Aj napriek faktu, že sa radím medzi skalných fanúšikov série Disgaea, doteraz som mal možnosť ochutnať len pár z piatich vydaných častí tejto IP od spoločnosti Nippon Ichi Software, a to konkrétne hlavne tretí diel s podtitulom Absence of Justice. Ten sa exkluzívne na Playstation 3 dostal na trh v čase, kedy pre tento štartujúci systém nebolo moc výberu v rámci hier, a to nevravím ešte o nejakej tej kvalite, a tak som bral všetko, čo mi prišlo pod ruku v nádeji, že uspokojím svoje chúťky na poriadnu Japan RPG. Na moje príjemné prekvapenie sa práve "Absencia spravodlivosti" postarala o krásne zážitky v niekoľkých desiatkach hodín a dodnes je preto celá značka Disgaea akýmsi magickým vyvolaním úsmevu na mojich perách. ER58 SONY je určite rada za výhradnú exkluzivitu, ktorá sériu sprevádza a nijako inak tomu nie je ani u aktuálnej päťky, ktorá v týchto dňoch štartuje na PS4 aj v našich končinách. S nadšením som teda požiadal o jednu z review verzií, aby som sa pokúsil vrátiť v čase a zhodnotiť vývoj v rozmedzí siedmych rokov, ktoré delia trojku od Alliance of Vengeance.

Zahrám sa teraz na malého proroka a skúsim vás dostať do non-komfortnej situácie. Pozrite sa na prvý obrázok kúsok nad touto vetou. Pozorne si ho prezrite a nahlas vyslovte prvú myšlienku, čo vás napadne pri pohľade naň. Moje proroctvo v spolupráci s kryštálovou guľou osudu mi jasne indikuje vaše zhrozenie nad technickou stránkou tejto hry. Hovoríte si, že niečo tak infantilné a detské sa predsa nemôže v dnešnej dobe vôbec dostať von a navyše exkluzívne na tak prestížnu konzolu akou je PS4 (ešte tak možno na mobilný telefón). Uznávam, že ak by som nikdy nehral ani jednu časť a podstrčili by mi rovnaký obrazový materiál ako ja teraz vám, mohol by som reagovať dosť podobne a vôbec sa za to nemusíte hanbiť. Naopak, som si vás teraz možno získal onou zvedavosťou na to, prečo sa tvárim tak tajuplne ako keby som objavil sto šilingov v kabáte starého otca. Začneme skutočne od kosti, a to distribúciou. NIS rozhadzuje do sveta okrem digitálnych kópií svojej najnovšej hry aj klasické diskové médiá, čím jednak chcú uspokojiť zberateľskú vášeň skalných fanúšikov (čo si budeme hovoriť, dnes ide kdejaký odpad na placku) ale zároveň aj prekonať onen opisovaný stereotyp a predsudky, ktoré sa s touto sériou tak nejak nesú už od prvej časti.

Recenzenti z celého sveta reflektujú na kvalitu tejto novej časti série a už teraz na začiatku mojej recenzie vám môže byť jasné, že sa s radosťou k nim pripojím. Piata Disgaea je presne ako jej predchodcovia postavená na koncepte ťahovej RPG v striktne animovanom štýle. Nečakajte od hry nejaký prepracovaný epický príbeh plný zvratov, ktoré by vám podlomili kolená. Hlavná dejová linka je síce opäť o niečo vláčnejšia než v minulých dieloch, ale stále sa jedná o parodovanie konkurencie než o nejaký pokus zaujať niečím rozsiahlym a do detailu prepracovaným. Hlavnou myšlienkou pri rozhovoroch je teda v prvom rade humor a práve od neho sa budete odrážať k súbojom a naopak. Celý dej je rozdelený na kapitoly, počas ktorých sa hráč snaží vyčistiť vopred JQNM stanovené arény a nastoliť tak mier vo vesmíre. Áno bizarnosti sa tu medze nekladú. Do nových svetov vyrážate na vesmírnej rakete s kormidlom ukradnutým v šestnástom storočí z nejakej fregaty a za posádku máte bandu drzých tučniakov, ktorí sú neustále nespokojní s podmienkami pod vaším vedením. Je toho teda naozaj veľa, čo budete preberať počas rozhovorov, ktoré sa v hre odohrávajú niekedy priamo v boji alebo kedykoľvek si niektorá NPC postava zmyslí. Tým hlavným ťahákom, a to nielen piatej časti, je hrateľnost. Systém šachovnice a ťahových pohybov je s každou novou časťou série vylepšovaný a obohacovaný o nové prvky. Tie môžete očakávať aj v Disgaea 5: Alliance of Vengeance.

