Posledné dni a týždne sa mi zvnútra mojich viečok ozýva špecifické vibrovanie. Vždy, keď sa chystám spať a zatvorím oči, periférne vnímam rozmazané siluety traťových komisárov a nemilosrdnej šachovnicovej vlajky. V noci sa prehadzujem ako starý hrdzavý bubon od pračky a posteľ vyrobená z poľskej drevotriesky pokračuje vo svojom poslednom ťažení. Farebné obrubníky sa mi zlievajú do nesúrodej červeno-bielej koláže a hrmot spaľovacích agregátov tu a tam preruší akési podivné bzučanie. V jeden moment mám pocit, že sa mi do kabíny dostala otravná mucha, avšak realita je oveľa príznačnejšia, to len sedím v elektromobile s cenovkou novostavby. Recenzovanie návratu kedysi suverénneho pretekárskeho simulátora Gran Turismo, ktorý sa dnes musí vysporiadať s nemilosrdnou konkurenciou naprieč konzolami a rovnako dotieravou PC scénou, mňa, ako vidíte, skutočne pohltilo. Nie je sa však čomu čudovať. Rozhodol som sa naň totiž pripraviť už niekoľko dní pred obdržaním diela samotného a keďže lokálny distribútor spoločnosti Logitech bol taký dobrý a zapožičal mi kompletný Playseat vrátane G23 (čiže kreslo, volant, pedále aj riadiacu páku), mal som možnosť sa ponoriť do najčerstvejšej vízie mena Kazunori Yamauchi. Ostatne je to práve on, ako autor GT, kto má od vydania posledných dvoch dielov Gran Turisma čo to napravovať, keďže s podtitulom Sport prišla svojho času obrovská vlna kritiky a ani šiesty diel nebol na tom v tomto smere vôbec lepšie. Zaujímalo ma preto, čo všetko sa s nástupom regulárnej sedmičky zmení a či to pomyselné sfúknutie dvadsiatich piatich sviečok na torte s logom GT nebude pre SONY len ďalšou kŕčovitou jazdou bez vízie.
Ešte než začneme opisom obsahu pretekárskej simulácie Gran Turismo 7, ktorá sa už o pár dní ocitne v predaji vo verziách pre PlayStation 4 a PlayStation 5 (dokonca s textovou CZ lokalizáciou), určite by bolo vhodné si pripomenúť hlavné negatíva posledných dvoch dielov série. S podtitulom Sport vydaným v roku 2017 sa spoločnosť Polyphony Digital vybrala na tenký ľad už samotným poriadne skromným obsahom (vo fáze predajnosti za cenu plnohodnotnej AAA hry išlo skôr o preview verziu bez dostatočného počtu tratí, áut a vlastne aj herných modusov). Na, po stránke hrateľnosti, dobrú hlavnú kostru sa síce postupne pridávali vylepšenia a rovnako sa navyšoval aj počet vozidiel a okruhov, avšak minimálne v úvodnej fáze predaja išlo o veľké sklamanie, aké fanúšikovia dávali jasne najavo a novinári im to čiastočne odobrili svojimi hodnoteniami. V prípade ešte staršej šestky vydanej v roku 2013 na systém PlayStation 3 by sa dalo v rámci negatív rovnako o čom diskutovať. Napríklad o akejsi účelovej selekcii vozidiel, kde Yamauchi jasne uprednostňoval japonské automobilky pred celkovou pestrosťou výberu, čo dokázala využiť spomínaná konkurencia menom Forza, avšak medzi problémové aspekty by sa dala zaradiť aj nie práve dostatočná obsahová stránka offline časti - preferoval sa predovšetkým multiplayer, bez ktorého by GT6 bolo ekvivalentom neskôr vydaného pokračovania Sport a ktorý sám o sebe trpel tiež sériou nelogických obmedzení. Obmedzení, aké sa neskôr pochopiteľne ladili cez dodatočné opravy. Vo svetle všetkých týchto mínusov, aké dnes už dávno zapadli do hrubej vrstvy prachu zabudnutia, som sa posadil do spomínaného kresla a začal skúmať kvality toho, čo samotné vedenie Polyphony Digital nazvalo; oslavou automobilizmu v interaktívnej podobe.
