Bethesda Softworks a jej ďalšia gigantická RPG výprava je tu. Tentokrát to však nebude “len” postapokaliptická pustatina zeme, alebo zasnežené kopce Tamrielu. V Starfielde sa po ôsmich rokoch vývoja rovno pozrieme na vyše 1000 rôznych planét v rámci 100 hviezdnych sústav. Po prvých pár hodinách v hre by ste to však s takým nadšením možno nepovedali.

Možno ste už za ten uplynulý týždeň niekoľko recenzií na Starfield zbehli a to čo píšem už znie ako klišé, no po prvých hodinách v rozsiahlom vesmírnom systéme som od obrazovky odchádzal sklamaný. Pomerne akčný štart, na aký sme od Bethesda hier zvyknutí, sa tentokrát nekonal a po odbití štichty v bani, nájdení podivného vesmírneho artefaktu a zistení že som veľmi výnimočný jedinec a navyše člen veľmi výnimočnej skupiny objavujúcej vesmír, ma zopár pekných hodín veľa nadšenia nestretlo. Zdanlivo široký, no plytký svet si ma vôbec nezískal a ospevované mesto New Atlantis na mňa pôsobilo skôr ako horšie spracované Night City z veleznámej RPG od CD Projekt Red.

Po čase strávenom roamovaní vesmírom, spoznávaní planét a vystúpení z prvotného chaosu obrovského sveta sa však Starfield mení na nekonečnú studnicu možností vo futuristckom alternatívnom svete ktorý vás dokáže pohltiť. Spoznáte množstvo rôznych frakcií ku ktorým sa môžete pridať alebo sa naopak stať ich úhlavným nepriateľom, úplne otočiť svoj osud a brázdiť “vody” vesmíru ako pirát zaujímajúci sa len o svoje obohatenie, či byť na čele obrannej organizácie ktorá sa stará o udržanie mieru. Všetky vaše voľby ale nezostanú bez dôsledkov, čo vás opäť ženie do ešte zaujímavejšej role-play pozície. Kľúčom je dokázať sa do Starfieldu ponoriť a akonáhle sa vám to podarí, vyhrali ste.

Tvorba postavy je okrem vizuálnych prvkov zaujímavo obohatená aj výberom pozadia, z ktorého váš hrdina pochádza a každá voľba tu tak má vplyv na vzťahy, či život vášho charakteru v budúcnosti. Tieto vplyvy však nie sú dramatické, nakoľko je pri prvom hraní Starfieldu pochopiteľne ťažko odhadnúť čo sa vám môže hodiť a čo vám naopak môže spôsobovať problémy (ako napríklad vami posadnutý fanúšik, ak si zvolíte slávu ako jeden z traitov vášho charakteru).

O Čosi väčším sklamaním je však pre mňa dizajn cestovania vo vesmíre a celkový systém navštevovania planét. Pohybovať sa síce môžete voľne ale takmer nemáte dôvod tak robiť. Keď vás jedna z prvých príbehových misí vyšle na Mars pokecať si s NPC, ktoré vás zase pošle na Venušu pokecať si s ďalším, technicky urobíte 4 kliky a celý sled ktorý som tu opísal máte hotový. K planétam totiž nemôžete len tak priletieť a pristáť (rozumiem že by to v realite trvalo strašne dlho ale sme predsa v hre). Viete len vzlietnuť na orbit, označiť planétu ako cieľovú destináciu a fast-travelnúť priamo na ňu. Navyše je veľká časť planét len holou pustatinou, preto pochopiteľne nepristanete kde sa vám zachce ale na presne označených základniach či mestách.

Vesmírne boje vedia byť celkom zábavné, no tiež sa im dá v prípade potreby vyhnúť a to či už útekom alebo dohodou s potenciálnym súperom. Pri bojoch je okrem zbraňových systémov nutné sústrediť sa aj na kapacitu shieldu, či silu motorov, vďaka ktorým viete odolávať strelám alebo lepšie manévrovať. Správne a vyvážené rozdelenie energie lodi do týchto prvkov môže byť kľúčovým faktorom pre výhru danej bitky. Pri bojovaní mimo lode, teda so strelnými alebo melee zbraňami si vieme vybrať medzi first a third person pohľadom. Počas hrania narazíte na naozaj veľkú hromadu rôznych zbraní, avšak kľúčové bude vybrať si pár s ktorými vás bude hra najviac baviť, držať sa ich a hlavne do nich zbierať náboje, pretože tie vedia byť vol vesmíre riadne nedostatkovým tovarom a to najmä v tej najnevhodnejšej chvíli.

Svoju vesmírnu loď si samozrejme môžete vylepšovať, prestavovať, zväčšovať a takmer ľubovoľne meniť. Potrebujete k tomu len lodného technika, ktorého nájdete pri pristávacích plochách v zaľudnenejších oblastiach, dostatok kreditov (peňazí) a vašu predstavivosť. Koniec koncov to nebolo tak dlho po vydaní, čo sme na internete začali vídať napodobeniny vesmírnych lodí z kultových filmov, seriálov, či hier. Vyberať si môžete samozrejme aj posádku, takže nikde nepocestujete sami.

Už kultové Bethesda bugy sa tu vo zvyčajnej miere nekonajú, avšak technický stav hry je celkovo o čosi akoby zanedbanejší. Tvárové animácie postáv (aj hlavných) sú slabšie, často bez emócií a s konkurenčnými AAA titulmi napríklad z PlayStation exkluzivít sa môžu provnávať len ťažko. Dialógový systém ale aj cinematické pasáže mi pripomínajú tituly spred niekoľkých rokov. Mnoho týchto vizuálnych vecí je akoby obídených Bethesďáckou skratkou vo viere, že to nekončený počet možností v tomto obrovskom sci-fi svete vyváži. A verím, že pre mnohých hráčov tak aj urobí.

Starfield je ale v svojej celistvosti obrovská a contentom nabitá dobrá RPG hra s neuveriteľným množstvom možností a záujmov, v ktorej by si mal každý nájsť svoje. Možno trochu pokulháva v úvode, pristúpil trochu svojsky a možno až príliš (ne)realisticky k vesmírnemu cestovaniu alebo zanedbal pár technicko-dizajnérskych aspektov, ale to mnohým nepokazí zážitok z tohoto ohromného vesmírneho eposu.

Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Bethesda