recenze
The Medium

The Medium - recenze
The Medium - recenze
09:01, 27.02.2021

Popud na vznik tejto recenzie prišiel v momente, kedy bolo The Medium už nejaký ten týždeň na scéne. Pôvodne som túto novinku z dielne poľskej spoločnosti Bloober Team nemal vôbec testovať, avšak ako sa vraví, osud je kamión, ktorý slovom nezastavíš a zhodou okolností som sa nakoniec k tomuto psychologickému hororu (ako sa projekt sám nazýva) musel chtiac či nechtiac preškriabať. S odstupom času, keď ma z pochopiteľných dôvodov zasiahli aj recenzie kolegov z celého sveta, som do celej veci išiel jemne ovplyvnený číslami iných. Tam padla desiatka, za morom päťka ako v škole a inde zase ďalšie priemerné a navonok nič nehovoriace cifry. The Medium však vo mne hlodal oveľa skôr. V čase, kedy som o ňom písal tradičné novinky, vo mne zakorenila zásadná informácia, a to o spolupráci medzi vývojármi a legendou menom Akira Yamaoka. Autor temných tónov spoza tichého kopca pricestoval do Krakova, aby si podal ruku s Arkadiuszom Reikowskim a spoločne tak uvarili jeden z najlepších herných soundtrackov poslednej doby. Na základe napočúvanej hudby, zatiaľ čo som o hre samotnej z vlastných skúseností nevedel ešte vôbec nič, som tak jedného krásneho večera usadol za Xbox Series X a vstúpil do dvoch realít súčasne.

Poklona tak hlboká, až ich muselo seknúť v chrbte...

Klik pro zvětšení (The Medium - recenze)

Začnime rovno bez obalu a bez zbytočných skrývačiek. The Medium je jednoznačne snaha o obrovskú poklonu voči v tomto texte už spomenutému Silent Hillu, o čom svedčí nielen účelové zapojenie Akiru do procesu hudby, ale rovnako aj samotný príbeh prepojený s gameplay mechanikami. Bloober Team sa však nechcel vyložene len pozerať cez rameno iným štúdiám, a tak si vymyslel vlastnú invenciu, respektíve vlastné spestrenie pri riešení interaktívnych hádaniek v hre. Hlavná hrdinka, Marianne, nás svojou jemne rozdvojenou osobnosťou uvrhne do časov postkomunistického Poľska a aj keď všetko defacto začína v roku 1990 u truhly jej nevlastného otca, v skutočnosti vás strojcovia vezmú na jeden atmosférou jedinečný výlet do sveta tej správnej temnoty. Prečo správnej? To už si musíte vyložiť pred seba priamo počas hrania len vy, ja som tu len od toho, aby som vám nasypal pár omrviniek, aké vás nakoniec dovedú k chuti si The Medium skutočne zahrať. Nemám teraz na mysli hranie s finálnym hodnotením na úrovni číslovky päť, ani náhodou, ja naopak myslím skutočné hranie a docenenie kvalít tejto viac ako úspešnej poklony smerom k toľko spomínanej legende o mestečku ponoreného v hmle.

Jedno oko doľava a druhé zase...

Klik pro zvětšení (The Medium - recenze)

A o čom je tá gameplay invencia? Hlavná hrdinka Marianne je médium v pravom slova zmysle. Už odmala a za určitých situácií dokáže vnímať súčasne hneď dve reality, kde na jednej strane stojí tá naša klasická, kde musíme pondelok vstávať do práce a budovať to životné minimum a naopak na tej druhej brána do sveta duchov, respektíve krajiny za oponou, kde bežne uviazne nejaká tá dušička. Marianne nielen že vidí duchov, ale zároveň k nim dokáže priamo hovoriť a interagovať s nimi, to všetko s cieľom pomôcť im prejsť na onen druhý breh. Po smrti svojho nevlastného otca, ktorému zhodou okolností musela rovnako podať pomocnú spirituálnu ruku, sa do jej života vkradne výrazný popud nerovnováhy. Zmes spomienok na detstvo začne v jej hlave pulzovať ako žijúci orgán a túžba poodhaliť dávno zabudnuté čriepky minulosti v nej začne silnieť. Hlavná hrdinka, inak už navonok viac ako sympatická mladá slečna, preto na popud týchto nepotlačiteľných pocitov a jedného záhadného telefonátu cestuje do kedysi slávneho dovolenkového rezortu Niwa, kde sa začína tá pravá "zábava". Spomínaný rezort však nielen že vyzerá ako kulisa do postapokalyptického filmu, ale zároveň ide o dejisko údajného masakru, pri ktorom zahynuli všetci tamojší obyvatelia, ako aj zamestnanci.

