V čase môjho detstva sa pod pojmom "spoločenská hra" skrývalo tak maximálne ono známe vsádzanie plastových žetónov na koníčky alebo chodenie s pardonom na perách po ošúchanej štvorcovej dráhe - vieš na čo narážam, človeče. Aj preto sme sa v okruhu kamarátov tak nejako snažili vymýšľať si v rámci našej sociálnej bubliny vlastné koncepty spoločenského zabíjania času a akokoľvek som si to v danej dobe neuvedomoval, produkovali sme akési slepé postkomunistické klony západných doskových hier. Matne si spomínam na jednu konkrétnu, ktorej autorom som bol ja sám (cítite tú skromnosť presakujúcu z písmeniek?) a ktorej koncept bol tak primitívny, ako sa to v tej dobe na asi len desaťročného autora patrilo. Pomocou bielych výkresov som vytvoril akúsi pretekársku dráhu plnú zákrut, čiernou fixkou načrtol kraje cesty a číslami odstupňované políčka s tým, že som nezabudol pridať ani dôležité nápisy ako; ŠTART/CIEĽ a jednu nemenovanú značku cigariet. Princíp bol prostý. Stačilo zobrať pár drevených kociek z už vyššie spomínaných lokálnych hitov, položiť na dráhu nejakého pekného nehrdzavejúceho angličáka a preteky sa mohli začať. Ideálna hra pre dvoch až štyroch - záležalo samozrejme na šírke výkresov a časovej vyťaženosti vašich neraz lenivých kamarátov. Dnes tu však stojím nad dizajnérsky nádherne spracovanou krabicou s nápisom Rallyman GT a rozmýšľam, čo by sa asi stalo, ak by som si svoj pôvodný nápad nechal po pár doladeniach patentovať?!
Áno, pokojne na mňa teraz fanúšikovia pôvodnej verzie športovej hry Rallyman z roku 2009 môžu vybehnúť a prskajúc sliny na všetky strany kričať niečo v tom zmysle; že ich milovaná papierová arkáda od mena Jean-Christophe Bouvier je predsa len niečo viac než len hádzanie kockou a následné strkanie ohryzeným nechtom do autíčok. Plne by som s nimi totižto súhlasil, avšak nepochybujem o tom, že "žán-baklažán" na začiatku celej pointy svojho diela stál presne nad tým istým papierom s nápadom, ako som stál svojho času ja a holými kolenami drvil špinavý koberec v kuchyni snažiac sa fixkou trafiť logo najslávnejšieho producenta rakovinotvorných výrobkov na svete. Rallyman GT, aj cez svoje mnohé vylepšenia, uspel naprieč časom hlavne vďaka dobre vyváženému pomeru medzi prístupnosťou lomeno jednoduchosťou, produkujúc zábavou v čistej podobe. Nechcem v tomto texte teraz robiť nejakú retrospektívu toho, ako vlastne daná hra vyzerala ešte než dostala onen prívlastok GT a s ním aj českú lokalizáciu (ďakujme firme Blackfire), každopádne tá čerstvo prezutá podoba danej adrenalínovej spoločenskej arkády ponúka po novom prerobený vizuál a hlavne možnosť kreatívnej tvorby - môžete sa stať autorom samotných okruhov a nemusíte sa nechať limitovať predstavivosťou strojcov základu. Biely výkres počarbaný čiernou fixkou vymenili tvrdé papierové dieliky v tvare šesťuholníka, ktorých princíp sa však od tej mojej pravekej formy vlastne nijako nemení.
V bohatom balení sa, okrem už spomínaných dielikov určených na tvorbu tratí (je ich 31 a sú obojstranné), nachádza aj šestica malých, farebne odlíšených plastových modelov autíčok. Ku každej farbe patrí aj konkrétny model vozidla s príslušnou kategorizáciou, hromada rôznych žetónov reprezentujúcich rýchlosť/sústredenie/poškodenie a predovšetkým jedenásť kociek z tvrdého plastu. Sú to práve tie proklamované kocky, vďaka ktorým je Rallyman GT riadený výrazným dopadom efektu náhody, čo je však samozrejme zámer a ide to ruka v ruke aj s priam instantnou jednoduchosťou celkových pravidiel. Určite ste pri pohľade na štartovný rošt pochopili, že jednej partie sa môže zúčastniť až šestica hráčov s tým, že ak siahnete po moduse Time Attack, viete sa teoreticky zabaviť aj v sólo režime (osobne o tom však pochybujem, keďže práve táto časť Rallyman GT je zo všetkého najnudnejšia). Tak či onak, ideálne podmienky prináša kompletné obsadenie na štarte a hráči sa ešte pred pomyselným zhasnutím semaforov musia dohodnúť, koľko kôl je pre nich ideálnych - ide samozrejme o časovú dĺžku partie. Do pribaleného látkového vrecka si následne nasypú žetóny poškodenia a systémom otáčajúcich sa hodinových ručičiek sa trojfarebné kocky (biela, červená, čierna) vrhajú na stôl a definujú procesy zrýchľovania, brzdenia a zotrvačnosti - výraznou premennou sú pozície v zákrute. Pravidlá pochopíte naozaj už behom prvých kôl a nebudete mať tak problém naplno sa pustiť do pretekania s vidinou vavrínového venca zarezávajúceho sa vám do krku.
