Keď Elon Musk vyslovil svoj slávny výrok, že by svoj život rád dožil na planéte Mars, určite nemyslel na prípadné hordy zombíkov plaziace sa k jeho základni. Vývojári z indie štúdia "doorfourtyfour" sa však s touto prípadnou temnou stránkou kolonizácie Marsu pohrali natoľko, že z toho vznikla slušná taktická base defensovka.
Príbeh "MarZ"-u sa odohráva v roku 2065, kedy sa ľudstvo definitívne odhodlalo kolonizovať červenú planétu. Prvé jednotky však na mieste narážajú na hordy nemrtvých, ktorých pôvod si nevie nikto vysvetliť (kosák s kladivom na ich oblekoch ale niečo málo napovedá). Práve na odhalenie tejto záhady nám slúži kampaň, v ktorej jednotlivých leveloch sa stretávame s čoraz náročnejšími nepriateľmi a správne taktizovanie, či narábanie so surovinami sa stáva čoraz kľúčovejším.
Na akési pomalé stúpanie náročnosti, na aké som aspoň ja pri hrách tohoto typu zvyknutý, musíme pri MarZe zabudnúť. V prvom leveli vás hra v krátkosti naučí pracovať so základnými nástrojmi, no ďalej sa bez rýchleho kalkulovania s využitím každej jednotky a surovín nezaobídete. Ale ani po správnej kalkulácii to nemusí výjsť. Hra dáva silou a počtom nepriateľov, rútiacich sa na vašu základňu naozaj poriadne zabrať, takže sa na (aj niekoľkonásobné) opakovanie levelov určite pripravte. Po nedávnom update navyše zo zeme nemiznú mŕtvoly a tak sa na niektorých mapách budete brodiť hordami tiel.
Nadšencov zbrojného priemyslu poteší široká paleta rôznych palebných a obranných nástrojov, počnúc jednoduchými guľometnými vežami a končiac menšou atómovou bombou. Na ich výrobu, či stavbu však potrebujeme stále viac a viac surovín, ktoré musíme pochopiteľne naťažiť. Väčšina z postavených objektov musí byť k funkčnosti navyše obsadená jedným z členov posádky a tak je nutné prizerať aj na stav "populácie". Posádka vašej základne je početne obmedzená a ak potrebujete posily, musíte si ich opäť za naťažené suroviny zavolať. K pomoci v jednej z oblastí (či už to je čas, ktorý trvá výroba vecí alebo napríklad rýchlejšie ťaženie) slúžia takzvané "perky", z ktorých si vieme vždy pred začiatkom misie navoliť jeden.
Grafická stránka hry je veľmi vydarená a to nielen stavbou modelov, textúr, či animáciami výbuchov, no esteticky príťažlivý look dodáva aj pekná kombinácia červenej planéty a "sci-fi modro-zelenej" (áno, ten názov som si vymyslel ale tá farba je proste ikonická). Vizuálnym plusom je nepochybne aj spomínané, nedávno pridané nemiznutie tiel, ktoré niekedy fádny povrch planéty oživí (alebo nie?).
Pádnym mínusom, ktorý som počas hry vnímal, je bohužiaľ stavba samotnej kampane. Tú tvorí dvadsať akýchsi stage-ov, ktoré sú postupne ťažšie a odomykajú nové možnosti zbraní, či iných objektov. Prakticky vás každý stage len zasadí do inej textúry a pustí na vás postupne vlny nepriateľov. Na jeho konci kapitán vašej lode rozpovie ďalšiu časť príbehu a tak ďalej. Niekomu (ako aj mne) tak tento systém môže prísť po chvíľke nudný, avšak kampaň je pomerne krátka, takže sa to zvládnuť dá.
Za poskytnutie hry na recenziu ďakujeme štúdiu doorfourtyfour
