Sú to už pomaly štyri roky od vydania prvej časti malej veľkej série Little Nightmares, keď tento nenápadný projekt z dielne švédskeho štúdia Tarsier zasiahol scénu ako ten pomyselný boxer muchu na stene. Veľa zmien sa udialo od toho času, jednak spomínaná firma dnes už spadá pod patronát Embracer Group (THQ Nordic), ale zároveň ich popularita nabrala oveľa výraznejšieho efektu. Little Nightmares II, ako úplná a súčasná novinka, je preto ostro sledovanou záležitosťou a ešte než si o nej spoločne povieme niečo viac, už vopred vás musím varovať, aby ste dávali pozor, kam šliapete. Hlavného hrdinu tejto logickej plošinovky s prímesou survival hororu by ste totižto pri jeho veľkosti mohli pokojne rozpučiť ako malinu.
Je jedno či teraz budem hovoriť priamo k hráčom prvého dielu, alebo úplným nováčikom, keďže pointa konceptu ostáva nemenná. Prepracovať sa z bodu A do bodu B, zatiaľ čo vám pod nohy niekto hádže neustále nejaké tie prekážky a ešte sa popritom skúsiť aj zabaviť. Prvé, čo sa výrazne zmenilo, je celková dĺžka hracej doby, keďže Little Nightmares II vám servíruje dvakrát tak dlhý gameplay než jeho predchodca. Komu sa preto vyložene páči výpravná forma bez akéhokoľvek textu, kde tú najhlavnejšiu zložku zábavy tvoria čiastočne animované sekvencie a adrenalínové úteky pred smrťou, bude sa pri dvojke opäť cítiť ako doma. Hlavného hrdinu menom Mono zastihnete práve v momente, keď sa jemne otrasene prebúdza v temnom lese a so svojim evidentne obľúbeným vreckom na hlavne vyráža na ďalšie nezabudnuteľné dobrodružstvo. Mono nemusí komunikovať formou slov alebo prípadne písmen, on vás do deja vtiahne len ako metafora živej kamery, aká v drvivej väčšine situácií mieri vždy tým správnym smerom. Je potom len na vás, či ponúknuté scény chcete vychutnávať, alebo dáte prednosť šialenému úteku do bodu B.
Nemusíme sa tu teraz skrývať za hradbu metafor a spodobnení, Little Nightmares II existuje len vďaka značke Limbo a pointa tej tenkej čiary medzi životom a smrťou je zároveň hnacím motorom pointy hrateľnosti tejto novinky. Nechcem, aby ste to brali ako nejaké negatívum, to vôbec, avšak ak firma, čo túto hru stvorila, vsadí až prehnane na štýl pokusu a omylu, zatiaľ čo iné prednosti svojho diela udusí do úzadia, musím sa k tomu postaviť čelom a jasne to definovať. V Little Nightmares II sa jednoducho zomiera a zomiera sa častejšie na základe účelového až hraničného level dizajnu, kde o úspechu veľakrát rozhoduje len stotina sekundy, a to nie na základe nedostatočných schopností hráča samotného. Preto, ak je tento postup pre vás neatraktívny a považujete ho za kontraproduktívny voči inak úžasne budovanej atmosfére, určite si dobre rozmyslite investíciu do hry samotnej, minimálne než príde s výrazným zrazením svojej ceny. Vráťme sa však späť k príbehu tajomného hrdinu s vreckom na hlave, keďže ten to bez vás do cieľa nezvládne ani náhodou.
Little Nightmares II je rýdzou 2,5D záležitosťou, kde má hráč v istých častiach možnosť preliezať oveľa väčšiu časť mapy, než by ste možno hádali z priloženej dokumentácie. Ak vás náhodou práve neprenasleduje nejaký nechutný obor (či už bábka, človek alebo niečo jemu hodne podobné), tak vám cestu vpred komplikujú stredne náročné hádanky. Väčšinou ide o interakciu na štýl potiahnutia alebo aktivovania mechanizmu, ale nájde sa tu pár špecifických momentov, kedy nad talentom autorov hry ako vás šokovať určite zatlieskate nadšením. Nechcem ale pochopiteľne nič viac prezrádzať, keďže by som vás nerád okradol o tie jedinečné zážitky. Tak či onak, definovať druhý Little Nightmares ako survival horor je dosť nepresné, keďže jediný survival element tu silne deformuje už spomínaná prevaha neznalosti terénu nad spravodlivým úsudkom hráča samotného. Pod ikonku hororu sa ale bezproblémovo dokážem podpísať, keďže silno umelecká grafika a účelové využívanie veľkosti ústredných charakterov voči okolitým scenériám tu funguje na výbornú a ešte si k tomu treba pridať aj jeden z najlepších hudobných sprievodov súčasnosti.
Oceňujem snahu strojcov tohto diela ozvláštniť postup vpred aj bočnými misiami (to sme už samozrejme mali možnosť zažiť aj v predchádzajúcej časti), čím nám dávajú šancu užiť si z tej atmosféry Little Nightmares ešte o kus viac než len počas takzvaného tiahnutia na bránu. Je však len škoda, že tých originálnych hádaniek v hre nie je viac a skôr či neskôr začne opäť prevažovať to pre mňa osobne až iritujúce vodenie za ručičku. Dizajnér chce, aby ste išli týmto smerom, a to bezodkladne, a vy nemáte inú šancu než sa podvoliť. V istých momentoch je to len v jemnej forme, ale nájdu sa tu situácie, kedy to celé skĺzne až do totálne automatického postupu, a tak krásna a jedinečne temná, ba miestami až umelecká, atmosféra razom vyprchá ako para nad hrncom. Little Nightmares som testoval vo verzii pre PlayStation 5, ktorá síce nemala žiadne priame vylepšenia voči PlayStation 4 formátu (to sa ešte len plánuje), avšak mohla sa pochváliť rýchlosťou SSD disku. Preto po každej smrti nebolo nutné čakať na reštart nejako dlhú dobu. Neviem si ale predstaviť hrať to na staršej generácii a pri tom vysokom počte pokusov a omylov presedieť celkovo desiatky minút u nápisu Loading.
Menšie problémy som zaznamenal aj pri navádzaní hlavnej postavy tým správnym smerom, za čo z jednej časti môže aj veľký dôraz kladený na fyziku a kinetický pohyb predmetov naokolo, avšak nemalú zásluhu na tom celom má aj nie práve dobre nastavený spôsob interakcie. Aby ste mohli niekam vyliezť, je nutné spínať až zbytočne veľa tlačidiel, čo by som zase dokázal ako tak prejsť, ak by presnosť tohto postupu bola bez chýb a medzier. Little Nightmares II sa dá definovať ako atmosférou jedinečná plošinovka plná hororovej atmosféry a nezabudnuteľných situácií - audiovizuálna stránka je priam uhrančivá, avšak rovnako je nutné si jasne definovať jej slabé miesta. Medzi nimi by sme našli prehnaný tlak na štýl hrania "pokus a omyl", rovnako tak účelovo neférový level dizajn a v neposlednej rade nie úplne intuitívne a dobre vyriešené ovládanie.
Za poskytnutí hry děkujeme společnosti Cenega
