Poctivých pretekárskych arkád by sme v dnešnej dobe na scéne sotva našli viac než máme prstov na jednej ruke (ospravedlňujem sa každému drevorubačovi čo si základný počet prstov jemne zredukoval) a preto sa príchod každého nového projektu z tohto konceptu víta priam s otvorenou náručou. Rovnaký prípad zažíva aj nedávno vydaná arkáda Chocobo GP od japonskej spoločnosti Arika, respektíve od vydavateľstva Square Enix. Ak by ste potrebovali trocha zasvätiť do témy, tak Chocobo GP obsahovo ťaží zo slávneho JRPG univerza Final Fantasy, kde sa na tvoroch menom Chocobo bežne jazdí ako na osedlaných pštrosoch. Príde vám toto spodobnenie ako samostatný nápad na pretekársku hru bizarný? Nemusí, keďže nejde o nič nové. Prvý diel Chocobo Racing totižto vyšiel ešte v roku 1999 na prvý PlayStation a v rámci kritiky zožal priemerné hodnotenia. Sequel, z historického pohľadu trocha paradoxne prichádza exkluzívne len na Nintendo Switch a v nasledujúcom texte si o jeho kvalitách povieme trocha viacej.
Je priam logické, že keď máte na scéne doslova len pár podobne koncipovaných arkád, sotva sa ubránite priamemu zrovnávaniu. Máme tu Sonic & Sega All-Stars Racing, máme tu Crash Team Racing a samozrejme tu máme kráľa všetkých pretekárskych arkád Mario Kart. Ôsma radová časť by v prípade Nintendo série Mario Kart už síce potrebovala vystriedať, ale Nintendo nemá k tomuto kroku žiadny zásadný dôvod, ostatne aktuálne ide stále o vysoko hraný projekt na Switch a preto nás možno ani trocha nešokovalo, že Big "N" sa rozhodlo miesto ohlásenia Mario Kart 9 ohlásiť nových 48 tratí rozdelených do šiestich DLC expanzií. Od vydania Chocobo GP som očakával aspoň snahu priblížiť sa ku vyššie opísaným značkám a keď som si začal študovať obsahovú stránku hry ako takej a jej možnosti, už vopred som sa nemohol dočkať momentu až dielo dostanem do rúk. V prvom rade vás musí zaujať možnosť užiť si samostatnú príbehovú kampaň, kde dôjde na postupné odomykanie známych charakterov z Final Fantasy. Dejový part je v závese za online multiplayerom pre šialený počet 64 hráčov a nesmieme zabúdať ani na možnosť hrania na rozdelenej obrazovke, to všetko pre štyroch pretekárov súčasne. Toto všetko znie úžasne, čo poviete? Je tu však jeden dosť zásadný problém.
Vráťme sa teraz ešte krátko do roku 2010 kedy Square Enix oznámil vývoj Chocobo GP na dnes už mŕtvy handheld Nintendo 3DS. Vývoj bol zverený externej firme a tá rozhodne nepostupovala podľa želaní investorov, čo nakoniec o necelé tri roky neskôr viedlo ku zrušeniu hry samotnej, respektíve jej uloženia do trezora. Na hru sme tak nejak zabudli ešte skôr než ju oficiálne zrušili a nikomu táto skutočnosť žili netrhala. O to viac sme mohli zdvíhať obočie ešte v minulom roku, kedy Square Enix z ničoho nič oznámil návrat vývoja a to exkluzívne na Switch. Výsledok už teda máme nejaký ten piatok na trhu a musím vám úprimne povedať, že po stránke hrateľnosti je to viac ako bieda. Pri akejkoľvek pretekárskej arkáde by totižto jej účastníci mali mať čo najintenzívnejší zážitok z jazdy samotnej, čo sa u Chocobo GP deje len sporadicky. Jazdný model je na vlas rovnaký, či už idete s hrdinom na korčuliach alebo sedíte v špeciálne upravenom vozidle a pripomína skôr jazdu ťažkého kameňa po ľadovej ploche. Pocit z rýchlosti je tu takmer nulový a o akékoľvek adrenalínové situácie je tu obrovská núdza. Je síce pekné že jednotlivých hrdinov môžeme odlíšiť na základe ich špeciálnych schopností, avšak k čomu to je ak sa všetci po tratiach premávajú ako keby mali naolejované kolieska?!
Tam kde jazdnému modelu chýba komplexnosť a aspoň náznak nejakej zotrvačnosti (pripomína to skôr FTP diela z mobilných telefónov) sa celkový počet tratí snaží túto nemilú situáciu ako tak zachrániť. Okruhov je dosť, možno až veľa ale akonáhle si ich začnete podrobnejšie všímať a študovať ich štruktúru, zostane vám na tvári zase tá kyslá grimasa. Z väčšej časti sú totižto prehnane jednoduché a aj keď sa tu nachádza niekoľko okruhov aké by sa dali pokojne titulovať ako nadštandard, drvivá väčšina z nich je jednoducho prostá ako facka a bez hlbšieho nápadu. Samozrejmosťou je možnosť počas akcie využívať špeciálne predmety/zbrane, ktorých pomocou ste schopný sa prepracovať vyššie v celkom poradí alebo napraviť krivdu z minulých časov. Výber týchto pomôcok je zaujímavý a oceňujem pestrosť možností, ktorá sa nesnaží parazitovať na slávnejšej konkurencii. Je tu niekoľko originálnych zbraní ako napríklad portál pre cestovanie v čase oboma smermi (pre vás dopredu a pre súperov naopak dozadu) a ak mám v rámci obsahu vybrať nejaké rýdze pozitívum, bude to práve item. Osobne by som sa však pohral s pár obmedzeniami, ako je napríklad časové zdržanie po zásahu útočnou mágiou, kedy pretekár musí doslova tri sekundy stáť než má možnosť zase dostať do víru pretekov a ak mu jednoducho niekto pokropí chrbát, nie je šanca aby celkovo uspel.
Príbehová linka pochopiteľne čiastočne čerpá z predlohy Final Fantasy avšak nečakajte nič viac než len povrchné využívanie kusých faktov a často prehnanú snahu o humor. Po niekoľkých kapitolách som sa musel priam premáhať aby som statické textové party nepreskakoval. Našťastie príbehová kampaň nie je zase nejako natiahnutá a aj keď sa delí na dve samostatné časti (po prvom prejdení sa všetko otočí a ide sa odznova), stačí vám necelá hodinka a máte odkrytých všetkých hrdinov. Vlastne takmer všetkých, keďže Square sa rozhodol, že daný projekt v rámci obsahu rozdelí do season passov a tým skúsi donútiť ľudí čo dali peniaze do základnej hry aby ešte niečo priplatili. Toto by mohlo ešte ako tak fungovať v momente ak by po technickej stránke nebola reč o budgetovom zážitku avšak silne pochybujem o tom, že výsledná kvalita Chocobo GP niekoho presvedčí o tom zaplatiť viac než základných 50 Euro. Verte, že táto hra za to nestojí a to ani náhodou. Nezachráni to ani inak zaujímavo spracovaný modus multiplayeru s eliminačným závodom pre viac ako šesťdesiat pretekárov. V takomto nastavení jednoducho nemám dôvod vám kúpu odporúčať a radšej vás odkážem na nákup nových tratí do MK8.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti ConQuest entertainment a.s.
