Vždy, keď éterom zaznie slovné spojenie point-and-click, môj snímač pozornosti začne zbesilo blikať. Dôvodom je jednak moja vlastná neutíchajúca láska k tomuto dnes už pre mnohých archaickému konceptu, ale súčasne aj akási profesionálna povinnosť recenzovať každý jeden adekvátny dôvod, prečo tento žáner patrí do dvadsiateho prvého storočia. Vo svetle tejto dozaista silnej motivácie sa mi nedávno dostalo na stôl hneď duo hier z jednej série a keďže boli takouto formou distribuované aj na konzoly PlayStation, nemohol som si "temné oko" nechaj ujsť.
Asi ste pochopili, že v nasledujúcom texte bude reč o nemeckej produkcii známej spoločnosti Daedalic Entertainment, ktorá sa v súvislosti s recenziami na adventúry neobjavuje na našom webe v nejakej premiére. Ich sériu Deponia, ako aj výborné dielo Edna & Harvey: The Breakout, sme vám svojho času pokryli v detailnej forme, a preto je mi dnes cťou na ich portfólio nadviazať aj duom klasických diel The Dark Eye: Chains of Satinav a The Dark Eye: Memoria. Táto dvojitá produkcia prišla na scénu s ročným odstupom (2012/2013) a už krátko po vydaní na seba právom strhla patričnú pozornosť. Nedávny prerod do konzolových vôd sa preto dá považovať za výborný akt rozšírenia zbierky každého milovníka spomínanej point-and-click koncepcie, o čom sa vás dnes pokúsim presvedčiť, a to samozrejme nielen záverečnými percentami.
To, čo obe hry spája, je veľký dôraz kladený na uveriteľnosť samotných charakterov, ako aj životom dýchajúci príbeh na pozadí. Tam, kde si nemecký ekvivalent LucasArts skúšal hranicu tolerancie akejsi humornej linky (Deponia), sa ich séria o temnom oku zdá byť oveľa dospelejším dielom, a to po všetkých stránkach. Nečakajte preto od spomínaného dua niečo bizarné, ale naopak prostredie schopné konkurovať akémukoľvek filmovému fantasy univerzu. Ústrednou postavou oboch dobrodružstiev sa stáva mladík Geron. V časti s podtitulom Chains of Satinav sa jeho hlavnou motiváciou stáva stopovanie a lov úhlavného nepriateľa, ktorý škodí celému jeho rodnému kraju. Na ceste za svojím cieľom Geron stretne sympatickú vílu a už menej očarujúceho havrana, ktorý pre ironickú poznámku nechodí práve ďaleko, aby spoločne vytvorili neopakovateľnú symbiózu plnú chémie.
Čo sa týka deja v priamom pokračovaní s názvom Memoria, opäť tu máme možnosť sledovať pohnuté osudy Gerona, tentokrát už priamo veciach, aké prežil v Chains of Satinav aj keď s výrazným spestrením. Okrem jednej hrateľnej postavy nám teraz do repertoáru pribudne viac než sympatická slečna menom Sadju. Autorom sa tu nechcelo ťažiť len z krásne napísaného scenára jednotky, a preto prišli s úplne novou a samostatnou dejovou linkou, ktorá však účelovo prepája isté dôležité udalosti z minulého dielu a aby toho nebolo málo, tak ich s úspechom rozvíja do niečoho nového a vo finále rovnako atraktívneho. Ak by som mal hodnotiť len príbehy ako také pre obe hry, nemal by som prečo príliš dlho uvažovať a okamžite by som udelil maximálnu možnú známku. Takto dobre to u oboch týchto produkcií dokázal Daedalic zvládnuť. Aj keď tu na hráča neustále padá hromada textu, celé to pôsobí usporiadane a hlavne prehľadne, čo u daného žánru nemusí byť vždy pravidlom.
Počas svojho dobrodružstva sa obe hlavné postavy dočkajú interakcie s hromadou NPC charakterov a rovnako tak aj s veľkou kopou užitočných predmetov. Koncept vám umožňuje skúmať item a skúšať vydedukovať jeho účel tak, aby ste mohli vytušiť, kde a kam by bolo vhodné s ním prísť - kombinovanie je samozrejmosťou. Ak máte radi skôr adventúry, kde sa riešenie všetkých hádaniek orientuje na jednu, maximálne dve scenérie, s hraním série The Dark Eye môžete mať menší problém. Tu sa totižto predmety a ich cieľová stanica môžu od seba nachádzať na míle vzdialené, ale nemusíte sa obávať, v hre je dobre riešený systém indícií a kto by si vyložene nevedel poradiť, aj toto sa tu dá vyriešiť. Zbytočne si teraz budem drať prsty ohľadom opisu mechaník, aké poznáme už od čias legendárnych point-and-click produkcií a keďže temné oko je aj vo svojej dvojitej porcii poctou pre mnohé z nich, znalcom bude jeho ťah na bránu dozaista lahodiť na duši.
Veľkým spestrením, čo so sebou automaticky prináša aj iný druh atmosféry, je používanie magických schopností u oboch hlavných postáv. Taký Geron je schopný pomocou energie ničiť predmety, čím sa otvára ďalšia cesta ako riešiť puzzle hádanky bez použitia pozbieraného vybavenia. Naopak, princezná má k dispozícii rodinné dedičstvo, čarovnú palicu, aká je schopná plniť jej príkazy na diaľku. A čo konkrétne vlastne týmto predmetom môže aktivovať? Napríklad osvetlenia v miestnosti, tajné schránky skryté pred letmým pohľadom či iné zaujímavé oblasti jednotlivých interiérov a exteriérov. A ak už spomínam práve scénu, kde sa toto poriadne dlhé dobrodružstvo (viac než dvadsať hodín spolu pre obe časti) odohráva, tak musí byť opäť reč o niečom vyložene pozitívnom. Ručne kreslené pozadia by si zaslúžili svoju samostatnú recenziu a to nehovorím o síce jednoduchých, ale stále pôsobivých animáciách. Snáď jedinou škvrnou na celom tomto dvojitom balíčku ostáva priemerná zvuková stránka, vďaka ktorej nám finálne hodnotenie nedosahuje najvyššej priečky. Cez to všetko je vlastníctvo týchto dvoch hier povinnosť pre každého, kto žáner point-and-click miluje a chce si ho užívať aj v roku 2021.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Daedalic Entertainment