Sedmičku by som rád nazval ako diel plný návratov. So sériou ako takou som vyrastal a v čase, kedy u mňa prevládal záujem o značku Nintendo, som si cez to všetko vedel vždy zabezpečiť aj možnosť hrania aktuálnej časti GT na nejakom tom požičanom PlayStation stroji. Aj preto som nesmierne rád, že vývojári sa rozhodli čiastočne inšpirovať z pohľadu úspešnosti najlepšími časťami, čo spozorujete už pri vstupe do úvodného menu. To celé pripomína štýl Gran Turismo 4, a to s kaskádovým artom sprístupňovania nových a nových možností. Celá podstata pretekania tu je spojená do jednej kariérnej linky naviazanej na vytvorenie vás, ako unikátnej osoby s helmou na hlave. Otvorí sa pred vami kus zeme zasadenej hneď vedľa vodnej plochy, ktorá nechce zahltiť svojimi možnosťami, minimálne v prvej fáze zoznamovania sa, ale cez to všetko budete mať už v úvode pocit, že je stále čo robiť a kam sa ísť pozrieť. Hlavným ťahákom je samozrejme plnohodnotný režim simulácie, pri ktorom začínate od úplného dna poznania automobilov a všetkého s týmto aspektom spojeného. Yamauchi na margo obsahu GT7 hovorí; jadrom Gran Turismo je precízny a tvrdý svet simulácie. S jeho tvrdením môžem skutočne súhlasiť, keďže, či už ste ostrieľaný veterán v rámci interaktívneho pretekania, alebo spadáte do kategórie úplných začiatočníkov, ústredná kampaň dokáže pojať oba tieto svety a aj keď tu sú samozrejme isté časové rozdiely (veterán sa pri absolvovaní skúšobných licencií bude cítiť vo výhode a zvládne ich skôr než začiatočník), všetko sa s pribúdajúcimi hodinami vyrovná. Sám sa skôr radím medzi tú sortu, čo už GT za tie roky ako tak pozná a cez to všetko som sa pri licenciách zabával, ostatne opakovanie je matkou múdrosti. Vývojári tu však išli ešte ďalej a ponúkli malé veľké spestrenie s príchuťou čerstvej kávy.
Hlavným ťahákom, môžeme to pokojne nazvať aj ťahaním za ručičku, tu je kaviareň, kde sa snúbi príjemné s užitočným. Ako to funguje? Nasadnete do prvého ojazdeného vozidla, čo si kúpite v bazári za počiatočný kredit a okamžite zamierite do kaviarne. Tam už vás čaká čašník s vaším prvým pretekárskym menu, na ktorom bude stáť pokyn; získaj tieto tri vozidlá a vráť sa späť. Spomínaná trojica však nie je vybraná len tak náhodne, ide o autá odkazujúce na určitý typ motorizácie alebo krajiny pôvodu a akonáhle sa vám ich podarí zaparkovať vo svojej garáži (získate ich buď priamou kúpou alebo umiestnením sa na 1-3 mieste v konkrétnych pretekoch), vrátite sa späť. Čašník, z ktorého mimochodom vidíte len 2D vizualizáciu tak ako aj z iných kvázi NPC postáv, vás za typického echa vytvoreného z cingania lyžičiek a zvuku kávovarov odmení a porozpráva vám o daných autách ďalšie detaily. Čím viac týchto "chodov" zvládnete, o to viac diskusií absolvujete a budete mať dokonca možnosť sa porozprávať so žijúcimi legendami automobilového priemyslu, ktoré sa neraz priamo podieľali na výrobe dnes už ikonických vozidiel. Celá kaviareň je z môjho pohľadu výborným nápadom, aký dokáže krásne prepojiť edukačnú časť ohľadom naučenia sa základov automobilovej kultúry s praktickým aspektom pri výbere vozidiel (či už v spomínanom bazáre, alebo priamo pri nákupe u dílera konkrétnej automobilky). Kaviareň vám okrem získavania áut súčasne otvára nové trate rozdelené do geografickej koláže a tak isto sa stará o postupné predstavovanie nových možností, kam sa na kariérnej mape vybrať. Skutočnosť, že som v rámci ovládania siahol po plnej simulácii (manuálne radenie, minimum elektronických zásahov), mi v spojení s jazdným modelom GT7 otvorilo nový horizont postupného získavania skúseností. Hru som však samozrejme musel otestovať aj pomocou DualSense ovládača, o čom v tomto texte ešte bude reč.
