Budem voči vám teraz brutálne úprimný. Koncept spoločenskej značky Dobble, respektíve jej komerčnú popularitu, som nikdy nejako zásadne nechápal. Keď ku mne pred časom pribehla moja šesťročná dcérka s tým, aby sme si spolu zahrali práve Dobble vo verzii animovaného seriálu/filmu Lapková patrola, začal som si uvedomovať, že ide primárne o zábavu určenú pre najmenších. Cez to všetko však PR letáky rôznych verzií tejto princípmi primitívnej arkády naznačujú tú skutočnosť, že by Dobble ako také malo baviť aj starších, či dokonca oveľa starších jedincov. V duchu svojho povolania som sa preto rozhodol, že skúsim zrecenzovať najnovšiu a z pohľadu predmetnej značky aj akúsi evolučnú verziu s prívlastkom Connect.
Ešte než prejdem k opisu celej tej "evolučnej pointy", asi by som aj vám Dobble panicom, ak existujete, mal vysvetliť, na čom je celý princíp tejto značky postavený. Principiálne ide o pátranie po identických obrázkoch na papierových kartičkách, kde sa účastníci (sólo alebo v tíme) snažia nazbierať v čo najkratšom čase čo najviac zhodných kariet. Tento primitívny princíp im, v základe, sťažuje skutočnosť, že samotné obrázky majú rozdielne proporcie a ľudské oko ich tak oveľa ťažšie vie rozoznať, zvlášť ak je daný jedinec v časovom prese. Hrá sa totižto súčasne a bez nejakých postupných ťahov. Principiálne sa celá tá jednoduchosť dá aplikovať do piatich minihier, pričom si hráči môžu napríklad navzájom škodiť, avšak hlavné gro zábavy tkvie v krátkych partiách plných cibrenia postrehu a malých rozmeroch balenia. Do tohto všetkého prichádza Dobble Connect a to s už spomínanou evolúciou v podobe zmeny tvaru kartičiek. Kruh sa mení na hexagon, čiže šesťuholník.
Postreh a rýchlosť je pohonnou hmotou Dobble aj vo verzii Connect, avšak v tomto prípade sa predovšetkým vďaka šesťuholníku dostáva na rad aj nový element. Hráč alebo hráči sa snažia spoločne v rámci svojej farby spraviť súvislý rad za sebou idúcich štyroch kartičiek, čím ukončujú kolo a ide sa na ďalšie. Priemerný časť partie sa pohybuje okolo desiatich minút a do jednotlivých tímov môžete nastrkať až osem účastníkov súčasne. Keďže pravidlá definujú opäť súvislé spájanie a teda rýchlosť a správne oko, jednotlivé tímy si môžu navzájom rušiť pokus o vytvorenie za sebou idúcej štvorice kartičiek, čo prináša novú vlnu adrenalínu a neraz aj pojašenej zábavy. Je tu však niekoľko dôležitých premenných, na ktoré by som rád poukázal. Dobble Connect je hrou určenou buď výhradne pre maloletých (šesť až desať rokov by som považoval za adekvátnu vekovú hranicu), alebo pre rodičov s deťmi. Pri testovaní na čisto dospelom publiku bolo už po pár partiách jasne badať, že to celé pre nich nie je dostatočnou výzvou - proste nastala nuda.
Osobne nie som vôbec fanúšikom stolových hier, pri ktorých človek nemá čas sa nad celým procesom svojich ťahov zamyslieť a preto bolo pre mňa hranie Dobble Connect skôr otravou než nejakou zábavou. Tak či onak, pri pozorovaní ostatných účastníkov, detí špeciálne, som vedel konečne pochopiť celú tú auru popularity, ktorá sa s predmetnou IP spája. Pridaním nového prvku sa atraktivita ešte rozšírila a čo je dôležité, tak nie na úkor náročnosti. Stále ide o zábavu, pri ktorej si vaše ratolesti môžu cibriť oko a svoj postreh, zatiaľ čo vi viete hru zbaliť do vrecka a vytiahnuť ju kdekoľvek práve budete - v aute, vo vlaku a tak ďalej a tak podobne.
Za poskytnutí hry k recenzi děkujeme Blackfire
