recenze
World of Final Fantasy

World of Final Fantasy - recenze
World of Final Fantasy - recenze
12:30, 01.12.2016

Tento rok je z pohľadu dôležitosti pre slávne univerzum Final Fantasy doslova zlomovým bodom. Táto značka figuruje na trhu už viac ako 29 rokov, čo je jednak predzvesť budúcoročných okrúhlych narodenín, ale hlavne ťaživou kovadlinou na hlave vývojárov zo Square Enix. Značka, ktorá ich pred spomínanými rokmi zachránila od krachu, sa dnes už stala len dojnou kravou v snahe uspokojiť pár miliónov verných fanúšikov a zároveň skúšať nalákať aj moderne zameraných konzumentov, ktorým je nejaká tradícia viete u čoho. Táto rozpoltenosť podporená zlým marketingom viedla k desaťročnému vývoju regulárnej pätnástej časti sprevádzaná vlnou nevôle milovníkov žánru JRPG. Preto plne chápem impulz, po ktorom vzišiel nápad vytvoriť projekt menom World of Final Fantasy. Práve ten je dnes predmetom nášho testu a som viac ako potešený, že konečne sa môžem smerom k slávnemu znaku Final Fantasy viac usmievať než mračiť.

Táto hra bola len otázkou času...

Klik pro zvětšení (World of Final Fantasy - recenze)

Názov v tomto bode asi ideálne reflektuje na obsah. Svet série FF sa za tie desaťročia nabalil ako snehová guľa tonou zaujímavého ale aj menej originálneho obsahu, ktorý si zaslúži znova a zase pripomínať. Ústrednou postavou, na ktorej spočinul tento režisérsky ukazovák, je Hiroki Chiba a za jeho dobrou výplatnou páskou stojí nemenej skúsené producentské meno Shinji Hashimoto. Obaja páni majú tú česť nám servírovať akýsi hĺbkový vrt do sveta Final Fantasy, v ktorom sa stretneme s desiatkami populárnych ale aj menej známych postáv, čo vždy má zrkadliť nejaký odkaz na celé univerzum. Aby to ale dávalo zmysel a nepôsobilo vo finále len ako guláš bez chuti, bolo nutné jemne upraviť zažité postupy, v ktorých táto séria žila takmer tridsať rokov. World of Final Fantasy je aj z toho dôvodu ťahovou RPG s japonským podkladom inšpirovaná slávnou sériou Pokémon. Ako asi dobre viete, v nej je primárnou úlohou hráča loviť akési vreckové monštrá, ktoré následne trénuje a používa ako bojový artikel v tak isto ťahovej forme. Tento postup sa vývojárom zrejme zapáčil ako ideálna forma spracovať poctu sérii FF v atraktívnej forme pre moderných hráčov a zabiť tak dve muchy jednou ranou.

Pochytám ich všetkých do jedného!

Klik pro zvětšení (World of Final Fantasy - recenze)

Neoddeliteľnou súčasťou tejto hry a vec, bez ktorej by som si ju asi nikdy tak neužil, je humor. Stovky narážok na staršie diely série v jemne oprášenej forme ma držali ako pod hypnózou neustále v pozore a zdvíhali kútiky mojich úst smerom k nebesiam. Už len samotná ústredná dvojica hlavných postáv (súrodenci Lann a Reynn) je jednoducho typickým príkladom pre uvoľnenie strnulosti z predchádzajúcich dielov série Final Fantasy. Pominiem fakt, že mužské osadenstvo tejto dvojice má v hlave menej rozumu než sušienka namočená v čaji, a prejdem k tomu najdôležitejšiemu pre náš príbeh. Obaja sa od začiatku hry musia vysporiadať s kompletnou stratou pamäte, čo je tak neoriginálne originálne v pomere k všetkým tým starých dielom tejto IP až ma z toho moje čidlo na anglický humor nakopalo do zadku. A je toho samozrejme viac. V ich snahe pozbierať čiastočky a fragmenty svojich spomienok sa cez čarovný portál (za pomoci záhadného božstva, ktoré na moje prekvapenie nedabuje Morgan Freeman) dostávame do záhadného sveta Grymoire. Ten funguje ako očarujúca rozprávková kniha ponúkajúc odpovede na otázky nielen našej hlavnej dvojice ale aj vás samotných.

Návykový systém bojov mi sadol priam ideálne.

