Každý raz, keď započnem proces testovania nejakej hry či produktu, sa sám seba pýtam; do akej miery zvládnem byť natoľko objektívny, aby som vo výsledku nebol tou číselnou výnimkou, čo potvrdzuje pravidlo? Väčšinou, a to aj pod tlakom obrovskej frekvencie prichádzajúcich noviniek, sa mi vo finále ako tak darí odolávať prehnaným očakávaniam mňa samotného a aj keď stále zastávam názor, že herná žurnalistika nikdy nedokáže naplniť nejaký rámec stopercentnej objektivity, mojou snahou je sa o to aspoň pokúšať. Sú tu však projekty, o ktorých píšete roky, chodíte na ich súkromné prezentácie, počúvate vývojárov, píšete preview a doslova visíte na ich predstave o jedinečnosti danej hry, až to zdanlivo nekonečné čakanie skončí a v rukách vám začne prúdiť jemná nervozita zmiešaná s prehnanými nárokmi. Tento môj, nie často, zažitý profesný scenár sa aktuálne a priam ukážkovo hodí ako podtitul k značke The Sinking City.

Ukrajinské zoskupenie Frogwares si už cez tri dlhé roky prežívalo jeden a ten istý sen. Sen mokrý a páchnuci po hnilobe ich však neodradil od cieľavedomosti a chuti dokončiť to, čo im v noci neustále šepkalo do ucha slová v prapodivnom a neznámom jazyku. Títo autori detektívnej, a viac ako podarenej, série Sherlock Holmes si svoju túžbu o ďalšom vzdaní holdu majstrovi s iniciálami H. P. jednoducho nenechali uplávať a práve v tomto čase vás všetkých, milovníkov tvorby Lovecrafta, pozývajú do mesta Oakmont v štáte Massachusetts. Dostanete sa tam v úlohe súkromného detektíva a bývalého veterána prvej svetovej vojny Charlesa W. Reeda, ktorý sa do tejto rybárskej oblasti vybral s cieľom objasniť dôvody svojho pohnutého a neustále sa zhoršujúceho duševného stavu. Píše sa rok 1920 a po ničivých povodniach sa z pôvodne viac ako prosperujúceho mesta stali tajomné a temnotou zamorené Benátky. Kto by snáď, pri letmom prečítaní faktov okolo tejto hry, nadobudol pocit, že ide o nejakú fádnu epizódu z krátkej adaptácie poviedky Call of Cthulhu, mal by okamžite spozornieť, keďže doteraz nebola v tomto konkrétnom zmysle obsahu spracovaná lepšia hra než práve The Sinking City.

Môžeme sa tu rozprávať o čiastočne plnohodnotnom sandboxe na obrovskej a z dvoch tretín vodou zaliatej mape. Oakmont je čo do plochy skutočne enormným ihriskom, ktoré sa z dôvodov lepšej prehľadnosti delí do siedmich okrskov s odlišným zázemím. Vďaka detailne spracovanej mape sa tak môžete slušne orientovať medzi jednotlivými ulicami a vedieť, akým smerom je nutné ísť. Orientácia je tu fakticky základným kameňom dobrého pocitu z detektívnej práce, keďže hlavný hrdina neprišiel do mesta ochutnávať pečené tresky, ale naopak, zistiť pôvod halucinácií a preludov, ktoré sa v danej oblasti začali šíriť krátko po tragickej povodni. Sám Charles W. Reed trpí identickými víziami, a tak svojou prácou necieli len na pomoc obyvateľom mesta, ale aj sebe samému. The Sinking City by sa dal v prvom rade označiť za detektívnu adventúrku s príležitostnou zmesou akcie a jednoduchých hádaniek. Jeho primárna zložka je postavená na rozhovoroch, zbieraní stôp a následnej dedukcii. Frogwares si presne po vzore svojej série Sherlock Holmes zobralo dobre fungujúci systém spájania faktov a súvislostí, aby ho v jemnej modifikácii zapracovali do ďalšej hry.

Systém vám dá vybrať z niekoľkých možností náročnosti ako detektívnej, tak i zvlášť akčnej časti. V prvom prípade sa tak môžete pokúsiť prejsť príbehom ako skúsený vyšetrovateľ, ktorý nepotrebuje žiadne pomocné rady a automatické ikonky či nápovedy. Pri tejto voľbe si však na seba navalíte obrovský kus akejsi hernej byrokracie, keďže každú jednu stopu bude nutné separátne identifikovať, vyhodnotiť jej pôvod a vybrať sa na ďalšie s ňou spojené miesto. No a keďže sú na mape desiatky rôznych ulíc a názvov, jednu tretinu herného času strávite manuálnym vkladaním ikoniek do mapy. Osobne som išiel práve touto cestou a musím vám úprimne povedať, že také výsledné pocity som u žiadnej inej hry ešte nedosiahol. Cítil som sa naozaj ako detektív, ktorý možno sem tam netuší, či sú jeho dedukcia a postup správne, avšak v tom je skryté to pravé čaro The Sinking City. Kto by sa na niečo podobné nechcel podujať, má možnosť strednej lomeno základnej voľby náročnosti, kde vám už stopy automaticky hra vopred rozlúšti a dokonca vás aj informuje o kompletnom pozbieraní všetkých indícií v danej oblasti tak, aby ste nemuseli blúdiť po tých istých objektoch a hľadať niečo, čo už tam nie je.

