Len Nintendo je schopné vyrobiť takto paradoxné situácie a asi by som mal povedať, že nie som v súvislosti s vydaním expanzie menom Mario Kart 8 Deluxe Booster Course Pass vlastne vôbec prekvapený, avšak opak je pravdou. Poďme však na celú vec takzvane od lesa. Ôsma radová časť slávnej pretekárskej arkády Mario Kart je tu s nami už takmer osem rokov a aj keď pôvodne vyšla ešte na systém Nintendo WiiU, tú skutočnú slávu zažila až svojím portom na Nintendo Switch, ktorý prišiel v roku 2017. V rámci tejto graficky vylepšenej verzie, ktorá dostala aj niekoľko obsahových noviniek čo do online schémy, sa dnes môžeme rozprávať o suverénne najpredávanejšej značke na hybridný Switch - MK8 je na prvom mieste s predajom na hranici 43.35 milióna kusov. Majitelia Switchu to jednoducho stále milujú a MK8 sa hrá tak intenzívne, že sa Nintendo miesto ohlásenia regulárnej novej časti série (tá je už nejaký čas vo vývoji) rozhodlo miesto toho vydať postupne 48 nových tratí, rozdelených do šiestich samostatných balíčkov. Na kvality prvého z nich sa teraz spoločne pozrieme v nasledujúcom texte.
Nemôžem sa ubrániť pocitu, že Nintendo sa pre vytvorenie tohto postupne dávkovaného obsahu rozhodlo doslova na poslednú chvíľu. Ukazuje na to hneď niekoľko skutočností. Spomínaná šestica DLC expanzií aké sa nebudú dať zakúpiť samostatne (musíte buď investovať do samotného Course Passu alebo si predplatiť známy N64 balíček) nemá presne stanovené dátumy jednotlivých vydaní a Nintendo garantuje príchod všetkých do konca roka 2023. Ďalším náznakom akejsi rýchlej práce sú potom samotné trate aké nájdete v úvodnom balíčku. Ide o osem okruhov rozdelených do dvoch šampionátov, z ktorých ani jeden jediný nebol vytvorený kompletne pre potreby Switch verzie MK8. Všetko je pozostatok už vydaných hier z tejto početnej série. Čím viac som samotné trate skúšal a testoval ich, či už striktne proti umelej inteligencii alebo na rozdelenej obrazovke s ďalšou trojicou reálnych hráčov, tým viac som mal dojem, že sa tu pracovalo rýchlo a akákoľvek originalita išla bokom. Nechcem vyložene povedať, že sa tu nenájde priestor na chválu, avšak základná porcia 48 tratí z roku 2014 nastavila istý štandard a ten pri prvej novej expanzii nebol ani náhodou naplnený.
Súčasťou sú hneď tri trate z mobilného Mario Kart Tour, ktorých koncept stavaný na ovládanie pomocou jednej ruky zaujímavo osviežil tradičné ovládanie na aké sme boli u MK8 zvyknutý. Z danej trojky v mojich očiach jednoznačne vedie okruh Ninja Hideaway, kde majú účastníci pretekov obrovské množstvo variácií v rámci voľby tej správnej cesty a cez to všetko je nutné si všetky šmyky a zrýchľovanie načasovať presne na stotinu sekundy - minimálne pri kubatúre 200cc. Okrem už spomínaného Ninja Hideaway tu nájdete ešte výlet do Paríža (Paris Promenade) a exotického Tokia (Tokyo Blur). Vo všetkých týchto tratiach sa po absolvovaní každého kola trať jemne zmení a tak je nutné reagovať na zmenu tempa a poradie zákrut doslova za pochodu. Medzi najslabšie okruhy z prvej osmičky daných noviniek radím jednoznačne Toad Circuit z 3DS a Sky Garden z GBA. Obom okruhom chýba takmer všetko to čo má obsahovať plnohodnotná trať z MK8. Sú príliš krátke, nemajú snahu o originalitu, nedokážete na nich zvrátiť poradie len na základe skúseností s ich terénom a čo je ešte horšie - po grafickej stránke je to bieda potvrdzujúca moju už spomínanú domnienku o rýchlej práci.
Ak som sa na jednu konkrétnu trať tešil vôbec najviac, bola to Choco Mountain z Nintenda 64. Práve Mario Kart 64 považujem dodnes za jednu z najlepších častí celej tejto IP a čokoládové vrchy by som preto dokázal zajazdiť aj so zaviazanými očami o druhej nadránom. O to šokujúce vytriezvenie som zažil v momente, keď som reinkarnáciu daného okruhu skúsil prvýkrát. Po grafickej stránke sa v tomto prípade nemám na čo sťažovať a je vidieť, že niektorým okruhom bola venovaná väčšia snaha v rámci vizualizácie než iným, avšak to ako dogabali pôvodnú myšlienku, považujem za tristné. Z pôvodnej idei tu zostala fakticky len malá pasáž kaskádových kopčekov pred cieľom a zákruta s padajúcimi kameňmi, všetko ostatné sa zmenilo a čo je horšie, zmenilo sa to k horšiemu. Preto aj Choco Mountain prezentuje skôr krátku a nie zrovna záživnú promenádu s jedným jediným adrenalínovým prvkom a ten môžete zažiť v momente keď si v kubatúre 200cc dáte plný slide popri stene s kameňmi a nabijete si tak zrýchlenie na úplné maximum. Balansovať na hrane priepasti prináša úžasný pocit, len škoda že ich tu nie je viacej.
Čo nám tu ešte zostalo? Coconut Mall z Wii a Shroom Ridge z 3DS. Oba okruhy sa dajú definovať ako priemer a v tomto prípade má jemne navrch spomienka na Mario Kart 7 na Wii, z ktorého ešte do budúcna uvidíme určite oveľa viac tratí. V rámci grafiky musím oceniť pekne spracované detaily pri prerobení staručkého Shroom Ridge, kde si máte možnosť užiť ostrú jazdu medzi idúcimi vozidlami a to takmer v plnom šmyku - chce to prax ale akonáhle získate dostatočný grif, ste schopný si daný okruh užívať naplno. Nateraz to bude za mňa a hodnotenie prvej osmičky staronových tratí do Mario Kart 8 všetko. Dúfam, že Nintendo nás ďalšou pripravovanou osmičkou poteší oveľa viacej a tentokrát si na príprave dá viac záležať, ostatne studnica originálnych okruhov z čias dávno minulých je poriadne hlboká. Nechajme sa teda prekvapiť, čo všetko na nás z nej do konca budúceho roku ešte povyťahujú. Apropo Mario Kart 8 Deluxe Booster Course Pass vás samostatne príde na stále prijateľnú sumu 25 Euro, čo je aj cez moje námietky vyššie vlastne rozumná investícia - základ stojí stále cca 50 Euro
Za poskytnutí DLC na recenzi děkujeme společnosti ConQuest entertainment a.s.
