Máme tu ďalší zárez do sekcie pokusu o originálnu adventúrku s prvkami psychologického trileru na pozadí mysterióznych udalostí. Úvodná veta našej recenzie môže teda okamžite ašpirovať na herný guláš tohto mesiaca a ešte než si skočím ako víťaz tejto kategórie pre prvú cenu, upresním svoje rozhádzané myšlienky do nejakého celku. Projekt Asemblance od firmy NiLo studios totiž na prvý pohľad nevyzerá vôbec márne a ja sám som si u nášho vedenia vyžiadal PS4 verziu, aby som sa mu pozrel pekne na zúbok. Kto to vtedy len tušil, že by som si radšej miesto toho mal ten zub vyraziť o stenu a prežil by som pritom oveľa väčšiu zábavu.

Presne v tomto duchu je spracovaný príbeh inak primitívnej FPS prechádzky po oblasti o rozlohe školskej telocvične počas povodňovej pohotovosti. Vaša postava uviazla v nekonečnej slučke udalostí a cesta von spočíva v pochopení detailov ukrytých vo vašej mysli. Hromada spomienok na určité udalosti je teda kľúčom ako sa dostať späť do reality a nástrojom pre ich usporiadanie je záhadný prístroj s umelou inteligenciou, ktorý vás od začiatku hry až po jej koniec (presnejšie povedané konce) vedie pekne a nudne za ručičku. Budete teda zadávať presné a opakujúce sa scény do prístroja, a tak ako v legendárnom Star Treku mohli chodiť do svojho čarovného simulátora, sa aj vy môžete prechádzať po akejsi napodobnenine udalostí dávno prežitých.

Možno to takto na vás dopadá v celkom pozitívnom zložení a sám musím uznať, že potenciál hlavnej myšlienky je u Asemblance takmer atraktívny. To by to však nemohlo vo výsledku byť len o prázdnom a nudnom chodení hore dole po troch malých oblastiach, kde sa detaily menia tak minimálne, že si na to budete musieť zobrať svoje okuliare na čítanie. Práve textov len tak pohodených tu nájdete dosť rovnako ako pár zvukových záznamov či nelogických pokusov zmiasť vás a vynútiť si čo najdlhšie zdržanie. Celé to má niekoľko koncov a každý z nich je možné uskutočniť behom pár minút. Za 10 Dolárov teda dostanete teoreticky hru na 10 minút (povedané s nadsádzkou, samozrejme) a ak vás nezaujme ani prvý koniec, možno nedosiahnete ani len tento časový údaj. Ja osobne som sa pre vás obetoval a strávil u hry takmer dve hodinky v snahe pozbierať všetky pointy a aj napriek tomu som príbeh ako taký musel označiť za čistý brak.

Nebyť grafickej stránky postavenej na Unreal Engine 4, asi by sme sa tu bavili o čistom dne. Práve reálny art hry v spojení s pokojnou a jemne záhadnou hudbou vynáša finálne číslo aspoň k hranici podpriemeru. Niektoré zábery mali vo mne evokovať strach a jemné prvky hororu, avšak sú natoľko krátke a ojedinelé, až sa musím pýtať, či to bol zámer autorov alebo len vysoko kvalitné nasvietenie objektov. Interakcia s okolím je na nulovej úrovni, a tak sa aj gameplay odohráva v akomsi nesústredenom behaní hore dole pri snahe objaviť ten detail spomienky, ktorý autori vybrali za medzník postupu ďalej. Rovnako snaha odlíšiť akési vrstvy osudu pomocou farebnej škály mi príde dosť trápna a bez efektu, ale rozumiem, že sa tým snažili pomôcť hráčom zorientovať sa v jednotlivých koncoch. Apropo, záverečné myšlienky a konkrétne koniec s bielou farbou je vec, čo som doteraz akosi nepochopil a keby nebolo internetu, ani by som sa nepokúšal ho realizovať (mimochodom aj tak neúspešne). Nechcem vám prípadne kaziť dobrodružstvo so stopkami, a tak len poviem, že aby ste získali práve tento koniec, budete musieť vykonať dva od seba vzdialené úkony na sekundu presne, inak sa vám to nepodarí.

Čo som si nechal na záver? Snáď len poľutovanie nad súčasným trendom výroby indie hier bez komplexnej taktiky. Vyrobiť akýsi nepodarok a skúšať ním vymámiť pár drobných z vreciek znudených hráčov prahnúcich po originalite, to je súčasná develop móda, ktorá rok čo rok rastie a ako sa vraví, bude horšie.

Za poskytnutí hry děkujeme společnosti NiLo studios