Je to len pár dní, čo som vám svojským a dúfam aj erudovaným spôsobom rozprával o vlastných dojmoch z prichádzajúcej exkluzivity pre PlayStation 5, čiže projekte Returnal. V tom čase som mal za sebou len prvých pár hodín hrania, z čoho pochopiteľne nebolo možné spraviť nejaké širšie závery. Dnes, kedy stojíme už len pár hodín od vydania fakticky vôbec prvej skutočnej exkluzivity na spomínaný next-gen (nie, remake Demon's Souls sa za exkluzivitu rozhodne považovať nedá, keďže príde aj na PC), mám už takzvane dobojované a musím už takto v úvode finálnej recenzie podotknúť, že to bolo takpovediac s odratými ušami a vlastne aj zadkom. Fínska spoločnosť Housemarque sa rozhodla do konceptu roque-like, aký sa dnes už bežne využíva skôr v nezávislých vodách, vniesť silný závan AAA produkcie a výsledkom sa stala dozaista originálna akčná hra s hromadou prekvapení, aká však ani náhodou nepatrí do rúk hráča s minimom chuti si nechať orosiť čelo tvrdým drilom.
Nebudeme chodiť okolo horúcej kaše. Príbeh opisujúci podivné dobrodružstvo astronautky menom Selene (telo jej prepožičala herečka Anne Beyer) ostane hráčom skrytý až takmer do samotného finále celej hry. Autorom sa podarilo krásne prepojiť opakujúci sa cyklus zomierania s postupným zbieraným rozbitej mozaiky spomienok a čím viac smrtí má hráč na konte, o to viac črepín udalostí, ktoré predchádzali uviaznutiu Selene na mimozemskej planéte Atropos, sa mu premietne na obrazovke. Táto skutočnosť by síce sama o sebe dokázala len pramálo zaujať v zmysle hlavnej motivácie, avšak z môjho pohľadu ide o jeden z hlavných pilierov zábavy, akú projekt Returnal poskytuje. Tou druhou je, ako už asi tušíte, hrateľnosť prepojená na nemilosrdný progres s častým opakovaním toho istého. Po čase sa vlastne prestanete sústrediť na fakt, že ste uviazli v akejsi časovej slučke a idete ako ten býk nemilosrdne za svojím cieľom, čo je systematický prechod neustále sa meniacim terénom až do momentu, kedy je nutné odstrániť nejakého toho bossa a z malého krôčiku poznania celej dejovej linky si užiť jeden poriadny skok.
Ťažko povedať, ako by sa mi táto TPS akcia pozdávala v prípade, ak by nebežala na PlayStation 5 a nemohla využiť v tomto smere až podmanivý spôsob haptickej odozvy. Akcia, kedy pomocou série rôznych zbraní kosíte uslintaných démonov s rôznym prepojením na environmentálny odkaz planéty či priamo bytosti previazané s gréckou mytológiou, je v spojení s možnosťami gamepadu DualSense alfou a omegou čara celej hry. Vždy, keď som po hodinách úpenlivej snahy dostať sa zase o poriadny kus ďalej odložil ovládač na stolík, moje ruky doslova brneli ešte niekoľko minút po vypnutí hry. Uvádzam to ako indíciu ku skutočnosti, koľko akcie si tu vlastne užijete a nie vždy musí ísť len o streľbu, skákanie či uhýbanie. Prepracované vibrácie bubnujú po povrchu vašich rúk takmer nonstop, nech už krásne prehľadná mapa čelí obyčajnému dažďu alebo útoku obrovských monštier s výzorom, aký sa dá len sotva asociovať na niečo, čo sme v hernom svete mohli doteraz vidieť. Aj keď samozrejme platí, že vo všetkom sa dá vidieť nejaké to spodobnenie a u mňa osobne to v prvej časti hry boli akési mechanické chobotničky, ktorých vizuálna stránka a hlavne animácie pohybu ako keby vypadli z kultovej trilógie Matrix.
Audiovizuálnu stránku môžem s pokojným svedomím pasovať za plnohodnotnú exkluzivitu, keďže výkon PlayStation 5 je tu badať na každom kroku a čo je dôležité, po technickej stránke ide o bezchybný produkt. Bobby Krlic, známy aj ako The Haxan Cloak, dokázal namiešať krásny koktail tónov odkazujúcich na temné sci-fi pozadie a v istých bodoch dokonca potvrdenie hororových ambícií celého diela. Sú to samozrejme hlavne vaši nepriatelia, čo sa vynárajú z rôznych kútov mapy, ktorí budia strach a obdiv súčasne a akých eliminácia si vyžaduje neustály postreh a taktické rozdeľovanie. Nepretržite totižto čelíte presile a je nutné využívať terén ako štít (ak práve nemáte aktivovanú nejakú formu štítu) a prideľovať silnejším prekážkam prednostné čísla a likvidáciu celkovo podriadiť taktickému plánu. Možno vám to teraz znie nejako zbytočne komplikovane, ale prax je taká, že akonáhle strávite s hrou Returnal aspoň pár hodín a oboznámite sa s možnosťami zbraní a terénu samotného, vytvorí sa u vás istý stupeň svalovej pamäte a všetko pôjde väčšinu času ako po masle. Minimálne do momentu, než vám koncept pod nohy hodí jedno zo svojich špeciálnych prekvapení - tu radšej nebudem pokračovať, aby som vám neprezradil niečo dôležité.