Smrť nie je definitívna

Klik pro zvětšení (The Medium - recenze)

Celý systém logických hádaniek je úzko prepojený na čiastočne statickú kameru, ktorá sa prepína automaticky pri pohybe tak, aby každá významná scéna nabrala na efekte dôležitosti. Marianne a jej dvojité vnímanie sveta sa dostáva do popredia vždy len vo vybraných častiach mapy, to preto, aby hráč mohol zobrať do ruky dôležitý predmet v jednej realite, alebo naopak načerpať špeciálnu energiu v tej druhej z dvoch realít (obrazovka je pri tomto vždy rozdelená na dve polovičky). Pointou je interakcia s cieľom dostať sa ďalej a akonáhle preskúmate inak zdanlivo obrovskú centrálnu budovu spomínaného letoviska, nastane čas pozrieť sa aj na dosť členitý terén v jej okolí. Aj keď mne osobne tu chýbala možnosť akcie ako takej, pred monštrami sa môžete maximálne skrývať alebo ich obchádzať, nemožno strojcom hry uprieť snahu o invenciu pri používaní nadprirodzených schopností hlavnej hrdinky. V druhej polovičke tejto zhruba osem hodinovej jazdy sa dokonca dostane aj na čiastočnú formu priamej konfrontácie s démonom, ale stále sa to nedá porovnať s tým pocitom boja, aký sme prežívali u série Silent Hill. Celkový level dizajn ostatne vykazuje chuť klaňať sa práve univerzu SH, čomu silne napomáha neustále prelínanie dvoch svetov, kde jeden ako keby uviazol v prítomnosti a druhý zastupoval formálnu bránu do horúceho pekla.

Čítať treba všetko

Klik pro zvětšení (The Medium - recenze)

Projekt The Medium si mňa získal pomocou mnohých vecí, ale tou najzásadnejšou dozaista ostáva, hneď po boku audiovizuálnej stránky, príbeh sám o sebe. Trojica scenáristov tu vybudovala komplexnú sieť tajomných charakterov, ktoré na seba priamo či nepriamo napojili pomocou hromady vytrhnutých stránok a akýchsi audio spomienok - Marianne ich dokáže vycítiť z predmetov. Čím viac som sa počas prechodu hrou staral o čítanie každého jedného textu, o to viac mnou prestupovala úžasná atmosféra a to mrazenie vzadu na krku bolo stelesnením návratu do čias, kedy sme si ešte mohli užívať skutočne prepracované diela kalibru Silent Hill. The Medium berte ako podarený predkrm pred hlavným chodom, ktorý, ako dúfam, nastane v nasledujúcich dvoch rokoch. Spoločnosť Bloober Team totižto má už v tomto čase pripravovať regulárny nový diel legendárnej a v tomto texte toľko proklamovanej série Silent Hill a práve ich aktuálne dielo je ako taký pokusný králik hodený do stredu arény, v ktorej sa bezcieľne motáme my všetci, milovníci tajomných a atmosférou jedinečných videohier. Bez akéhokoľvek efektu preháňania som ochotný tvrdiť; že licencia nemohla skončiť v lepších rukách (možno jedine v prípade, ak by padla do lona Remedy) a dôkaz miesto sľubov stojí a padá na kvalite hry The Medium. Ide o dielo určené pamätníkom kultu SH a ak medzi nich spadáte, nemáte prečo váhať.



Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Microsoft s.r.o.

Klik pro zvětšení (The Medium - recenze)

Recenzovaná verze: Xbox Series X

SUPER
90%
CZECHGAMER
Atmosféra ako ekvivalent zlata

CGwillWin