Voľba je na vás, presne tak ako v reálnom kokpite auta. Buď sa budete snažiť zo svojho stroja vytlačiť maximum, alebo skúsite jazdu na istotu - stačí si len vybrať spôsob hodenia kociek. Ak hádžete po jednej, máte možnosť viac či menej reagovať na všetky náhle komplikácie a doviesť sa až do cieľa ako prvý, avšak aby to bolo vyvážené, je tu možnosť prijať riziko a hodiť všetkým, čo máte v ruke. Je to samozrejme o trocha sofistikovanejší proces než vám tu teraz opisujem, ale keďže ide vo finále o prostý princíp, nie je dôvod ho tu rozomieľať na prach. Efekt náhody je pochopiteľne krutejší práve v druhom prípade, každopádne rovnako tak vám to môže za určitých situácií skomplikovať aj v pokojnom tempe. Každá jedna ostrá zákruta má zadefinovanú rýchlosť, akou je maximálne možné ju prejsť a akonáhle ju prestrelíte, nasleduje presne to, čo v reálnom živote - smrť v očiach. Práve hádzanie kockami a ich vyhodnocovanie vám v spojitosti s témou pretekania výkonných strojov dokáže navodiť jedinečnú atmosféru a v prípade väčšieho počtu hráčov neraz zažijete hodinku plnú adrenalínovej a vtipnej zmesky. Praxou sa ukázalo, že účastníci pretekov si síce postupne túžili vystriedať rôzne formy taktiky, avšak nakoniec zakotvili u tej, čo im štatisticky prinášala najviac úspechov a držali sa jej následne zubami nechtami. Samozrejme, že boli situácie, kedy sa maximálny risk vyplatil a rovnako tak sme zažili partie, kde to bolo úplne opačne, ale vlastne aj týmto testovaná spoločenská hra Rallyman GT potvrdila, že je vybavená motorom silno poháňaným efektom náhody.
V návode nájdete celkovo osem šablónovitých okruhov, ale je na vás, či sa ich budete snažiť vylepšiť vlastnou invenciou, alebo ich necháte tak, ako sú. Obojstranné dieliky predstavujú verziu v slnečnom alebo mokrom počasí s tým, že sa vám priebeh počasia môže skomplikovať aj počas pretekania. Voda má automaticky dopad na schopnosť vašich pneumatík držať sa asfaltu a s tým sa spája aj vyhodnocovanie brzdenia. Zaujímavosťou sú dozaista boxy, kde si môžete napríklad gumy na príslušné počasie prezuť, alebo riskovať úplne iným spôsobom. O Rallyman GT, vylepšenej verzii pôvodnej hry z roku 2009, by sme sa ešte mohli rozprávať pomerne dlho, každopádne vo finále by sme sa prepracovali k jednému a tomu istému záveru. Ide o kvalitatívne nadpriemernú zábavu, primárne, pre šesticu pretekárov, ktorých pach spáleného asfaltu a benzínu zmiešaného s petrolejom dokáže zabávať pomerne dlho - predovšetkým vďaka pestrej modulárnosti okruhov. Konceptom síce primárne hýbe efekt náhody, ale keďže nie je nutné sa tu bifľovať komplikované pravidlá, ide vo výsledku o instantné hranie a skúšanie nových postupov. Záverom snáď už len prosté zhodnotenie kvality samotných komponentov. Grafická vizualizácia nesúca v sebe istý nádych kreslených animácií mi rozhodne sadla a rovnako tak som bol spokojný s tvrdosťou žetónov a šesťuholníkových dielov. Autíčka sú síce silno minimalistické, ale nijako vás neurazia a rovnako tak príjemné bolo nájsť v balení sadu vrecúšok na dodatočné rozdelenie a kategorizáciu obrovského množstva žetónov.
Za poskytnutí hry k recenzi děkujeme Blackfire
