Je to až neuveriteľné, že prvý diel tejto, teraz už série, vyšiel pred dvanástimi rokmi. Japonský Capcom má však s komplikovanou produkciou pokračovaní u svojich sérií historicky pomerne bohatú skúsenosť a preto sa fanúšikovia tejto akčnej RPG nemuseli vyložene obávať nejakého jej definitívneho zarezania, ak to tak môžem povedať. Dragon's Dogma 2 prednedávnom dorazila na scénu vo verziách pre PC a aktuálne konzoly a nutné povedať, že na prvú dobrú dokázala vyvolať rozruch, či už v tom pozitívnom, alebo negatívnom ohľade.
Akokoľvek tu máme viac než dekádu odstupu od jednotky, dvojka v zásade vyzerá a pôsobí veľmi podobným dojmom ako jednotka. Hráči opäť preberajú v úvodzovkách toho Arisena, čiže neznámeho hrdinu, na ktorého hruď ukázal pazúrom mocný drak a on sa tak stal nesmrteľným (druhé úvodzovky v jednej vete? A nie je to málo Antone Pavloviči?) a opäť si tak môžeme vytvárať družiny po boku ďalších troch bojovníkov ovládaných umelou inteligenciou. Títo kamaráti sú zase raz predobrazom iných skutočných hráčov Dragon's Dogma 2, ktorý v rovnakom čase, metaforicky povedané, zomierajú pod špinavými nohami smradľavých trollov. Ide o identickú symbiózu podporenú automatizovaným RPG stromom, ktorá tak dobre fungovala v minulosti a preto funguje aj pri dvojke. Mám tu však jednu zásadnú otázku; prečo u všetkých Frodov aj s ich plesnivým Lembasom niekto v Capcome neprišiel s funkčnou ideou priamej kooperácie? Možno by sa teraz nemuseli prizerať tej časti platiacich zákazníkov, ktorá zakladá rôzne pro co-op petície.
Od momentu ako si vytvoríte tú svoju vlastnú verziu Arisena (nech už má medzi nohami a v hlave čokoľvek), treba uvažovať v duchu budúcnosti. Za predpokladu, že chcete nekonečnú mapu Dragon's Dogma 2 skúmať s minimálnym počtom úmrtí, je vhodné si namiešať správny klanový koktail. Poznáte to; na jedného hrdinského rytiera bojujúceho z blízka pripadne mág alebo prípadne lukostrelec a naopak. Capcom ani v tomto prípade nemusí vynachádzať koleso a len preberá známe koncepčné idei z minulosti, či už tej vlastnej alebo inej. Nemyslite si však, že sa tu bude z dlhodobého hľadiska hrať na nejakú klanovú vernosť. Počas tých päťdesiatich hodín čistého času, kde ide rozsiahla príbehová linka ruka v ruke s rôznymi dungeon bonusmi, ak to tak nazvem, sa zloženie klanu bude meniť ako na bežiacom páse. Každá jedna trieda má v sebe osmičku úrovní, ktorú pod tlakom zbierania EXP bodov logicky dokončíte skôr než hru samotnú a preto v záujme zábavy vystriedate, u seba a vašej partie, viacero zameraní. V tomto bode musím vývojárom rozhodne zatlieskať, keďže sa im podarilo hráčov efektne donútiť k celkovo hlbšiemu ponoreniu do ich diela.
Sekanie mečom, vrhanie ohnivých projektilov alebo strieľanie šípov je jedna vec. Avšak dokončiť všetky triedy u jednej postavy znamená, mimo bojovania, aj dostatočný prieskum mapy a stretnutie sa s konkrétnymi osobami na nej. V tomto má druhá Dogma iste vtlačený jasne rozpoznateľný punc originality, okolo ktorého v ďalších, menších či väčších prípadoch spestrujúcej interakcie, buduje svoju jedinečnú atmosféru. Ten najviditeľnejší pilier kvality však aj tentokrát stojí predovšetkým na súbojoch s veľkostne predimenzovanými príšerami. Svet DD2 môžem bez nejakého preháňania definovať ako samostatne dýchajúcu entitu plnú živej hmoty, ktorej ak sa raz napijete a zachutí vám, už len ťažko sa od nej dokážete odtrhávať. Výpravy medzi mestami môžu trvať dni a týždne a vás to bude jednoducho baviť natoľko, že neraz odmietnete možnosť akéhosi zrýchleného cestovania na volskom povoze. Zámerne píšem zrýchleného, keďže to skutočne rýchle a plnohodnotné cestovanie je spoplatnené, tak ako aj hromada ďalších funkcií, ktoré bežne v hrách mávame zadarmo. Capcom sa ale rozhodol, že si svoj sociálny kredit pokojne otvorene zhorší, len ak mu to na konto prisype pár zlatých mincí.
Celý ten samostatne dýchajúci svet dokázali autori naplniť hromadou kultových príšer ako zo starej školy a preto sa môžete tešiť na staré známe rozprávkové/fantasy tvory, ktoré sa v rôznych veľkostiach budú starať o pointu väčšiny questov - na margo misií však musím dodať, že takmer polovica z nich nedáva konceptuálne a hlavne motivačne zásadný zmysel a treba sa preto pripraviť, že zisk EXP bodov bude po ich dokončení pre vás jedinou podstatnou odmenou. Striedanie denného a nočného cyklu so sebou prináša rôznorodé spestrenia, kde v noci logicky ožívajú bytosti a démoni, ktorých by ste cez deň sotva čakali a to isté samozrejme platí v opačnom garde. Práve onen svojský svet vám môže neraz vaše dobrodružstvá zásadne skomplikovať a keď si už už myslíte, že tvor s ktorým niekoľko desiatok minút urputne bojujete konečne padne na zem, razom sa vám k tomu dokáže pridať nečakaný element (či už prírodnej alebo inej povahy), aby vám celý ten súboj poriadne okorenil. A preto sa aj pri dosiahnutí vysokého stupňa levelu vás a vašich kolegov nemôžete nechať uchlácholiť, keďže jak prvá tak druhá Dogma svojou náročnosťou nezabúda čiastočne kopírovať koncept Souls produkcie. Výzva tu jednoducho je a nie je vôbec malá.
Atmosféru stredovekej fantasy Japonci zvládli na výbornú a dokonca sa vyvarovali prehnaných, pre krajinu vychádzajúceho slnka, často bizarných výpravných excesov. Nájdete tu však, paradoxne, pôrodné bolesti západných rozmerov. Vaši automatizovaný spoločníci napríklad dookola opakujú jednu a tú istú hlášku až máte chuť ich cez zrýchlený príkaz vykastrovať. Ďalej by sa v kritickom kútiku našla nejedna nesmelo zdvihnutá ruka ukazujúca na zastaraný technický stav projektu, nehovoriac o vizuálnom aspekte, ktorý by ste v roku 2024 pokojne mohli označiť za jednoducho nedostatočný. S audiom osobne problém nemám, mimo strojového dabingu a nie úplne dobre zvládnutému synchrónnu v rámci animácie. Cez to všetko má onen otvorený svet natoľko príťažlivé rysy, že si na jeho chabý vizuál zvyknete pomerne rýchlo a začnete sa sústrediť viac na iné veci. Ak by Capcom oželel tých pár zlatých mincí navyše a priniesol do hry predovšetkým skutočnú plnohodnotnú kooperáciu, neváhal by som ísť s percentami oveľa vyššie, takto sa však aj pod tlakom vyššie vymenovaných negatív, budú musie uspokojiť s peknou osmičkou a nulou.
Za poskytnutí hry děkujeme společnosti Cenega