Ostaňme preto ešte u náročnosti spojenej čiastočne aj s výberom ovládania. Nové Gran Turismo ostáva samozrejme simuláciou v pravom slova zmysle a nič na tom nezmení ani niekoľko pomocných asistentov v rámci menu - je tu toho dosť na to, aby ste si trocha uľahčili snahu o prvenstvá, ale stále tu až na pár prípadov nenájdete nič, čo sa v realite nedá zapnúť. Hráč si má možnosť vybrať z troch režimov náročnosti, ktoré jednotlivé asistencie limitujú a ak nechcete začínať v úplných Easy sférach, ideálne je skúsiť Normal a nejako sa s tým popasovať. GT7 jednoducho treba brať ako výzvu, či už ste úplným začiatočníkom, alebo skúseným šoférom. Vstup do jednotlivých pretekov má väčšinou isté základné pravidlá čo do výberu auta a na základe istého geografického rozdelenia si tak postupne prejdete od zadného náhonu po predný, presadnete z Fiatky do Ferrari a vymeníte asfalt za štrk. Takáto pestrosť chce však čas a osobne to vidím na takých tridsať hodín intenzívnej jazdy, než budete schopní naplno pochopiť jazdný model hry, ale súčasne doceniť aj obsahový aspekt - nič takto komplexné sa nerodí cez noc a tu to platí dvojnásobne. Z mojich skúseností to prebiehalo nasledovne. Kaviareň zadala misiu a ja som sa do nej pustil. Prvý okruh s autom bez akejkoľvek úpravy dopadol tak, že som bol po prejdení cieľu prinajlepšom niekde okolo polovice štartovného poľa a už počas jazdy som jasne videl, že na popredné priečky s daným vozidlom jednoducho nemám. Čo ďalej? Možností je v tomto prípade niekoľko. Môžete šetriť kredit opakovaním jazdenia na danej alebo inej trati (výška náročnosti pretekov prináša patričné ohodnotenie) a za vyššiu sumu si kúpiť auto schopné siahať po prvých troch priečkach. Alebo si za našetrené peniaze skúsite ono v základe neschopné vozidlo dotiahnuť do tuningovej dielne a investovať do čiastočnej úpravy. Osobne som volil druhú možnosť, ktorá je z pohľadu zábavy dozaista tou správnejšou, keďže práve na nej je možné reálne vypozorovať progres vás ako šoféra a súčasnej aj progres upravovaného automobilu.
V momente, kedy som mal získané všetky licencie a súčasne sa mi tak otvorila aj celá tá porcia základných tratí (ide o zmes reálnych a známych okruhov s virtuálnymi variáciami, ktoré si môžete čiastočne upravovať), mohol som začať experimentovať zase o niečo viac. Môj vozový park, ten mimo iného dopĺňa aj postupné získavanie skúsenostných bodov, už obsahoval z každého rožku trošku, ako sa povie, čím som si mohol dovoliť získané peniaze investovať aj do komplexnejších úprav. Tuning rozdelený do dvoch samostatných častí ponúka celkovo osem sekcií, v ktorých je možné utopiť státisíce internej meny a ak vás zaujíma, či tam nájdete aj ono povestné Nitro, tak vás poteším, áno, aj toto je súčasnosťou tuningu v GT7. Jedným z negatív minulých dielov bola takmer nulová možnosť vonkajších úprav, s čím sa autori sedmičky popasovali pomerne slušne a po novom už je tento neduh zmazaný - aj keď musím dodať, že v tomto smere má stále konkurencia trocha na vrch. Práve vizualizácia vozidiel, prípadne kvalita tratí po stránke grafiky, nás teraz presunula k aspektu toho, čo má tešiť oko pretekára. Testovanie hry Gran Turismo 7 v našom prípade prebiehalo na systéme PlayStation 5, kde vám nastavenie umožní si vybrať medzi prioritou snímkovania a uprednostnenia Ray Tracingu. Odlesky sú síce pekné v režime opakovaných záberov, ale pre plnohodnotný pretekársky zážitok vám odporúčam voliť vyššie snímkovanie, čo je ale asi logické už samo o sebe. V tom či onom prípade je však všetko na extrémne vysokej úrovni a je radosť počas pretekania vo Švajčiarsku sledovať úžasné horské scenérie na pozadí či obdivovať zalesnenie v austrálskej prírode. Každé jedno vozidlo je do detailu verné svojej predlohe, od výzoru cez zvuky až po správanie sa na ceste. Variabilné počasie je samozrejmosťou, a tak si hráč môže nastaviť