Séria Harvest Moon je z pohľadu vydavateľstva niečo ako videoherná telenovela. Do roku 2003 bola táto farmárska simulácia s prvkami fantasy čisto v rukách spoločnosti Victor Entertainment Software a dostala sa na rôzne druhy konzol vrátane SONY či Nintenda. Od daného roku prešla táto IP pod krídla známeho Marvelous AQL, aby sa následne usadila hlavne na handheldoch DS a aktuálne 3DS. V tom čase sa o producentské kreslo delili firmy podľa regiónov a konkrétne Natsume pre Japonsko/Západ a Rising Star Games pre EU a PAL regióny. No a z tohto gulášu, kde jeden nevedel, čo vlastní a naopak, sa dnes duševné vlastníctvo názvu Harvest Moon presúva čisto pod značku Natsume. Tá jediná má právo používať tento IP svet a ich prvá vlastná hra zo série nesie podtitul The Lost Valley a aktuálne dorazila aj do Európy.

Vývojári si zobrali k srdcu samotný fakt, že štartujú od nuly, a tak najnovšie farmárske spracovanie značky Harvest doslova reštartovali a zmenili všetko, čo sa im na predchodcoch nepáčilo. Samozrejme, že Lost Valley je stále stopercentný Harvest Moon, tak ako túto sériu poznáme od roku 1996, kedy sa po prvý krát objavila na konzole Super Nintendo. Jedná sa teda opäť o farmársky simulátor s RPG prvkami, ktoré sú vložené do banálneho fantasy príbehu. Lost Valley vás zavedie do zasnežených kopcov nehostinného kraju niekam na vrchol hory, kde líšky dávajú dobrú noc a potom zmrznú pri močení o kameň, za účelom obnovy prírody. Ako býva u tejto série zvykom, na začiatku si hráč vyberie svoje milované pohlavie (pozor, žiadne trans sexuálne dobrodružstvá), zadá dátum narodenia, ročné obdobie a ešte než si stihne natiahnuť na nohy teplú obuv a medzi zuby strčiť stonku slamy, už ho hra nudí príbehom. V ňom sa prosperita v dávnych časoch merala spokojnosťou lesných bytostí s výzorom cibule, a keďže títo škriatkovia sú sklamaní zo súčasnej fádnosti lesa, tak sa rozhodli vytratiť preč. Len jeden jediný ostal zasypaný snehom, no a práve neho sa vaše šikovné ruky zmocnia, ale na škodu samotnej hry ho obratom nenakrájate do guláša, ale musíte si vypočuť hlavný cieľ samotného Harvest Moon: The Lost Valley.

Tu nastupuje prvá veľká zmena oproti minulým dielom. Tie sa od seba odlišovali vždy len nejakou maličkosťou (príbehy dvoch dedín, na samote u lesa atď). Firma Natsume po vás bude chcieť doslova zázraky. Nielenže musíte zmeniť ročné obdobie a zobudiť tak bohyňu hojnosti, ale navyše z vás spravia otroka na úpravách terénu. Sneh teda bude v prvej fáze hry váš úhlavný nepriateľ. Asi sami uznáte, že vypestovať niečo v zmrznutej zemi je asi taký dobrý nápad ako založenie firmy na tampóny z kaktusových plodov. Ale tu naplno točíme onen fantasy element a tak ste nútení odpratať sneh, vykopať dieru, zasadiť semienko, zaliať vodou (pozor, nie zmrznutou), pohnojiť a čakať pár dní na výsledok. Ako prekážka vám do cesty bude vložená druhá novinka v podobe nerovného terénu. Po prvý krát v histórii tejto série sa hráč môže zahrať na mexického záhradníka a vytvoriť si vlastné kopce s prelivom. Hra vám teda umožní za určitých podmienok meniť výšku terénu, a tým si budovať svoje vlastné polia úhľadne rozdelené podľa druhu a typu ako pri prehliadke čínskej armády. Tento nový prvok by sám o sebe bol určite veľkým prínosom, ak by sa za ním neskrývalo zlé a toporné ovládanie, ktoré totálne ignoruje možnosti Nintneda 3DS a naopak hráčovi komplikuje, čo sa len dá.

Je určite super, že čo do grafiky a interakcie je Lost Valley bezkonkurenčne najlepší diel zo série, avšak akonáhle si idete prsty vykrútiť len pri sadení brokolice, tak je niečo zle a to nevravím ešte o odfláknutej kamere. Tú si hráč musí otáčať za pomoci horných tlačidiel, čo v kombinácii s neustálym prstom na gombíkoch Y a A vytvára efekt akútneho kŕču v palci a ukazováku. Nová verzia konzole 3DS navyše nemá prepojenú kameru s C-stickom a ako čerešnička na torte je zistenie nulového 3D efektu! To na rok 2015 a popularitu samotnej konzole považujem za nepodarený vtip. Poďme ale preč od tej negatívnej energie. Nový Harvest samozrejme nie je čistý odpad a práve to, čo ho ťahá do lepších čísiel, je zakorenené v elementoch obchodovania a chovania zvieratiek. Dobrý farmár sa musí vedieť postarať o vysoký zisk, a tak okamžite ako pošlete prvé návaly snehu susedom pod kopec, začne sa naplno predaj vami vyprodukovaných plodín či surovín. Všetko, čo denne jete v reálnom živote, sa čiastočne objavuje aj v tejto hre. Takže sadenie rajčín, kukurice, zemiakov a ich následný predaj podomovému obchodníkovi bude váš denný chlieb. Apropo jedlo. Tak ako tomu bolo v minulosti, jednotlivé suroviny je možné medzi sebou páriť a vytvárať tak nutričné bomby bez lepku, ktoré zabezpečia vašej postave nielen dlhú výdrž na poli, ale zároveň mu môžu zvýšiť aj konto zlatých dukátov.

