Priznám sa vám hneď takto v úvode recenzie na u nás notoricky známy projekt DayZ, že som vôbec neočakával jeho dotiahnutie do verzie 1.0, teda akési papierové dokončenie. To, čo totižto začalo len ako nejaký modus pre druhý diel série Arma, sa stalo nepopierateľnou evolúciou v online schéme hromadných multiplayer esencií, a teda aj základným kameňom pre súčasné populárne značky ako Apex, Fortnite a podobne. Moja nedôvera v opustenie early access fázy sa u DayZ neprejavovala nejakou antipatiou, ale skôr istým milosrdenstvom a obavám o jeho dokončenie po tak dlhej dobe. Píše sa totižto rok 2019 a DayZ bude už navždy vyzerať ako päť rokov stará indie hra za pár korún, ktorú Bohemia Interactive predáva za sumu AAA exkluzivity.
Aby som zachoval vecnosť textu, predstavím vám v rýchlosti hlavné body pomyselnej hracej dosky. DayZ pracuje na báze serverov umiestnených na obrovskej ploche fiktívnej krajiny menom Chernarus. Jej história siaha hlboko do minulosti (reč je o piatom storočí, čo však nie je vôbec podstatné) a v aktuálnej forme sa vizuálne profiluje do postsovietskeho obrazu totálnej apokalypsy. Krajinu zavalila zombie nákaza a tenká hranica medzi smrťou, respektíve pridaním sa na stranu chodiacich mŕtvol, je lemovaná krutosťou prežívania a ľudí bez nádeje. Samotné prežívanie je defacto alfou a omegou celej hrateľnosti, kde figurujú ako PVP, tak i PVE prvky (musí sa teda jesť, piť, spať a tak ďalej a tak podobne). Po jednoduchom, ba až primitívnom, editore postavy a vybraní vhodného serveru, kde maximálny počet online hráčov spočíva v čísle 60, ste tak vrhnutí do veľkého neznáma. Začínate s párom deravých ponožiek a s konzervou tuniaka, ktorá vám dozaista neposkytne dostatočnú porciu energie na prežitie prvej noci.
Kto si vyberie cestu samoty, musí pochopiteľne počítať s oveľa vyššou náročnosťou. Počas postupného prieskumu, inak až trestuhodne prázdnych a nevzhľadných kulís lesnatého okolia, vám neraz môže cestu skrížiť nakazený spoluobčan. Jeho výdrž ako aj sila nepatrí medzi nižšie stupne a tak obtiažnosť, zvlášť ak máte slabú výbavu (oblek, zbrane, helmu, topánky, trenírky), ide ešte vyššie. Preto sa priam núka zavolať si na pomoc nejakého kamaráta, ktorý by vám podal pomocnú ruku a pohryznutie od šialeného farára rýchlo ošetril. V tomto smere je DayZ určite zaujímavou voľbou, keďže zdielať adrenalínové situácie a prežívať v nemilosrdnom prostredí sa oveľa lepšie zvláda s ľuďmi, čo vám kryjú chrbát. Samotný singl by som možno ocenil pri fakte, ak by hrateľnosť ponúkala nejaké dodatočné rozvíjanie dejovej linky, čo sa tu však vôbec nedeje. Mapa je prázdna a to teraz nutne nehovorím o interakcii, ktorá sa viaže len na zbieranie predmetov súvisiacich so survival konceptom, ale jej prázdnota spočíva v absencii textových dokumentov a akýchkoľvek motivácií pátrať a prehľadávať.
Zabudnite teda na originálnu atmosféru v zmysle pátrania a prehľadávania každého šuplíku. DayZ v tomto podaní stojí a padá na nohách survival koncepcie a nebyť PVP elementu, musel by som finálne percentá podraziť ešte viac. Máme tu však vždy nepredvídateľný ľudský faktor, ktorý je schopný hodiť hrubú záplatu aj na chabú grafickú prezentáciu. V tomto ohľade dávam značke DayZ tri vycucané hašlerky z piatich. Počas testovania Xbox One portu 1.0 som aj cez niekoľko technických problémov (nešlo zase o nič prehnane tragické) mal možnosť zažiť veľa zaujímavých stretnutí. Po boku kamarátov sme si tak dali ono povestné rande pod viaduktom a zoči voči namierenej hlavni ruskej pušky s vypilovaným sériovým číslom sme sa snažili presvedčiť prichádzajúcich cudzincov o svojej čistej duši. Podobných momentiek hodných mokrého sna sme postupom času zažívali čoraz viac a aj keď obrovskú rozlohu prevažne pustej zeme Chernarus môžem len s obtiažami nazvať originálne využitú, v súvislosti s ľudským elementom to má celé príchuť strachu a lásky v jednom.
Dlho som uvažoval, či vôbec nejaké hodnotenie v prípade DayZ udeliť, ale máme tu také pravidlo, že pokiaľ hra opustila predčasnú fázu a označuje sa za hotový produkt, musí dostať finálnu známku. Dlho očakávaný projekt od Bohemia Interactive podľa mojich pocitov nemal vlastne vôbec opustiť early access škatuľku, keďže akékoľvek navodzovanie pocitu, že ide o hotovú hru je vo finále rozhodne mylné. Pominiem teraz zástup neustále sa objavujúcich bugov a animáciu postáv, za akú by sa mohla hanbiť aj mobilná arkáda, a prejdem vôbec k tej najdôležitejšie veci, ktorá by mala podobný produkt formovať. Atmosféra spojená s túžbou prežiť sa u DayZ musí brodiť cez komplikované a otravné ovládanie. Cez škaredú vizuálnu stránku. Cez pocit, že viac chodíte, než hráte. Cez prehnaný tlak na simuláciu prežitia (nie, naozaj si nemyslím, že je dôležité, aby som jedol pravidelne, zatiaľ čo zombie levituje a prechádza cez steny). A takto by sa dalo pokračovať a vo výsledku tak vytvárať pre vás nelichotivý obraz nezvládnutia inak potencionálne kvalitného nápadu. DayZ jednoducho nikdy dokončenou hrou nebude, aj keď nám autori podsúvajú zdanlivo hotový produkt.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Bohemia Interactive
