Osemčlenné štúdio Tangentlemen dokázalo zaujať a presvedčiť spoločnosť SONY o dôležitosti ich poslednej práce v rámci nastupujúceho trendu virtuálnej reality a ako klasický píklad start-up štúdia dodali na štart periférie Playstation VR svoj príspevok do sveta hororov menom Here They Lie. Kto ma pozná, a hlavne moje zameranie na tento konkrétny koncept, dobre vie, že hororové záležitosti v interaktívnej forme sú moja šáločka kávy. Aj preto som nadšene dúfal v silné zážitky s touto indie hrou, ktorá plne využíva potenciál nastupujúceho VR zariadenia pre PS4. Ako tušíte, projekt Here They Lie je exkluzívny a ako taký by mal spĺňať aspoň základné kritériá v rámci kvality žánru, ktorý reprezentuje. Podarilo sa však spomínanému mladému štúdiu prísť s niečím takým?

Titul si hneď takto v úvode môžeme kategorizovať ako psychologickú FPS s prvkami hororu, ktorá trpí v prvom rade až prehnaným dôrazom na fádne kráčanie vpred s minimom interakcie. Podobne razené hry sme tu už samozrejme mali aj v minulosti a vždy sa tento neduh aspoň snažili prekryť inými aspektami. U Here They Lie sa však ničoho originálneho mimo kráčania v tme a hore dole po schodoch jednoducho nedočkáte. Príbeh vás uchopí do rúk ako neznámu postavu márne sa snažiacu spomenúť si na svoju minulosť a jediná nitka k vašej stratenej pamäti je uviazaná na záhadnú slečnu v žiarivých žltých šatách. Práve žltá je jediná farba, ktorá narušuje šedočierny art grafickej stránky, na ktorý sa vaše oči budú musieť s nechuťou pozerať takmer päť hodín tohto mučenia.

Budete sa prechádzať po dláždených uliciach vyľudneného mesta plného šialených odkazov na prítomnosť ale aj vašu minulosť, ktoré by mali hráča zasvätiť do témy úpadku spoločnosti, ktorá sa rozhodla žiť pre čistú agresivitu a zabudnúť na súcit a lásku. Ak by ste sledovali gameplay cez TV, prišla by vám atmosféra tohto diela ako celkom zaujímavá a samotná grafika možno v priemernej rovine. Avšak akonáhle si nasadíte VR helmu, bez ktorej túto hru hrať nemožno, začne sa skutočný horor. Rozmazaná a kompletne neostrá grafika vám začne znásilňovať oči a už po pár minútach chodenia vám určite bude slušne nepríjemne od žalúdka. Tieto pocity som sa snažil redukovať čiastočne prerušovaným pohybom kamery, ktorý vývojári vedome dali do hry s túžbou na zmiernenie evidentne nezdravého dopadu hrania ich diela. Avšak aj keď sa vyvarujete smerovaniu hlavnej postavy cez pohyb hlavy, skôr či neskôr vás hlava rozbolí a na to vám môžem dať pečiatku aj s podpisom.

V tomto okrajovom žánre, ktorý je stále nedostatočne zastúpený veľkým počtom titulov, sme si už zvykli na kompromisy a ja sám som ochotný prepáčiť všeličo. Here They Lie je však kompletne nezaujímavý projekt, ktorý vás navyše nedokáže presvedčiť ani po stránke hrateľnosti. Priemerný príbeh s otvoreným koncom ide ruka v ruke s hnusnou grafickou tapisériou na pozadí VR helmy od SONY a nebyť hudby, musel by som titulu udeliť čisté prasiatko. Musím však uznať, že sa autori aspoň snažili rozvetviť tunelový koncept na pár odbočiek mimo, do ktorých vložili zaujímavé fotky a nejaký ten zvoniaci telefón, čo ich vo výsledku zachraňuje pred priepasťou. Všetko to ale zase končí u nevoľnosti a zlého dopadu na vaše telo, ktoré hranie tejto hry sprevádza a nepustí ho, aj keby ste sa akokoľvek snažili nepríjemné príznaky potlačiť. Musel som sa premáhať a hrať denne len jednu kapitolu, aby som bol schopný doraziť s týmto vláčikom plným nadýmania až do konečnej stanice. Už nikdy viac si však na nič podobné lístok nekúpim a vám odporúčam presne to isté. Ak máte zakúpené PSVR a chceli ste si skrátiť čakanie na siedmy Resident Evil, nečakajte od tejto hry nejakú kvalitnú zábavu.

Na samotný záver som si nechal úvahu nad podmienkami, ktoré spúšťajú samotné nepríjemné pocity pri hraní podobných hier cez VR. U Here They Lie sú dôsledky problémov postavené z môjho pohľadu predovšetkým na šialene rozmazanej grafike, ktorú sa oči snažili neustále zamerať ako keď vám niekto pred zdravý zrak položí dioptrické okuliare a váš mozog sa snaží napraviť niečo, čo sa napraviť nedá. Je samozrejme odlišná stiuácia pri FPS koncepte, kde hra simuluje bežný pohyb v umelej schéme (napríklad reálne sedíte na mieste, ale vo VR kráčate po schodoch), to môže spôsobovať problémy a u každého v rôznej forme. Všetko sa ale dá potlačiť niekoľkými pomôckami, ako je napríklad systém teleportu pri otáčaní kamerou či samotné presúvanie celej postavy. Toto však u akčných hier, kde musíte byť v strehu a vaša reakčná doba má byť minimálna, nie je možné aplikovať. Uvidíme ako sa budú hráči cítiť pri ďalších hrách tohto typu. Každopádne verím, že extrém, ktorý priniesol Here They Lie, sa už opakovať nebude.