V simulovaní bežného života sa v hernom prostredí vytvára istá forma uvoľnenia a často oveľa väčšieho zadosťučinenia než u nejakej šialenej vojenskej akcie. Cez to všetko sa však hlad po hrách formátu ako The Sims (na tej AAA strane) a Stardew Valley (ako indie hit) nedá evidentne stále ukojiť, čoho výsledkom je existencia námetom jedinečného, avšak spracovaním už nie tak zaujímavého, projektu Graveyard Keeper.
Pýtali ste sa niekedy, aké to asi bolo vykonávať prácu hrobára v časoch hlbokého a krutého stredoveku? Tak presne pre vás spoločnosť Tiny Build prináša tento obrátený vzorec klasickej farmárskej simulácie, kde staranie sa o farmu a jej zvieracích obyvateľov strieda budovanie cintorína a zveľaďovanie vedľa susediaceho kostola. Prenesme sa teraz do malej stredovekej dedinky uprostred ničoho, kde na nejakú tú bujarú zábavu čas naozaj neostáva. Ako vrchný hrobár sa totižto musíte dňom a nocou lopotiť okolo kamenných dosiek a premieňať mŕtve telá na zisk. Ak ste si mysleli, že za názvom Graveyard Keeper sa skrýva nejaké prach obyčajné kopanie jám a vyberanie odpustkov po nedeľnej omši, škaredo ste sa zmýlili. Tu sa rozprávame priam o nechutnej simulácii zvrátených nápadov jedného stredovekého zamestnanca cirkevnej usadlosti.
Zakopané mŕtvoly sú komodita, z ktorej jednoducho vyberiete isté mäsité partie a s tvárou džentlmena ich zájdete predať do hostinca ako práve ulovenú zver na guláš. A toto je len jeden z desiatok nápadov, ako vám počas hrania Graveyard Keeper privodiť krízu morálnej identity. Celé je to našťastie dostatočne zjemnené čiernym humorom, keďže váš vlastný osol, a zároveň funkčný dopravný prostriedok, dokáže hovoriť a nemá problém sa s vami porozprávať o aktuálnej politickej situácii v kraji, zatiaľ čo mu na chrbát nakladáte čerstvo rozštvrtené telá nevinných spoluobčanov. Celý koncept je však dosť náročný, a to hlavne z pohľadu manažérskej činnosti. O mŕtvoly tu núdza nie je ani náhodou, avšak času na ich spracovanie a zároveň aj na údržbu cintorína je až prekvapivo málo. Hodiť telo do hrobu je ľahké, avšak aby ste dostali zaplatené, je nutné vyrábať aj hrobové príslušenstvo. Kríže, dosky, klince a tak ďalej a tak podobne.
Popri vášmu inak skromnému príbytku si tak musíte zriadiť malú továreň na produkciu hore uvedených výrobkov, čo nás privádza k dosť zásadnej prekážke, prečo si na Graveyard Keeper treba dávať pozor. Celý systém výroby predmetov je totižto založený na prehnane komplikovaných receptoch, ktoré sa navyše s pribúdajúcim časom ešte rozširujú a vnášajú tak do hrateľnosti nechcený chaos. Než sa ale vôbec môžete pustiť do výroby čo i len obyčajného krížu na hrob, je nutné prekonať niekoľko vývojových stupňov na báze vylepšovania technológií. Isté body skúseností tu získate len obyčajným čítaním knižiek, avšak väčšina sa spája s prácou v oblasti záhradkárstva alebo priamo bojov proti rôznym formám zombie kdesi v zatuchnutých pivniciach. Skúsenosti sa tu pritom delia až do troch farebne odlíšených kategórií, čo zase len prikladá palivo do ohňa komplikovanej hrateľnosti. Prišlo mi úplne zbytočné zvyšovať umelo latku náročnosti práve takýmto spôsobom, zvlášť ak tu nie je možné aplikovať postup pokusu a omylu.
Zo začiatku som bol vyložene nadšený. Vízia značne zvrátenej fikcie manažéra s mŕtvolami mi prišla ako svieži vietor pomedzi tradičné farmárčenie a s vervou som si bral jeden quest za druhým. Čím hlbšie som však do tohto konceptu zabáral nohy, o to horšie bolo možné sa pri ňom nejako zabaviť. Stihnúť v jeden deň všetko tak, aby ste sa pohli o kus ďalej, je nemožné, a preto si hra vyžaduje priam päťdesiat hodín, len aby ste si mohli povedať, dokázal som tu niečo vybudovať. O to horšie je, že za samotným progresom nestojí vaša chuť hrať ďalej, ale len prehnane komplikované podmienky na jeho dosiahnutie. A to je podľa mňa veľká chyba zo strany autorov. Nechcem však zhadzovať celkovú jedinečnosť temnej atmosféry stredoveku, kde sa zhostíte úlohy povolania hrobára bez etických zábran, čo je schopné prilákať nejednu potencionálnu myseľ. Opakujem však, a to už v úplne poslednej vete, Graveyard Keeper je v istom bode zbytočne komplikovaným dielom, ktoré nevie dokonca ani hlavnú pointu (staranie sa o cintorín) dostatočne zviditeľniť tak, aby ste sa neustále netopili v hŕbe ostatných povinností.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Tiny Build
