Ak sa povie Insomniac Games, väčšina z vás si okamžite vybaví začiatky platformy od SONY. Pred žiarivými detskými očami sa odvíjal príbeh roztomilého dráčika Spyro, či honby za hrdzavými súčiastkami v Ratchet & Clank. Táto americká firma si rozhodne po celom svete vydobyla povesť spoľahlivej a chutnej kuchyne pre exkluzívnych zákazníkov konzole Playstation, a aj preto sa ich odchod od Japonského prsníka plného sladkého mlieka ku konkurenčnej bradavke stal terčom nenávistnej kritiky a zároveň oslavných ód zo západu. Microsoft na úvod ich novej generácie vytiahol z rukáva práve eso menom Insomniac, a tak nejak dúfal v automatický úspech čohokoľvek, čo títo ostrieľaní veteráni uvaria. Ich prvý chod nesie názov Sunset Overdrive a aj keď dostal najväčšiu možnú mediálnu kampaň v histórii firmy Insomniac, čo do originality sa ale vôbec nemôže rovnať s ich staršími hrami.
Dosť bolo kuchárskej terminológie. To, čo cítite v ústach, je Pavlov reflex na kvalitnú zábavu. Xbox One v tomto prípade poslúžil ako výkonné plátno a dokázal zabezpečiť dostatočnú rozlohu pre sandbox koncept v hre. Všetko ostatné by sa dalo pomenovať ako typický rukopis autorov, ktorí tak nejak možno ani nemali šancu vybočiť z toho, čo im je najbližšie a museli ostať vo vodách šialenej jazdy na štýl 3D hopsačiek. Hlavným dejom sa stáva príbeh budúcnosti. Rok 2027 a Sunset City v záplave nového energetického nápoju od firmy FizzCo. Ten okrem schopnosti zaujať reklamou obsahuje aj stopové prvky čerstvého ibišteku a štipky mutagénu, ktorý behom pár sekúnd po vypití premení svojho konzumenta na neovládateľné monštrum s chuťou zabíjať. Do tejto banálnej rozprávky, ktorú autori museli zo seba vysúkať behom obedovej pauzy, následne vstupuje hlavný hrdina a teda predĺžená ruka vás hráčov. Okrem toho, že Sunset Overdrive je defacto open world hra, dal by sa jej koncept zadefinovať do spojenia sérií Jet Set Radio a Tony Hawk.
Z tretej osoby totižto ovládate pohyb postavy klasicky alebo v akejsi zrýchlenej forme štýlom raidu. Kĺžete po všetkom čoho sa vaša postava dokáže chytiť a čím dokonalejšiu jazdu po budovách, elektrických kábloch či rímsach dokážete predviesť, tým rýchlejší a silnejší ste. K tomuto prvku si potom prirátajte pomerne pestrú škálu zbraní s RPG vývojom a máte vo výsledku potencionálnu zábavu na desiatky hodín. Samotný strom schopností, ktoré si hráč môže postupne odomykať za úspešné absolvovanie náročnejších misií, je viac ako pestrý a do konca hracej doby ho nemáte šancu komplet preskúmať. Mesto si žije svojím tempom a je preplnené zberateľskými predmetmi, ktoré sa stanú pre vás podnetom na jeho podrobnejšie prehľadanie. Čím viac tajných kútov v hre navštívite, tým väčšia porcia experiens bodov vám skončí v rukách. Všade, kam vaše kroky povedú, sa to bude len hemžiť nakazenými obludami rôzneho druhu, od tých najmenších až po obrovské kolosy s inteligenciou vášho kandidáta na starostu obce, ktoré dajú zabrať nejednému hernému veteránovi. Na prvý pohľad to možno bude znieť ako dostatočný dôvod na kvalitnú zábavu, ale keďže hra neponúka okrem už vymenovaného, nič extra naviac, stane sa z nej časom rutina prerastajúc do nudy.
Oceňujem výtvarnú stránku hry. Sunset City je živé, žiari ako prepracovaná anime rozprávka plná efektov a vtipných dialógov z úst postáv. Samotná originalita NPC charakterov, ktoré si spomínaný energetický nápoj nestihli zakúpiť, mi vo veľa prípadoch pripomenula Capcom sériu Dead Rising, ale narozdiel od tohto sveta, sa Sunset Overdrive zasekol na pol cesty ku podarenému výsledku. Nijako to nezachráni ani online kooperácia až pre ôsmych hráčov, ktorá síce po technickej stránke má potenciál, ale vo výsledku zase naráža na nudu prameniac z opakujúcich sa postupov gameplay mechaniky. Garantujem vám, že po prvých hodinách sa zamyslíte nad tým, prečo je nutné dookola absolvovať jeden a ten istý postup aj keď hra vďaka stromu vývoja postavy by mohla otočiť list a skúsiť nové prvky. Nič také sa ale nekoná. Ak sa pozriem na príbeh a jeho dĺžku, je možné ho dohrať za 9 hodín. Systém hry vám následne bude ponúkať náhodné bočné misie, aby natiahol váš pobyt v hre na ďalšie mesiace. Je ale otázne či dokážete pristúpiť na pravidlá už spomínanej nudy. Ja osobne som to nevydržal a po pár týždňoch hru odložil na bok.
Hlavný hrdina sa musí neustále vysporiadať s presilou a na pomoc má len schopnosť byť rýchlejší a obratnejší voči svojim súperom. Využíva závislosť protivníkov na oranžovej tekutine a láka ich do centra explózií, aby získal prevahu. Zbrane ako také mu však ani pri kombinovaní a vyššej úrovni neposkytujú dostatočnú silu, čím ho hra neustále tlačí ku stene a je nútený práve ku stereotypu spomínaných postupov. Raid, otočka, streľba, raid, otočka, streľba. Dookola to isté bez nejakej motivácie a nápadov na oživenie. Dvojitý skok či iná schopnosť nadobudnutá postupom času je malou odmenou za prekonanie negatívnych elementov v hre a nech už to Insomniac myslel akokoľvek dobre, mám vo výsledku pocit, že im Microsoft tlačil koleno na krk s časovou uzávierkou, čím nedokázali do hry vložiť to svoje Know How, ktoré ich prácu v minulosti tak krásne definovalo. Hráč by mal u hry tohto typu uvoľniť fantáziu a začať skutočne hrať podľa vlastných predstáv. Samotný koncept Sunset Overdrive mu to ale neumožňuje ani náhodou a skôr ho stavia do role štatistu s úlohou sledovať linku cez tunel. Paradox tvrdiť, že sandbox hra s otvoreným svetom môže dávať pocit, že ste v tunely a každé vybehnutie z neho je trestané, ale bohužiaľ v tomto prípade je tomu tak.
Hudobná sekcia by u hry tohto žánru mala byť doslova podriadená hrateľnosti. Nechápem prečo z nej autori spravili len fádny podklad, ktorý si hráča nedokáže podmaniť ani jednou notou. Ak už ma niekto núti, aby som využíval tempo hry vo vopred daných cestách, mohol by mi dať pred seba sladkú mrkvu v návykovej hudobnej stope ako v prípade hore menovaného Jet Set Radio, ktorá by ma donútila za tou odmenou bežať s klapkami na očiach. Nič také sa nekoná a zabudnite nato, že by ste si niekedy pustili čo i len jednu skladbu z tejto hry.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Microsoft s.r.o.
