Zavďačiť sa v dnešnej dobe nejakou RTS hrou už môže byť v celku problém, keďže časy, kedy sme na trhu s plačom spomínali na začiatky kultových sérií ako Starcraft, Warcraft a samozrejme zabudnuteľný Age of Empires, sú dávno preč. Mesiac čo mesiac sa nájde nejaká tá začínajúca indie firma, ktorá si dáva trošku prehnané ciele a chce akýmkoľvek herným konceptom spraviť dieru do sveta. No a mesiac čo mesiac sa tak musíme brodiť v kaluži šedého priemeru, ktorý by vás asi neuspokojil ani v ére hore menovaných legiend. Je toto však prípad aj nápaditého projektu Warparty?
Vojnová párty je rozhodne klasickou real-time stratégiou, ktorú môžeme spodobniť do akejsi poklony pre starú školu, avšak z môjho pohľadu by nejaká tá invencia a sviežosť zo strany dua autorov Warcave a Crazy Monkey Studios vôbec nezaškodila. Úvod a zoznamovanie s inak banálnou výpravnou časťou sa vám preto bude zdať až nesmierne povedomý. Začnete s malou porciou dedinských pomocníkov, ktorých postupne inštruujete na zbieranie prírodných zdrojov naokolo danej mapy a následnú stavbu svojich prvých dôležitých budov. Stačí krátka polhodina a prakticky celé triedenie vojenskej a hospodárskej sekcie hry Warparty vám bude dôverne známe a jasné. Čo však ďalej s nadobudnutými znalosťami?
Každého nadšenca do RTS, čo by prípade od tejto hry očakával nejakú nízko rozpočtovú formu tretieho Warcraftu, však musím rezolútne schladiť. Komplexnosť jednotlivých jednotiek, nech už je reč o boji alebo budovaní, je na úrovni nejakej mobilnej arkády a samotná hĺbka schopností vašich podriadených je viacmenej na bode mrazu. V tomto ohľade sa teda rozprávame o jednoduchosti, ktorú paradoxne kvalitne zastupuje aj takmer dokonalé HUD rozhranie a intuitívna ovládacia schéma. Warparty som síce testoval vo verzii na stolné počítače, ale čo viem, tak aj všetky ostatné formy (PlayStation 4, Xbox One a Nintendo Switch) plne reprezentujú formu základu, z ktorého vzišli. Opakujem však, že forma jednoduchosti a celá obmedzenosť v podobe troch frakcií, menovite Wildlanders, Vithara a Necromas, zrážajú dosť zásadne akýkoľvek potenciál značky samotnej.
Cez celý ten maras jednoduchosti, ktorý na vás padne od samotného úvodu hrania, však musím oceniť snahu autorov o rozumné previazanie samotných možností. Jednotlivé frakcie totižto môžu využívať rôzne formy zvýhodnenia v teréne, nech už sa bavíme o osedlaní spomínaných dinosaurov, alebo lepšom zhodnotení nerastných surovín na akumulovanie energie, či prípadne oživovaní padlých vojakov bez dodatočnej investície. Každá jedna strana sa tak môže pochváliť istým kladom ako aj záporom, ktorý je zase v pozitívách druhej strany. Je to teda ako klasická kartová hra a jej základná stratégia, kde jedna karta prebije inú a tá tretia obidve. Poznávanie týchto procesov je však vec dosť jednoduchá a v zmysle náročnosti nepredstavuje väčšiu výzvu. Tá naopak spočíva v porazení umelej inteligencie, ktorá sa vám do cesty pripletie počas hlavnej kampane. Tu si poľskí autori akosi zabudli lámať hlavu nad nejakou zmysluplnosťou a jednoducho naprogramovali AI na generické produkovanie jednotiek bez toho, aby na mape mali zisk svojich surovín podložený aj reálnou činnosťou. Pre niekoho možno len detail, ale pre mňa osobne dosť veľká chyba.
Warparty je tak na jednej strane určite podarenou RTS značkou s prihliadnutím na v tomto koncepte asketický herný trh súčasnosti. Akonáhle sa ale začnete v jeho útrobách viac rýpať, začnú vám do očí biť čoraz väčšie nedostatky, nech už to je nejasnosť pri jednotlivých režimoch (čo všetko vlastne menu ponúka a čo je funkčné?), neoprávnene silná umelá inteligencia aj na najnižšom stupni obtiažnosti a celková povrchnosť vývoja frakcií. Hre však nemožno uprieť jedno koleno zaryté do klasickej pocty starej škole, čo je vo výsledku možno práve tým najlepším argumentom pre vaše prípadné rozhodovanie o kúpe.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Warcave
