Pokúšať sa o prerod rýdzo mobilnej arkády na plnohodnotnú značku pre stolné počítače a konzole je často nadľudský a nesplniteľný projekt, teda za predpokladu, že autori chcú uspieť a konzumenta potešiť. V prípade spoločnosti MistFly Games, ktorá sa podobnej úlohy evidentne nezľakla, sa dnes budeme rozprávať o vesmírnej akcii Subdivision Infinity DX, ktorej mobilný pôvod sa datuje ešte na rok 2017. Ako dopadla jej obmena pre súčasné hardware mašinky?
Subdivision Infinity DX je tak ďalším z radov nasledovníkov stále vyhľadávaného boju v plnom 3D vesmíre, ktorý môže v tomto prednese ponúknuť minimálne pôsobivú technickú stránku ako aj kvalitne spracované ovládanie. Kampaň pre jedného hráča vás pritom pozve do obrovských a zdanlivo nekonečných kútov stratosféry a tie sa v počte piatich prostredím odlišných sektorov postarajú o celkovo dvadsaťpäť hlavných misií. Kto by si však pod týmto pojmom predstavoval nejakú dlhodobú hrateľnosť, môže byť vo výsledku asi dosť sklamaný. Na základe značne zjednodušenej obtiažnosti vám investícia do Subdivision Infinity DX totižto prinesie len pár hodín síce pekného obsahu, ale bez zásadnej výzvy. Poďme však načrieť do celkových mechaník hry.
Našťastie dá. Okrem tradičného presúvania sa z bodu A do bodu B, kedy na dlhšej trase musíte zlikvidovať niekoľko otravných protivníkov, vás velenie sporadicky požiada aj o nejaký ten sprievod s ochranou slabších a neozbrojených lodí. Tu by motivácia možno neklesla až tak rapídne, ak by sa misie neustále neopakovali, čo je evidentný fakt. No a tu máme prvý a dosť zásadný dôkaz o tom, ako komplikované je prenášanie špecifických titulov z telefónov na domáce systémy. Zvlášť, ak sa autorom nechce zmeniť štruktúru ich hry lomeno celkovú náplň a akýsi ťah na bránu jednoducho uchopia bez invencie a hodia o kus ďalej. Tento fakt je o to horší, ak ani náročnosť nevykazuje akýsi podnet na snahu a dodatočné premýšľanie. V tomto ohľade nie je Subdivision Infinity DX ani náhodou projektom, čo by vás mal budiť zo sna.
V súvislosti so šancou budovať vlastné vesmírne plavidlá vypláva na povrch ďalší paradox. Komu sa totižto nechce nič stavať a dávať dohromady nahromadené súčiastky, môže pokojne všetko vybaviť cez peňaženku. Koncept mu síce neustále ponúka výkonné stroje za zdanlivo vysoké čiastky, ale akonáhle si uvedomíte, že nenáročnosť plnenia misií vám na konto prihadzuje mince v neskutočnom tempe, zrazu stratíte aj ten posledný kus záujmu a chuti ísť si skladať "Lego". Onen opakovaný prerod hry z mobilu na konzolu vás udrie po nose vlastne hneď v úvode. Všetko to začína pomerne veľkolepo, a to z pohľadu detailne spracovaného kokpitu, kde vám textové bubliny ponúknu hrubú sondu do dejovej linky. V tomto bode vyzerá všetko viac ako nádejne, následne si však uvedomíte, že do kabíny sa prepnúť nedá (kamera je statická za plavidlom) a príbeh sa rovnako začína meniť na nudnú brečku.
Aj keď si uvedomujem, že od arkády za necelých pätnásť dolárov by som asi chcel priveľa, stále tu svieti ten port z mobilov, ktorý z môjho pohľadu jasne definuje nároky konzumenta. Cena tu nemá čo rozhodovať, ak niekto túži po kvalite, nemôže z vody uvariť petrolej. Pritom by pokojne stačilo pridať nové misie so zaujímavým a hlavne sa neopakujúcim obsahom, ktoré by len podporili inak krásnu grafickú stránku a takmer dokonalé ovládanie. V dnešnej dobe musíte konzumenta nútiť plniť niečo vedľajšie, ako je v prípade tejto hry ťažba surovín pomocou laseru, a nedať mu šancu tento aspekt obísť vytiahnutím tučnej peňaženky. Na tomto ale projekt Subdivision Infinity DX totálne prepadá a jediné, čo mu ostalo, je už spomínaná grafická pozlátka a príjemný spôsob ovládania, vrátane orientácie v priestore. Bude vám to však stačiť?
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Crescent Moon Games
