Francúzsky Ubisoft má v talóne obrovské množstvo talentovaných tímov a medzi nimi dozaista vyniká nemecká firma Blue Byte. Predmetná vývojárska spoločnosť, založená už v roku 1988, vytvorila kompletnú ságu budovateľských stratégií The Settlers, ktorých viac či menej konštantná kvalita funguje na platiacich zákazníkov už tri celé dekády. Ako to už ale u takto populárnych IP býva, skôr či neskôr u nich nastane akýsi celoplošný úpadok, ba by sa v prípade The Settlers dalo hovoriť o kríze. Séria sa zastavila na regulárnej siedmej časti (písal sa rok 2010), na ktorú si stále živo spomínam, a následne sa po zrušení niekoľkých verzií pokračovania celá značka odobrala do trezora. Všetko zlé raz skončí a tento prímer sa dá aplikovať aj na predmetnú sériu, keďže je tomu len pár dní čo došlo na vydanie úplne nového spracovania celej série a to v podobe rebootu s názvom The Settlers: New Allies.
Z čisto pozitívne znejúceho úvodného slova sa teraz začneme prepadať do nepeknej šedej perspektívy. Dôvod? Ubisoft si totižto svojou nie zrovna dokonalou firemnou politikou privodil úpadok kvality naprieč mnohými sériami a odchod duchovného otca The Settlers (Volkera Werticha), je toho jasným dôkazom. Aj preto sa prvotné skúšky hrania novej podoby tejto kultovej budovateľskej stratégie nestretli s pochopením zo strany skalných fanúšikov a prehnaným tlakom na RTS prvky, ktorými kedysi takmer relaxačnú videohru pretvorili na niečo iné, si na seba privodili všeobecný hnev a posmech. Nasledoval preto odklad vydania a sľub, že The Settlers: New Allies bude kompletne prepracovaný a po plnom vydaní naplní očakávania všetkých náročných znalcov pôvodných častí. Dnes už je vydanie striktne pre PC za nami a môžem vám už teraz jasne povedať; že Ubisoft opäť dostál svojej povesti a ani náhodou nesplnil to čo sľúbil.
Základom kampane obsahujúcej trinásť príbehových misií je síce stále budovanie a zbieranie zdrojov, avšak celé sa to skôr či neskôr zvrhne na tradičnú RTS schému a akokoľvek by ste chceli pokračovať v rozvoji svojho mestečka a dedinky, koncept vám to už neumožní a vrhne vás do ďalšieho násilného stretu. A toto je vôbec ten najväčší problém, ktorý s titulom New Allies mám. Voči starým dobrým osadníkom totižto nesplňuje onen efekt relaxu a neustále vás tlačí tam, kde v zmysle celej série vlastne ako skalná vetva fanúšikov dozaista nechcete skončiť. Uvedomujem si, že RTS prvky majú svoje čaro, avšak tlačiť ich do striktnej budovateľskej stratégie a ešte im navyše prikladať väčšiu váhu než je nutné, to celé je istou cestou do záhuby a obávam sa, že ani tentokrát to Ubisoft s pokusom o hybrid dvoch žánrov nevymyslel vôbec dobre a fanúšikovia mu to dajú náležite pocítiť. Tak či onak, ani scenár sa v tomto prípade nedá charakterizovať ako niečo atraktívne a ide skôr o vatu, aká vás postupom času začne nudiť a ubíjať.
Aby však doteraz uvedený text nevyznieval vyložene nejako negativisticky, tak nie všetko v nových osadníkoch môžem definovať ako zlé. Zoberme si práve to na čom bola celá táto IP vybudovaná a teda konkrétne budovateľskú časť prepojenú s vizuálnym aspektom. Animácie tvorenia stavieb, od zberu materiálu cez úpravu až po hotový produkt, sú rozhodne potešujúcim spestrením a celú audiovizuálnu stránku diela musím označiť za podarenú a čarovnú. Procesy postupného rozrastania osadníkov sú prepracované do posledného detailu a za rovnako podarené musím označiť aj automatické interakcie medzi jednotlivcami ako aj skupinami - či už ide o pekárov, stolárov alebo vojakov. Možnosti stavania a editácie infraštruktúry mi dali do rúk nástroj pomocou ktorého som bol schopný stvoriť priam idylické dedinky či mestečká. Kreativite sa tu takmer vôbec nekladú žiadne medze, ak samozrejme dáme bokom nutnosť orientovať všetko podľa šesťhrannej mriežky. Tvorcovia ostali verný dobre známej miere jednoduchšej prístupnosti a preto aj úplná sorta nováčikov, čo nikdy nemala konkrétnu skúsenosť s konceptom budovateľských stratégií, okamžite pochopí čo a ako.