Spomienky na legendárnu sériu Metroid Prime mi počas testovania prvej skutočnej PS5 exkluzivity vyskakovali na um pomerne často. Stačí sa len zadívať do krásnej a podrobnej 3D mapy, kde má hráč všetok svoj doterajší postup doslova ako na dlani a môže pomocou teleportu presúvať Selene k ešte nepreskúmanému bodu záujmu. To však nie je všetko. Druhým významným spodobnením je postupné odomykanie nových schopností samotnej hlavnej hrdinky. Pri postupnom odhaľovaní jednotlivých úrovní členitého terénu mimozemskej planéty narazíte na zdanlivo nedosiahnuteľné plošiny a vchody do jaskýň, akých preskúmanie je možné len pomocou určitých vylepšení skafandra. Týmto prvkom sa vývojárom podarilo nalákať hráča na podrobnejšie prehľadávanie máp a zároveň, keďže tu vôbec nič zadarmo nedostanete, ich motivovať k čo najefektívnejšiemu procesu likvidovania všetkých prekážok. A aby toho v súvislosti so spomínaným dedičstvom spoločnosti Nintendo nebolo málo, tak tu máme vaše plavidlo zapichnuté do zeme a čiastočne poškodené. Akonáhle Selene vkročí na jeho palubu, ale aj pri iných špecifických momentoch, sa z TPS žánru stáva FPS a hráč má možnosť vidieť všetko cez predný kryt moderného skafandra. V tomto bode som sa doslova vrátil do čias hrania spomienkami opradenej trilógie so Samus Aran a aj preto som sa do Returnalu zamiloval o to viac.
Bude zaujímavé sa po vydaní tejto rýdzo akčnej hry postavenej na jednej časovej slučke pozerať na názory vás hráčov. Už teraz je totižto jasné, že každý bude toto dielo prechádzať iným spôsobom a nie všetci budú chcieť pokoriť jeho inak obrovský obsah (vylepšenia, zbrane, pomocné predmety, využívanie mimozemských parazitov atď) skôr, než zaznejú záverečné tóny finálneho súboja. Náročnosť tu je vysokým elementom, na aký sa treba ešte pred kúpou pripraviť. Ja sám som totižto, ako píšem už v prvom odseku, dokázal len s problémami stihnúť prejsť hru do konca uzávierky a v istom bode som mal s ňou ťažkosti zrovnateľné s inými hardcore projektami. Returnal však dozaista mení pravidlá konceptu, aký reprezentuje. Roque-like žáner nemal nikdy takto originálne pojatého zástupcu, ktorý disponuje úžasným audiovizuálnym materiálom a dokonalým systémom ovládania (ťažko hodnotiť príbeh, ktorého gro stojí a padá na záverečnej pointe). Jediná vec, aká vás môže po čase začať jemne otravovať, je istý stupeň stereotypu a rovnako aj straty obsahu po nešťastných skonoch. Sám som zopárkrát neuspel len preto, že som omylom spadol do priepasti, ktorá svojou vizuálnou stránkou splynula s prostredím. Ak ste nikdy neholdovali žánru roque-like, sotva vás môže Returnal v tomto smere nejako napraviť. Naopak, pre milovníkov tejto koncepcie je to ekvivalent daru z nebies.
Dúfam, že som vám jasne nastolil pre a proti - ostatne negatív je tu skutočne málo, na základe čoho by ste sa mali pred kúpou vedieť rozhodnúť. Returnal je objavné a unikátne dielo, minimálne ak sa pozrieme na vývoj dnes skôr okrajovo využívaného žánru roque-like, avšak mám dosť silné obavy, že aj na základe tejto skutočnosti si projekt nenájde dostatočnú základňu fanúšikov a po krátkej dobe upadne do priepasti nezáujmu. Takéto niečo si však rozhodne dielo od autorov Stardust nezaslúži a ja verím, že samotný hlad po PlayStation 5 exkluzivitách bude hnacím motorom predajnosti hry samotnej a všetko nakoniec dobre dopadne.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Sony Czech.