Väčšina z nich sa sústredí na boj a lepší pocit zo správne zvolenej taktiky. Piata Disgaea vám dá príležitosť si trocha prevetrať mozgové závity a po pár jednoduchších kapitolách začne razantne zvyšovať obtiažnosť bojov a to do takej miery, že za každým ťahom s niektorou z vašich postáv sa budete nervózne modliť nech vám to klapne. Tak ako pred rokmi, tak aj teraz musím zopakovať, že sa to stále hrá viac ako príjemne. Ovládanie mapy, nastavovanie kamery ako aj jednoduché pokyny pre vašich bojovníkov, to všetko ide správnou intuitívnou cestou a okamžite ako absolvujete tutorial, hra vás pohltí a donúti ponocovať za účelom zbierania EXP bodov a vzácnych zbraní. Každú postavu, ktorú si začleníte do svojej "divízie", je možné ťahať cez rebríček RPG vývoja a okrem výšky levelu im priraďujete jednak arzenál a potom aj samotný status toho, na čo ste si ich vlastne najali. Liečiteľ, čarodej, expert na útok z diaľky alebo len poriadny tvrdý bitkár? Máte priestor na rôzne variácie ako poskladať hrdinov a v akom poradí ich nasadiť do boja (znova ma potešila možnosť premenovať vedľajšie charaktery a prideliť im špeciálne farby). Ak počas neho niekto nešťastne utrpí smrteľné zranenia, netreba hneď volať do pohrebnej služby. Po návrate na vašu vesmírnu základňu sa o každého zraneného postarajú pôvabné sestričky a lekári, samozrejme, že za príslušný poplatok. Peniaze sú všeobecne hybnou silou nielen v bežnom živote ale aj v tejto hre. Budete ich investovať do nákupov nových zbraní či predmetov, ale v neposlednej rade aj do náuky špeciálnych bojových útokov, čo je jedna z menovaných osviežení tejto IP.

Tou druhou by sa dala označiť online sekcia DLC. V hre ako takej nájdete stovky postranných úloh, ktoré sa krútia okolo bojov a interakcie v nich, avšak komu by tento závratný obsah nestačil, môže skočiť práve do obchodu s prídavnými expanziami a nakúpiť si nové úlohy a vybavenie. Bohužiaľ, či bohu vďaka, autorom sa stále nechce pristúpiť na kooperáciu, a tak nečakajte nejaké multiplayerové eskapády počas hlavnej dejovej linky. Disgaea ostáva aj naďalej striktne hrou pre jedného, čo jej ale neuberá na zábavnosti. K tej sa viaže už hore spomínaný humor, ktorého si užijete plné dúšky. Uznávam, že sa rozhovory v hre niekedy zvrtnú do nudy, avšak, ako vieme, je veľmi tenká hranica medzi vtipom a spánkom, zvlášť ak sledujete Japonské manga postavičky vo farbe, ktoré sa pred vami mlátia hlava nehlava a vydávajú pri tom zvuky ako z porno filmu. Nie každému je takéto niečo po chuti a tak, ak máte pri pohľade na obrázky a videá husiu kožu a pachuť v puse, neodporúčam vám sa nejako o tento projekt viac zaujímať, nie je to určite pre každého. Komu však nevadí tento výtvarný štýl z krajiny vychádzajúceho slnka a navyše miluje ťahové RPG, nemal by piatu Disgaeu nechať len tak ležať ľadom. Všetky tie negatíva, ktoré teraz začnem postupne sypať z rukáva sa do určitej miery budú točiť okolo technickej stránky. Nie žeby hra ako taká trpela nejakými poklesmi snímkovania či niečoho podobného, to by samozrejme za daných okolností pôsobilo skôr ako irónia. Ale v súvislosti s dlhoročnou tradíciou samotnej firmy NIS okolo nulovej snahy vylepšovať práve technické atribúty tejto série, sa musím do nich jemne oprieť. Rešpektujem snahu zachovania starej školy aj jej dopadu na hrateľnost, ale rovnako ako sa po grafickej stránke dostala do evolúcie séria Final Fantasy či Tales of, tak by neškodilo nakopnúť aj rovnako kvalitnú ale v tomto smere stagnujúcu Disgaeu.

Druhým a zásadným mínusovým bodom je opäť zvuková stránka. Aby som nebol ako papagáj, tak už netreba spomínať a opakovať, že k japonskej hre by mala patriť aj japonská hudba. V poriadku, ja nemám nič proti, ale prečo do žánru, kde hráč chce mať počas súbojov pokoj a kľud na zvolenie tej správnej taktiky, niekto neustále vkladá tie mixy POPu s elektronikou a piskľavým hlasom speváčok na hranici puberty. Vôbec v tom nevidím nejaký prospešný element a rovnako sa vždy dokážem zhroziť už len pred spustením nejakej JRPG hry pri predstave, že budem musieť zase riešiť hudbu a cez menu ju potláčať do pozadia, ak nie úplne vypínať. Stačilo by zase len zobrať k mixážnemu pultu odborníka na čarovné melódie s príbehom a úžasná atmosféra by bola na svete. Nie, oni tam miesto toho natlačia skladby, po ktorých mám chuť si zaraziť čistiacu tyčinku tak hlboko do uší, až by mi vybuchli bubienky. Možno som 7MB4 už moc starý a sťažujem sa ako nejaký dôchodca pred Kauflandom, ktorému niekto vyfúkol kilo zlacnenej ryže, ale predpokladám, že hry ako je Disgaea 5: Alliance of Vengeance, hrajú v dnešnej dobe hlavne pamätníci slávnej éry počiatkov Final Fantasy a nie trh, na ktorý je cielená takáto muzika. Necháme to ale na vaše vlastné pocity. Koniec koncov vďaka funkciám konzole PS4 si môžete do hry pustiť akúkoľvek hudbu budete chcieť, ale to by ste sa zase mohli ochudobniť o vysoko kvalitný anglický dabing, ktorým je hra vybavená.

Za poskytnutie hry na recenziu ďakujeme spoločnosti NIS America, Inc.