The Settlers: New Allies beriem ako nedokončený a hlavne rozporuplný produkt. Všetky tie dobré časti vznikajúce počas budovania totižto s príchodom konfliktu degradujú zlé rozhodnutia vašich strojovo sa správajúcich osadníkov. Často za to môže aj vyššie spomínaná jednoduchosť vo využívaní jednotlivých tried osadníkov, kde na viacero vecí môže siahnuť viacero rúk súčasne. Napríklad pri útoku nepriateľských jednotiek sa stavitelia motajú okolo boja a nemajú vôbec tendenciu utekať do bezpečia - ich energia je tak malá, že padnú skôr než si toho stihnete všimnúť. Naopak bežný plebs, ktorému aj tak súper nemôže nijako ublížiť, začne utekať ešte skôr než sa útočiaca frakcia stihne vyrojiť z hmly - tieto a mnohé ďalšie indície mňa vedú ku konštatovaniu, že Ubisoft sa snažil zažehnať katastrofálnu odozvu z alpha testu razantnými zásahmi do pôvodného konceptu a výsledkom je nanešťastie hrubá deka nedokonalostí. Nakoniec je tých skratiek do sveta prístupnosti toľko, až vám začnú liezť na nervy - asi tak na nervy, ako prevažne trápne video sekvencie medzi kapitolami. Konkrétne stavby nepodliehajú žiadnym logickým zákonom a všetko funguje až prehnane samo na to, aby ste počas interakcie dosiahli nejaký pocit väčšej a komplexnejšej kontroly. Neexistuje zlé počasie, respektíve neexistuje dopad búrlivého počasia na úrodu a doslova vám celú dedinu môže zaplaviť vlna výkalov, a cez to všetko bude cukrárka predávať torty tak sladké, až vám z toho vypadnú zuby.
Ekonomická časť je v tejto hre vlastne sprosté slovo, keďže v mestečkách môžete predávať a nakupovať len v oblasti prístavu - nečakajte preplnené trhy plné rôznorodých osobností čo vás obdarujú sprostým slovom len aby prilákali vašu pozornosť. Po hodine skúmania obchodného modelu som zistil, že na takomto zjednodušenom princípe dnes fungujú videohry na mobil s bežným systémom zrýchleného zárobku. Stačí len aby ste si nahromadili dostatok surovín, tie nanosili na loď a poslali do sveta. Behom pár sekúnd od vyplávania obchodnej lode máte plavidlo zase nazad aj s profitom a môžete to pekne celé zopakovať. Je úplne jedno za akú z troch frakcií hráte, všetko tu je vedené jedným štýlom len s odlišným vizuálnym spracovaním. Ak som práve model budovania označil za to najlepšie čo testovaná hra ponúkla, tak boj spolu s ekonomickým partom je naopak to najhoršie. Akcia je plytká, predvídateľná a založená len na prevahe pätice tried bojovníkov. Kampaň preto preletíte ako hnačka cez kačku a ostane vám k dispozícii takmer nikým nehraný multiplayer, kde však sotva zažijete niečo viacej, keďže sa vám opäť pripomenie ona matematika prevahy vojenskej sily - kto vyrobí viac vojačikov, ten vyhral a nemusí popritom ručne aktivovať ani jednu špeciálnu schopnosť. Každopádne, máte na výber modusy od 1 vs 1 cez 2 vs 2 až po 4 vs 4, to všetko bez akejkoľvek možnosti využitia umelej inteligencie - kto chce hrať sám, musí siahnuť len po jeden verzus jeden. Možnosti nastavenia multiplayeru sú prázdne ako žalúdok tej kačky a okrem voľby frakcie nemáte žiadne ďalšie možnosti - ani úroveň sily súpera, ani vami preferovanú mapu, ani rýchlosť stavania, ani špecifiká výhry, jednoducho nič.
Návrat kultovej série The Settlers dopadol jednoducho katastrofálne a nákup vám v takomto stave vôbec neodporúčam. Dám bokom niektoré technické lapsusy a prešľapy, ktoré sa budú dať opraviť prostredníctvom update balíčkov, oveľa dôležitejšia je však skutočnosť, že The Settlers: New Allies sú len chabým tieňom minulých dielov osadníkov a aj keď tu je badať snaha o dôstojný reboot, tá končí u vizuálnej stránky a niekoľkých cez to všetko očakávaných prvkov.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Playman
