štandardnom JRPG modeli (známa krivda a hrdinská pomsta). Vizuálnej stránke jasne dominuje tlak na surrealizmus a to sa mne osobne viac ako páčilo, išlo totižto o svieži vietor aký mi v prípade dejovej linky u prvého Atelier Sophie rozhodne chýbal. Hrateľnosť sa však nijako nemení. Primárnym cieľom je zbieranie ingrediencií na výrobu alchymistických prípravkov, čím vás koncept ťahá kade tade po mape a za splnenie úloh vás odmeňuje unikátnymi receptami. Rovnakou mierou nesmieme zabudnúť ani na boj. U neho prišlo k menšiemu odklonu od experimentovania a teraz sa jedná o klasickú ťahovú RPG tak ako sme zvyknutý, čo na jednu stranu možno škoda, avšak Gust evidentne nechcel míňať financie a zobral overenú šablónu. Neberiem to ako negatívum, len konštatujem stav veci.
Kopírovaniu starších modelov sa nevyhla ani porcia nepriateľov a preto ak ste nehrali predchádzajúci projekt, prídu vám všetky tie príšerky dozaista zaujímavé, avšak u mňa osobne to už príliš dobre nefungovalo - to čaro bolo preč. Samostatnou kapitolou je stále výroba a produkcia magických nápojov či nápojov všeobecne. Systém alchýmie vykazuje komplexnú schému a zabáva snáď ešte o kus viac než tomu bolo minule. Atelier Sophie je tak jednou z mála JRPG, kde sa dokážete zasekať pri zbieraní bylín, príprave a následnom varení viac než počas repetitívneho naháňania EXP bodov z boja. Nemusíte sa pri tom obávať, že by ste sa pri študovaní jednotlivých možností výroby strácali, keďže všetko je podporené vysvetlením a vysvetlením aké pochopí úplne každý. Tam kde mi príbeh prišiel zaujímavý, sa však postupom času začali vynárať nepríjemnosti spojené s trápnymi dialógmi a celkovo nevyváženým prejavom rôznych NPC postáv. Sú tu mená z akých už po pár minútach čítania textu dostanete chuť si šplechnúť do očí kyselinu a očakávať od niekoho aby uvažoval nad rámec inteligencie húpacieho koníka je v tomto prevedení úplne zbytočné.
Počas recenzovania PlayStation verzie som sa sústredil predovšetkým na hlavnú dejovú linku a celé to prekladal varením "magických gulášov". Prejsť hrou mi tak ukrojilo cca štyridsať hodín života aj keď som jasne cítil, že by toho pokojne mohlo byť ešte o kus viacej. Vo finále môžeme hovoriť o osviežujúcom JRPG zážitku, aký vám vo svojej podstate iný projekt z daného konceptu nemá ako ponúknuť, avšak cez to všetko si Atelier Sophie 2: The Alchemist of the Mysterious Dream za sebou ťahá chvost otravných dialógov a očakávaných klišé. Komu to preto odporúčať? Každému komu sa páčila jednotka, keďže tu ide kvalita ešte o kus vyššie. Každému kto už zanevrel na tradičný model v tomto texte toľko omieľaného žánru a chce zažiť niečo čiastočne originálne a nové. Každému kto miluje surreálne fantasy svety a pri hraní chce tak trocha relaxovať.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme KOEI TECMO