špecifické podmienky pre daný závod alebo to všetko nechať na náhode a pri väčšom počte kôl zavítať do boxov na výmenu pneumatík (nastavuje sa teplota, vlhkosť, tlak vzduchu). Vrcholom sú potom známe preteky Le Mans, kde sa počasie dokáže meniť do takej miery, že trať je schopná zmoknúť a za pár hodín úplne vyschnúť - účastníci preto musia neustále taktizovať a rozhodovať sa v predstihu, ak chcú uspieť a dosiahnuť na tie najvyššie priečky. Séria GT pochopiteľne nikdy nevyzerala lepšie a výkon konzole PS5 to celé umocňuje, ostatne vďaka SSD disku sa už nemusíte trápiť ani s dlhými nahrávacími obrazovkami (teraz je to už len pár sekúnd), čo v minulosti rovnako dokázalo priniesť niekoľko hlbokých vrások na čele. A keď už spomínam výhody novej generácie herných konzol značky PlayStation, v tomto prípade musím pri výbere tradičného ovládania uviesť aj funkciu adaptívnych spínačov a vibračnej spätnej väzby - preteky sa tak vďaka nim stanú intenzívnejším zážitkom, aj keď na volant/pedále/páku to logicky nikdy mať nebude.
Multiplayer ostáva samozrejme nesmierne dôležitou súčasťou najnovšej hry zo série, ktorá tu je s nami už neuveriteľných 25 rokov. Dajme teraz bokom očakávanú možnosť skúsiť preteky vo dvojici na jednej konzole s rozdelenou obrazovkou a poďme sa pozrieť na online možnosti ako také. Polyphony Digital chce, aby sa pretekári chválili svojou zbierkou získaných vozidiel a nenechali si zviazať ruky prehnanými podmienkami pre vstup na okruh. Preto tu máme režim s voľným vstupom, kde si môžete prísť zajazdiť s akýmkoľvek autom a porozprávať sa s ďalšími nadšencami a hráčmi - v týchto miestnostiach je len minimum pravidiel a ide o oslavu budúcej komunity, ktorá sa okolo GT7 vytvorí. Veľkou výhodou je, že nikto nemusí zakladať žiadnu miestnosť a každý, kto bude chcieť vstúpiť, sa len pripojí do najbližšej voľnej sekcie alebo pozve priateľov z friend listu. Okrem tejto voľnej jazdy ponúka online režim všetky zásadné regulácie napojené na obsah z príbehovej kampane, kde je možné zadefinovať špecifické podmienky pre jeden závod alebo komplexný šampionát. Počas recenzovania sme sa na online trati s kolegami stretli síce len niekoľkokrát, avšak čo som mal možnosť vypozorovať, tak po technickej stránke išlo všetko tak, ako má a podľa očakávania (20 účastníkov na jednu mapu). Online sekcia je pripravená aj na trestanie každého nešportového správania a kto by chcel úmyselne poškodzovať svojich spoluhráčov v rôznych podobách, systém sa postará o jeho patričné potrestanie. Samotné rozhranie umožňuje si mimo iného zadefinovať svoj profil aj po vizuálnej stránke (nastaviť avatara, úvodnú fotografiu, logo či citáciu) a priamo v pretekoch sa objavuje vami definovaná prezývka. Špecifickou časťou je potom akési arkádové spestrenie v podobe režimu Music Rally, kde sa závodí na základe hudobnej kulisy od známych interpretov a ide o variáciu časovky, kde musíte stihnúť dôjsť do konca skladby, inak prehráte. V základe nájdete šesť takýchto pesničiek, ale autori sľubujú ich postupné rozširovanie s príchodom aktualizácií. S hudbou ako takou sa spája aj možnosť zvukových opakovaných záznamov, kde AI dokáže na základe vašich jázd vytvoriť akýsi videoklip plný zaujímavých momentov - funguje to celé obstojne a ten, kto si bude ukladať vlastné jazdy, môže YouTube zahltiť aj takto formulovaným videoobsahom. Apropo obsah v GT7 je ešte oveľa väčší než vyplýva z textu tejto pomaly, ale isto, končiacej recenzie. Vynechal som napríklad režim Scapes, kde má hráč k dispozícii 2500 reálnych a vysoko kvalitných fotografií z celého sveta, do ktorých následne môže zakomponovať svoje automobily a upraviť ich pre daný moment, ako sa mu len zachce. Rovnako som nespomenul unikátne misie s rozličnými vozidlami, kde vám hra určí predbehnúť daný počet jazdcov, dosiahnuť určitú rýchlosť alebo prísť do cieľa bez poškodenia.