Správne už tušíte, že systém zmeny dňa na noc, a naopak, má priamy dopad na fungovanie aj nášho malého farmára od zasneženej hory. Hráč má na začiatku k dispozícii len omedzené množstvo energie, ktoré mu pri fyzickej námahe klesá. Ak sa len tak prechádza po svojom statku, tak samozrejme úbytok síl je menší než keď celý deň zváža drevo z hory, aby ho následne strelil šmelinárovi s fúrikmi. Preto je v záujme konceptu hry, aby ste čo najskôr zvyšovali level vlastnej postavy. To je tu možné opäť buď prácou ako takou alebo vytváraním sociálnych vzťahov s populáciou naokolo. Autori sa rozhodli, že im vôbec nevoňali pravidlá starších častí a tak nám v ich podaní nie je umožnené zliezť z hory dole do dediny, ale naopak, samotní dedinčania nás budú postupne navštevovať sami, čo je pre mňa hlúposť neskutočného rázu. Tým sa podarilo kompletne zabiť ten pocit, kedy si hráč vždy musel naplánovať, kedy pôjde do obchodu, ktorý mal otvorené v určitom čase a cez víkend neotváral vôbec. Kalendár dní tu plynie ako má, ale dopad na spomínané sociálne zázemie je v tomto prípade nulový a to je veľká chyba. Inak samozrejme budete plniť požiadavky rôznych existencií a ak po vás bude stará babka chcieť pár domácich vajíčok, vtrhnete do kurníku a začnete revať na vašu nosnicu.

Oženiť sa z jedným z troch partnerov, vám aj cez hore opísané prekážky, bude umožnené. Ale keď si predstavíte, že so svojou ženou alebo mužom, nemôžete opustiť priestor vášho statku, pôsobí to celé viac ako rukojemnícka dráma než spokojné manželstvo. Aby toho nebolo málo, tak zabudnite na dávanie nejakých darov kedy sa vám to zapáči. V The Lost Valley sa obdarí partner len na jeho výslovné požiadanie! Takže niečo ako nemecké registrované partnerstvo. Pokiaľ čítate túto recenziu a hrali ste nejaký z minulých dielov, tak upozorňujem, že pri hraní neočakávajte nejakú slobodu či voľnosť a výzvu čo do náročnosti. Jasne poznávam rukopis cielenia hry na mladších hráčov, čím sme sa dostali na nulovú motiváciu. Budete chodiť do spomínaného lesa a tam pestovať či ťažiť suroviny, a keď hodina pokročí, vrátite sa unavení domov, zbijete svoju ženu a idete pod perinu. Následne ráno to isté vrátane kŕmenia dobytka, a to všetko bez jediného zábavného momentu. Na čo mi je zvyšovanie schopností a energie, ak ma samotný proces nadobudnutia týchto skúseností nebaví? Klaniam sa snahe zjednodušiť prvky výberu jednotlivých nástrojov. Určite si znalci série spomenú na obtiažne volenie medzi sekerou a motykou, medzi kanvou a vrecúškom so semenami. Tu sa hra postará intuitívne vždy o automatický výber toho, čo aktuálne potrebujete, čo je dobrá inovácia a plusové body do konečného súčtu.

Už spomínaná funkcia premeny terénu je jemnou kópiou značky Minecraft a pokiaľ by bola začlenená kvalitne do konceptu plnenia úloh a podchytená dostatočnou zábavou, išlo by o krok správnym smerom. Hráč by tak dostal netušené možnosti interakcie, avšak tu ostalo len u dobrého nápadu a skončilo to zlým spracovaním. Pohyb postavy po mape (tá sa zobrazuje na spodnej obrazovke) je o neustálom zaseknutí medzi terénom. Všetko je pomalé a hráč do toho musí neustále točiť kamerou, keďže uhol rozhľadu je prehnane nízko a nie je možné ho upraviť. Počas hrania ma veľakrát napadla možnosť ovládať nášho farmára cez dotykové pero tak, ako tomu bolo u hier na minulú generáciu DS. V tom prípade by hráč mal oveľa jednoduchšiu pozíciu pohybu a aj samotné farmárčenie by bolo zábavnejšie a hlavne rýchlejšie. Čas totižto v tejto hre letí o život. Neustále sa opakujúca hudba mala za následok pokus vložiť si vlastnú nohu do úst. Našťastie nám autori umožnia ju utnúť hneď pri prvom skočení do menu. Pri spomienke na grafické spracovanie by si jeden nevšimol, že sériu už nerobí Marvelous AQL. Všetko je identicky pestré a hravé tak, ako to bolo vždy. Disproporčné paradajky ako z Černobyľu krásne zapadajú do veselého nádychu artu hry a sú rozhodne príjemným prvkom. Osobne sa považujem za veterána tejto série, keďže mi pod rukami prešli takmer všetky časti a vždy som mal pocit, že tá rutina farmárčenia sa oplatí a hra samotná ma odmení kvalitnou zábavou po všetkých smeroch. V tomto prípade sa ale pocit nedostavil, až na pár úvodných momentov pri spoznávaní samotného konceptu.

Za poskytnutie hry na recenziu ďakujeme spoločnosti ConQuest entertainment a.s.