Dielo Alexeja Pažitnova, ktoré sa od roku 1984 (moje prvé uvedenie na svet) s úspechom pretĺka konzumom pod názvom Tetris, sa stalo veľkou inšpiráciou pre mnohých jeho kolegov. Je fascinujúce sledovať, ako je možné túto logickú arkádu integrovať aj do ponuky hier pre rok 2020 a rovnako tak je fascinujúce samotný Tetris hrať bez akýchkoľvek, na výrobu nákladných, omáčok okolo toho samotného. Tetris definuje hrateľnosť bez príkras a je schopný fungovať v rukách úplného herného laika, ako aj ostrieľaného veterána. Jednou z úspešných inšpirácií voči pointe Tetrisu sa v roku 1991 stal projekt Puyo Puyo od spoločnosti Compile, ktorá vďaka masovému rozšíreniu arkádových systémov a konzol s logom SEGA games dokázala pretrvať dodnes. Dokázala to aj vďaka fúzii s praotcom myšlienky, teda s prepojením na samotný Tetris, ktorého druhý diel nedávno zavítal do ponuky next-gen konzol.
Trocha retrospektívny nádych prvého odseku tejto recenzie na druhý diel v Japonsku nesmierne populárneho projektu som zvolil zámerne, keďže tunajším hráčom môže samotné spojenie evokovať skôr niečo podradné, čo parazituje na slávnej ruskej produkcii (v úvodzovkách ruskej, keďže Alexej je už dávno americký občan a jazdí na imperialistickej Tesle). Opak je však pravdou a práve prvý diel, ktorý sa s úspechom dokázal etablovať aj na západe, bol pre producentov zo SEGA games impulzom k ďalšej investícii a výsledok máme práve v rukách. Menu Puyo Puyo Tetris 2 vás opäť postaví pred náročnú voľbu v podobe režimov. Máte možnosť si užívať technicky vyladený Tetris v jeho rýdzej forme a rovnako tak skúsiť, pre vás možno, premiérovú ochutnávku menom Puyo Puyo. Tu by bolo na mieste rýchle predstavenie tejto značky bez toho, aby sme skĺzli do prehnaných detailov. Puyo Puyo sa, na rozdiel od Tetrisu, vyznačuje pointou v podobe spájania farieb. Padajúce kamene môžete na seba viazať v akýchkoľvek tvaroch (od určitého počtu nastane ich zmiznutie a navýšenie skóre) tak, aby ste ich záverečným ťahom dokázali zlikvidovať čo najviac.
Separátne hranie jednotlivých konceptov potom zakončuje samotná fúzia. Tu už začína všetko naberať na obrátkach, keďže na scénu prichádza príbehová kampaň, ako aj vysoko cenený multiplayer. V prvom prípade máme režim adventúry, kde sledujeme stále pomerne banálny príbeh plný bizarných a často vtipných postáv, pomocou ktorých zachraňujeme hneď dva temnotou sužované svety. Samotné dialógy majú v sebe dosť silnú dávku infantilnosti zmiešanej s klasickým anime klišé, avšak nejde o niečo vyložene otravné, čo by ste hneď chceli preklikať v šialene frenetickom tempe. Podstatou tu totižto stále ostáva priamo hrateľnosť ako taká. Čím viac súperov na svojej ceste vpred porazíte, o to viac kreditov na nákup kozmetických vylepšení vám skončí na konte. Ide o jemné spestrenie, ktoré však sotva dokáže prekonať zábavu z hrania samotného. V ňom sa pomocou účelového čistenia padajúcich kameňov (nech už ide o Tetris, alebo Puyo Puyo) snažíte vytvoriť čo najväčšiu sériu bodov, ktoré sa automaticky pretavia do záškodníctva na súperovej mape. V praxi to potom znamená, že čím viac bodov na jeden ťah získate, o to viac bordelu skončí na strane súpera a o to skôr príde vaša výhra nad ním.
Hrať proti umelej inteligencii je síce zábava, ale to najzaujímavejšie príde až s multiplayer schémou. Tu máte možnosť siahnuť po off-line koncepte až pre štyroch hráčov na jednej obrazovke alebo skúsiť to isté v priamom súboji s celým svetom. Oba režimy fungujú bez problémov a prostredníctvom mnou testovanej verzie na PlayStation 5 som sa počas hrania nemal prečo sťažovať na nedostatok súperov (behom pár sekúnd som našiel vždy minimálne jedného). Samozrejme, že k dispozícii je aj kompletná štatistika s prínosom celosvetových údajov zanesených do prehľadnej tabuľky. Ten, kto niekedy mal možnosť zahrať si predchádzajúci diel série Puyo Puyo Tetris, tak dobre vie, že na výber v ňom je hneď niekoľko nastavení. V tom základom sa strieda Tetris a Puyo vždy v pravidelnom časovom intervale a pointou výhry ostáva vydržať čo najdlhšie a zároveň pomocou taktiky zlikvidovať súperov. Všetko je však možné si dodatočne upraviť tak, ako to vyhovuje vám hráčom. Zaujímavý režim tu padá na hlavu názvu "Fusion Mode", kde vám mapa sama určí vopred prednastavenú situáciu, ktorú musíte čo najskôr vyriešiť a často ide o komplikované príklady. Aj na základe týchto skutočností vás Puyo Puyo Tetris 2 môže pohltiť na dlhé týždne a len tak nepustiť zo svojich pestrofarebných pazúrov.
Z textu vyššie k vám dozaista dorazila všeobecne pozitívna nálada, ktorú som pri recenzovaní tohto titulu prežíval. Cez to všetko sa ale aj v ňom nájde zopár nepresností, aké sa paradoxne nachádzali už v prvej časti. Autorom sa predovšetkým stále nepodarilo dostatočne vyladiť prechod medzi Tetrisom a Puyo konceptom pri najviac hranom režime, nech už ide o príbeh, alebo multiplayer, a tak sa priamo v akcii často stáva, že vaša dobre zvolená taktika ako potopiť protihráča komplikovanou a prepracovanou sériou stroskotá na základe technickej prekážky. Dejová linka by potrebovala oveľa lepšiu motiváciu než len nejaké kozmetické zmeny pomocou banálnej meny a o nič lepšie na tom nie je ani integrácia často prehnane násilných schopností určitých NPC postáv, ktoré sa snažia neférovým spôsobom prepracovať k výhre. Cez to všetko sa ale autorom tohto netradičného spojenia stále darí upútať pozornosť a motivovať, to všetko bez ohromujúcej 3D grafiky a orchestrálnej zvukovej kulisy. Ak vydrží záujem online komunity, vydrží zároveň aj lesk a sláva diela samotného.
Za poskytnutí hry děkujeme společnosti Cenega