Ak si myslíte, že obsah a možnosti ďalšej prichádzajúcej PlayStation exkluzivity končia a začínajú v texte vyššie, ste na omyle. Gran Turismo 7 toho ponúka ešte o kus viac. Svoje milované vozidlá ste napríklad schopní opakovaným používaním znehodnotiť a okrem toho, že máte možnosť zájsť do umývačky a nechať si ich poriadne naleštiť, bude raz za čas nutné využiť aj služby spoplatneného servisu - výmena oleja, generálka motoru, zmeny rozmerov karosérie. Komplexnosť jazdného modelu sa rovnako ukáže pri špecifických nastaveniach a sám som pozeral s otvorenými ústami na to, čo všetko je možné vo videohre regulovať a prepínať. PlayStation podporuje všetky lokálne dostupné moderné volanty a ich príslušenstvo a aj keď som osobne mal Playseat aj s "kormidlom" len požičaný, predovšetkým aj vďaka tejto hre reálne uvažujem, že si celé toto príslušenstvo zaobstarám pre súkromné potreby, keďže v spojení s novým GT7 by sa vo výsledku jednalo o rozumnú investíciu. Čo sa týka negatív, snáď jedno jediné vidím v nutnosti byť neustále pripojený online (mimo vyššie spomínaného hudobného režimu) a možno by som rovnako privítal možnosť vybehnúť s autom do otvorenej krajiny a len tak sa povoziť bez medzičasov a šachovnicových vlajočiek. Som však rád, že po nie práve presvedčivých kvalitách v rámci minulých dvoch dielov (ak GT Sport môžeme kategorizovať ako regulárnu časť), sa séria Gran Turismo opäť prepracovala na samotný vrchol a vo finále ponúka niečo skutočne jedinečné. Z dlhodobého pohľadu totižto môžeme hovoriť o komplexnom automobilovom zážitku, s akým sa vlastníctvo konzole PlayStation vyplatí ešte viac a aký vás pohltí už v základne forme. Preto akokoľvek opäť riskujem obvinenie z nadržovania konkrétnej spoločnosti, moje vnútorné rozpoloženie ma jednoducho núti udeliť v krátkom slede už druhé maximálne možné hodnotenie, aké sa u nás dá získať. Robím to však s radosťou a verím, že mi mnohí automobiloví nadšenci dajú skôr či neskôr za pravdu.
Dodatok: Neodpustím si ešte jeden krátky epitaf, ktorý by síce nevznikol bez faktu, že posledné týždne intenzívne žijem výhradne vyššie opisovanou hrou, avšak aký súčasne zasahuje herný biznis v jeho samotnej podstate. Videohry sa od svojich počiatkov síce po technologickej stránke zásadne zmenili, avšak ich primárny cieľ ostáva nemenný. Nechať v hráčoch zahorieť cit a lásku pre niečo, čo síce nie je priamo uchopiteľné, avšak samo o sebe to dokáže preskočiť nemilosrdnú realitu často krutého života v jeho podstate. V týchto dňoch, kedy sa svet opäť ponára do pochmúrnej nálady, som ja, ako človek s výrazne citlivou povahou, hľadal len málo spôsobov, akými sa rozptýliť a nemyslieť na tých, čo nemajú to šťastie žiť v krajine, ktorej suverenitu nikto neohrozuje (vždy, keď som sa pozrel na svoju krásnu dcérku, videl som tie deti neďaleko našich hraníc, čo musia prežívať skutočné peklo). Práve testovanie GT7 a jeho celková kvalita mi v tomto nesmierne pomáhali a akonáhle som sa posadil za volant a pustil do víru tej automobilovej komplexnosti, svet okolo akoby prestal existovať. Nové Gran Turismo sa aj preto pre mňa stalo viac než len letmou známosťou a už sa nemôžem dočkať, až sa spoločne uvidíme na nejakom tom okruhu a kto vie, možno túto načatú myšlienku, blatník vedľa blatníku, rozvinieme aj do iných štruktúr.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Sony Czech.