Klik pro zvětšení (World of Final Fantasy - recenze)

Pokiaľ budete k tejto hre pristupovať ako znalec celej série, dostane sa vám veľkého počtu návratov do časov, kedy sme počas hrania nemuseli riešiť či máme pred sebou HD televízor ale skôr sme sa starali o hru samotnú (poprípade či nemáme plnú pamäťovú kartu). Jednotlivé lokácie za portálom do sveta Grymoire nás totižto zavedú do starých dobrých časov. Zájdeme si na zámok "Castle Cornelia", ktorý sa objavil v prvom diely tejto série! Počas potuliek cez nebezpečné lesy a podzemia sa stretneme s legendárnym hrdinom siedmej a kultovej časti (samozrejme je reč o mene Cloud) a určite ma nebudete nenávidieť, ak spomeniem aj hrdinu rovnako populárnej desiatky (tá sa nedávno dočkala slušného portu pre súčasné konzole), a to konkrétne nášho Tidusa. Zaujímavých mien je tu plné vrece a všetky majú za úlohou predniesť celý svet série Final Fantasy v odľahčenej forme tak, aby ho dokázali stráviť aj nováčikovia čo do znalostí tejto značky. Autorom vo výsledku preto dávam veľký palec hore za nadhľad pri písaní scenára a myslím, že sa im tento krok, nech už bude predajnosť World of Final Fantasy akákoľvek, dokonalo vydaril.

Som nadšený z atmosféry, za ktorú môže z väčšej časti aj dabing.

Klik pro zvětšení (World of Final Fantasy - recenze)

Ďalším trefným zásahom do čierneho je rozhodne nápad odlíšiť reálny svet, z akého pochádza ústredná dvojica, od toho za zrkadlom. Postavičky v krajinách Grymoire sú totižto v akomsi miniatúrnom spracovaní a označujú sa pre Japonsko známou formou Lilikins (akési zmenšeniny svojich originálov). Hráči počas putovania cez krásne vymodelované krajiny v rôznej forme (púšť, sneh, voda, les atď.) tak môžu aktívne prepínať svoju formu do dvoch rovín. Na jednej strane ako obri a na tej druhej ako ich miniatúrne verzie. Okrem toho, že to je na pohľad často dosť komické, má tento prvok aj dopad na hrateľnosť. Tu sa konečne vraciame k úvodu našej recenzie, kde som spomínal konkurenčnú značku od firmy Nintendo. V hre aktívne počas boja využívate všetkých nepriateľov, ktorých sa vám podarilo predtým uloviť (môžete si ich pomenovať a majú svoj vlastný RPG strom vývoja, dokonca môžu prejsť evolúciou tak ako Pokémoni) a čo je zaujímavé, môžete si ich posadiť na hlavu a spájať či kombinovať tak rôzne ich skúsenosti. Od útočnej sily po obrannú mágiu. Každé vaše zvieratko (v hre označovaný ako Mirages) sa delí na rôznu hmotnostnú kategóriu a podľa toho si ich nasádzate na hlavu (ak ste vo veľkej podobe) alebo sa samy vyhupnete na jeho ramená (v Lilikins verzii) v snahe byť čo najlepšie pripravený na boj.

Celé je to hravé a nenútené.

Klik pro zvětšení (World of Final Fantasy - recenze)

Koncept boja je formovaný v starej dobre ATB a práve prvky chytania a akéhosi trénovania bytostí Mirages majú tento archaický štýl boja zasľúbiť aj mladej sorte hráčov. Či sa to naozaj stane si ja nedovolím tvrdiť, ale môžem vám s istotou povedať, že mňa osobne sa im podarilo získať na svoju stranu. A to som o sérii FF v poslednej dobe nezmýšľal nijako pozitívne. World of Final Fantasy bol pokus a ten za mňa vyšiel. Spája v sebe čarovný odkaz s príchuťou JRPG kultu. Disponuje úžasným remixom hudobných skladieb, ktoré sme mohli počuť v minulých dieloch z obdobia slávy tejto IP. Má dokonalo poskladaný dabing so známymi hlasmi hercov. Ponúka takmer 40 hodín zábavy a veľkú hrsť aktivít mimo hlavnej dejovej linky. Ak by som mal tejto hre niečo vyložene vyhodiť na oči, tak je to možno až prehnaná obmedzenosť v pohybe. Mapy sú často dosť lineárne a s nádychom tunelu. Súboje nie je možné vopred odhadnúť, aktivujú sa vždy v náhodnej časovej linke a niekedy je to proste zase raz len otravné, hlavne ak sa niekam ponáhľate a hra vás takto zdržuje.

Keď nad celou hrou pouvažujem, jej atraktivita na mňa zafungovala asi hlavne pre moju hráčsku minulosť, ktorá sa vyložene spája so sériou Final Fantasy. To veľakrát spomínané mladšie publikum sa bude musieť uspokojiť len s analógiou historického výkladu jednej legedny a moderných prvkov ala Pokémon. Či je to dostatočný dôvod pre ich záujem, to je vec otázna.

Za poskytnutí hry děkujeme společnosti Cenega

Klik pro zvětšení (World of Final Fantasy - recenze)

Recenzovaná verzia: PS4

SKVĚLÉ
86%
CZECHGAMER
Po dlhej dobe opäť FF bez príchuti horkosti

CGwillWin