Náhla premena terénu a zavodnenie určitých častí ostrova zmenilo kompletný pohľad na bohatstvo a peniaze. Papieriky či mince už pre obyvateľov mesta Oakmont nič neznamenajú a na scénu sa tak vrátil starý dobrý výmenný obchod. Nemení sa tu však vajce za špagátik, ale naopak všetko možné za tvrdú menu, a to v zmysle nábojov. Zbrane a munícia sú tým najvyšším platidlom, čo má priamu súvislosť s tajomnými obludami, ktoré sa objavili v zamorených a potopených častiach mesta. Tamojší folklór ich výskyt pripisuje na vrub božích trestov, avšak väčšina skúsených dobre vie, že skutočný pôvod siaha stovky metrov pod morskú hladinu. Tu vám asi okamžite zapne pointa spojitosti s poviedkou Call of Cthulhu, ktorá je však len nekompletnou kostrou celej atmosféry. Autorom sa tu pomocou hromady textov totižto podarilo zakomponovať aj ďalšie originálne spracované odkazy na rôzne tajomné príbehy, a tak docielili potlačenie akéhosi efektu predvídateľnosti. Každopádne, ak by som tvrdil, že počas študovania dejovej linky u The Sinking City na vás nejaké to klišé doslova nespadne, bola by to lož.

Do poslednej tretiny recenzie som si nechal pár pekne ostrých chrupaviek. Tá prvá spočíva v neuspokojivej technickej stránke, ktorá naráža na snahu o sandbox a v tomto smere od nie práve skúsených autorov. Dejisko menom Oakmont v štáte Massachusetts síce disponuje slušnou rozlohou, avšak grafické spracovanie a ten správny pocit prirodzeného chodu mesta sa topí v hromade prešľapov. Dokážem ešte prižmúriť oko nad bezcieľne sa prechádzajúcich NPC postavách, ktoré v jednu sekundu stoja meter od vás a druhú naopak meter vo vzduchu. Dokážem ako tak prežiť nejasne fungujúci systém akcie, kedy systém zámerne zvýhodňuje monštrá (je ich tu niekoľko druhov a na vyššej obtiažnosti sú tuhým a nepredvídateľným orieškom). Avšak s čím som mal vždy problém a čo totálne zabíja inak krásnu a hutnú atmosféru u tejto hry, je šialený tearing (post review dodatok: update ho aktuálne z väčšej časti potlačil). Obraz sa teda trhá aj pri menšom pohybe kamery a keďže animácia pohybu hlavnej postavy branej z tretej osoby je rovnako priemerná, výsledok si asi viete živo predstaviť. Nejaké to oneskorené doskakovanie textúr je potom už len najmenším problémom.

Predposledný odsek venujem akýmsi omrvinkám pocitov rôznej povahy. Oceňujem kvalitne spracovanú textovú lokalizáciu do CZ, rovnako cením pár príjemných spomienok na sériu Silent Hill, ktoré sa mi automaticky vynorili počas počúvania zvukovej kulisy (Akira Yamaoka by bol hrdý). Čo už však považujem za nadbytočné, je forma produkcie nábojov pomocou zbierania rôznych surovín. Oveľa prospešnejšie by bolo tých pár nábojov celoplošne roztriediť na určité miesta okolo zamorených oblastí, než aby sa človek v tej najkritickejšej situácii musel jednoducho otočiť na päte a utekať pred obludou čo najďalej. Výhodou sú aj špeciálne pasce, do ktorých môžete protivníka účelovo naviesť. Ostatne je to často lepšie, keďže sa mi niekoľkokrát stalo, že po mne začali bezdôvodne páliť aj obyčajní ľudia, ktorým som sa snažil len pomôcť. Umelá inteligencia, mimo detektívnej časti, tu celoplošne stojí na vratkých a nejasných nohách, čo si ešte s určitosťou vyžiada pár opravných balíčkov.

The Sinking City môže pre niekoho vyznievať ako zbytočne prekombinovaný produkt, ktorý by sa pohodlne uchytil aj na menšej mape a bez zbytočného jazdenia v člne (o tomto parte hry som sa zámerne nezmienil). Jeho akčná časť by potrebovala ešte pár mesiacov ladenia a aj keď na vyšší stupeň náročnosti ponúka istú formu prípravy a taktiky, následná odmena nie je až tak lákavá, aby vám to celé trápenie za to stálo. S tým sa spája aj značne široký strom vývoja, ktorý som ja osobne obetoval hlavne detektívnej časti, tá je z toho celku vôbec najlepším prvkom. Čítanie všetkých tých textov, študovanie odkazov na predlohu, riešenie vedľajších a často zaujímavých misií, vetvená dedukcia a rôzne riešenia sú zárukou jedinečnosti, ktorú The Sinking City môže ponúknuť. V prípade, ak by pedál od technickej stránky niekto pritlačil ešte o niečo viac k podlahe, neváhal by som ísť so známkou vyššie. Je to rozhodne vôbec najkompletnejšie spracovanie predlohy, avšak spracovanie, aké by si zaslúžilo oveľa väčší rozpočet.

Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Comgad