Manga a anime adaptácia One Piece sa u nás sem tam vynorí v nie príliš ostro sledovanom videohernom projekte a často ide o klasický marketingom podkutý produkt, kde samotná značka často prezrádza aj finálnu kvalitu. Japonská spoločnosť Bandai Namco totižto nikdy do vývoja nechce vrážať nejaký veľký budget a skôr jej ide o priemerné uspokojenie úzkoprofilového okruhu konzumentov. Cez tieto moje tvrdenia preto asi nasledujúce fakty vyznejú trošku podivne, každopádne ku koreňu veci, ktoré s nimi priamo súvisia, sa v recenzii na One Piece: World Seeker dostaneme už o pár viet nižšie.
World Seeker bol už od svojho prvého odhalenia prezentovaný ako evolúcia vo svojom segmente. Hier postavených na anime tu máme síce stále kvantum, ale ich odberatelia v našich končinách sa ani zďaleka nemôžu rovnať západu či domácej pôde. Preto som dosť nechápal, čo vedie samotné Namco vytvoriť vôbec prvý One Piece v otvorenom svete plnom obrovských miest a nekonečnej voľnosti. Sandbox je totižto v súčasnosti najnákladnejšou hernou koncepciou vôbec, a to sa už nemusíme rozprávať o dĺžke vývoja takýchto hier, ktoré sa jednoducho snažia zaplatiť za každú cenu. V prípade posledného One Piece bol vývoj vložený do rúk štúdia Ganbarion (Pandora's Tower), ktoré má s touto IP obrovské skúsenosti, keďže doteraz vytvorili až neuveriteľných osem častí. Vo všeobecnosti však išlo v úvodzovkách len o akési arkády s bojovým štýlom. S World Seeker si teda utrhli poriadne veľké sústo a bohužiaľ je to poznať aj na výslednej kvalite.
Myslím, že je úplne jedno, ako príliš ste prípadne zamilovaní do jednej z kreslených predlôh tejto akčnej adventúrky, keďže vo výsledku tu máme asi ten najsterilnejší sandbox, aký som kedy mal tú česť navštíviť. Pritom samotný úvod do hry nič podobné neevokuje a ide plne na vlne (som to ja básnik) tradícií predlohy. V typicky predimenzovaných akčných videosekvenciách stretávame a zoznamujeme sa s celou hlavnou kompániou (Monkey D. Luffy a jeho pirátski priatelia), ktorá uniká zo spárov skorumpovanej spravodlivosti, a to doteraz, v zmysle celej licencie, nepoznanom prostredí Jail Island. Krátky tutorial nás pritom jednoducho uvedie do tajov bojového štýlu, ktorý je zase len spojnicou na všetko to už ukázané v minulých herných spracovaniach. Za istú novinku tu môžem považovať jemné stealth prvky, ktoré sú nanešťastie v zmysle možností a animácií maximálne nedokonalé.
Stačí vám dávať pozor asi tridsať minút a z úvodu celej hry ste behom poznania vrhnutí až na samotný koniec. Obrovská mapa je totižto len akousi vykradnutou výlohou s mestami duchov. Ak nerátame bojové party, kde sa musíte za sprievodu opakovaných trikov prebiť z bodu A do bodu B, tak ulice všetkých miest sú ako vykastrovaný pes s klesnutým chvostom. Tento aspekt je prvým závažným problémom v zmysle atmosféry ako takej, na ktorej sa vo výsledku snaží budovať kvalitu každá anime produkcia. One Piece: World Seeker v tomto ohľade totálne zlyháva a pri cca pätnásťhodinovej časovej osi si viete predstaviť ten môj kyslý výraz v tvári po tom, ako som sa snažil k testu pristupovať maximálne seriózne. Ak čítate pravidelne moje recenzie, tak dobre viete, že nemám problém vytiahnuť akúkoľvek zlú hru vyššie, len na základe výbornej atmosféry a príbehu. V tomto bode však World Seeker opäť stráca, a to dosť razantne.
Dajme teraz holé mestá bokom a poďme sa pozrieť na prierez hlavnou dejovou linkou, respektíve primárnou motiváciou, prečo to celé nevypnúť po prvej hodinke. Luffy, teda hlavný hrdina, je neustále nútený prepracovávať sa cez zástup vojenských protivníkov, ktorých časť sa dá vybaviť pekne v tichosti a zozadu a zbytok klasicky umlátiť svojimi elastickými končatinami. Niečo medzi tým, len asi ten najhorší štýl interakcie spojenej s motiváciou. Prechod z jedného miesta na druhý, kde sa vám spustí nová filmová scéna a následne zase po tej istej linke ísť späť, môže fungovať len krátko a navyše na mape, ktorá vás zaujme hromadou efektov a možností odbočiť. Ak si toto však zvolíte do nedokonalého a prázdneho sveta, vo výsledku je to len ďalšia facka pre diváka a dôvod sa do budúcna danej sérii zoširoka vyhnúť. Aby som však obhájil aj tých pár desiatok percent, ktoré nájdete na chvoste celého textu, poďme trošku na pozitívnejšiu vlnu.
Akokoľvek sa mi mohla pozdávať grafická stránka hlavného hrdinu a jeho animácií, tak všetky ostatné NPC charaktery do tejto hodnotiacej tabuľky s určitosťou nespadajú. Toporné pohyby a minimum splynutia s okolím sú len ďalším dôkazom o veľkom súste, ktoré si vývojári s World Seeker utrhli. Hudba po boku licencie a samotný bojový koncept je to najlepšie, čo vás po kúpe nového One Piece čaká a keďže všetko ostatné sa topí v oleji s otáznikmi, hru ako takú vám odporúčať za súčasnú cenu vôbec nemôžem. Záverom si neodpustím svoje vlastné pochopenie celej tejto katastrofálne spracovanej licencie na celku populárnu IP. Spoločnosť Namco evidentne mala v pláne investovať do evolúcie jednej zo stoviek svojich licencií, avšak počas určitej fázy produkcie si začínali uvedomovať, že rastúce finančné nároky by sa vo výsledku ani náhodou nevrátili, a tak skôr či neskôr zdelili autorom, aby svoju prácu doviedli za minimum peňazí do funkčného stavu. Výsledkom je všetko to, čo som hre ako takej vytkol a za tým si stojím.
Za poskytnutí hry děkujeme společnosti Cenega
Ceny hry One Piece: World Seeker srovnáte na Zboží.cz.
