recenze
Kniha Vlčí stopou: Historie vzniku hry Zaklínač 3

Kniha Vlčí stopou: Historie vzniku hry Zaklínač 3 - recenze
Kniha Vlčí stopou: Historie vzniku hry Zaklínač 3 - recenze
11:25, 15.10.2026

Len málo kto by v lokálnych končinách nepoznal meno Geralt. Tento Zaklínač z Rivie, ktorý v skutočnosti z Rivie nepochádzal, začínal v poviedkach poľského spisovateľa Andrzeja Sapkowského a postupne sa dopracoval k postaveniu, v ktorom jeho vlčí medailón skutočne poznajú aj ľudia, ktorí možno nečítali ani jednu poviedku. Výrazný podiel v rámci posledných dvoch dekád na tom má pochopiteľne CD Projekt RED a predovšetkým ich Zaklínač 3: Divoký hon z roku 2015. Pri obdivovaní jeho otvoreného sveta, príbehov a hudby sa však ľahko zabudne na ľudí, ktorí to všetko museli dostať z vlastných hláv do fungujúcej podoby. Presne k nim nás zavedie kniha Vlčí stopou – Historie vzniku hry Zaklínač 3: Divoký hon.

Chcete vedieť viac o tejto kultovej hre?

Klik pro zvětšení (Kniha Vlčí stopou: Historie vzniku hry Zaklínač 3 - recenze)

Autorom je poľský herný novinár Zbigniew Jankowski, známy aj zo svojho pôsobenia v tamojšom Eurogameri. Príprave knihy venoval takmer dva roky a vychádzal z 27 rozhovorov s tvorcami videohry, ktoré mu vo výsledku priniesli takmer päťdesiat hodín materiálu. Výpovede scenáristov, dizajnérov, výtvarníkov a programátorov poskladal Zbigniew do plynulého rozprávania, v ktorom sa osobné osudy prirodzene prepájajú s vývojom. Pútavú formu akejsi čítavosti považujem za jednu z najväčších predností predmetnej knihy. Aj komplikovanejšie témy totižto podáva zrozumiteľne a na ich pochopenie nepotrebujete byť nejaký programátor.

České vydanie prináša Xzone ako druhý titul edície Příběhy za obrazovkou, pričom na jeho príprave spolupracovalo so štúdiom Context Heroes. Kniha má 544 strán a mäkkú väzbu. O preklad sa konkrétne postaral Stanislav Komárek, ktorého meno poznajú čitatelia českých vydaní Sapkowského kníh, čo je tak trocha signifikantné. Apropo sám Komárek je veľký kamarát so Sapkom a bol to práve on kto mu v ranej fáze jeho tvorby ochotne poskytol prvý náčrt mapy sveta Wiedzmin, na ktorú poľský autor dovtedy tak trocha prdel. Ale poďme späť ku predmetu recenzie.

Klik pro zvětšení (Kniha Vlčí stopou: Historie vzniku hry Zaklínač 3 - recenze)

Najviac ma na Jankowského prístupe oslovuje priestor, ktorý dáva ľuďom zvyčajne ukrytým hlboko v záverečných titulkoch. Zaujímajú ho totižto ich začiatky, predchádzajúce skúsenosti aj cesta do štúdia. Viacerí pred tými rokmi vstupovali do odvetvia s nadšením a skúsenosťami z vlastných projektov či modifikácií, pričom veľká produkcia pre nich znamenala učenie za pochodu. Známe logo tak postupne dostáva konkrétne tváre. Za jednotlivými úlohami a miestami sa objavujú ľudia, ktorí sa rozhodovali, pochybovali a skúšali veci, na ktoré ešte nemali spoľahlivý recept. Práve v týchto pasážach kniha získava hodnotnú príťažlivosť aj pre čitateľa, ktorého samotné programovanie príliš netrápi.

Dobre zároveň ukazuje, aký veľký skok predstavoval pre štúdio prechod k rozsiahlemu otvorenému svetu. Nestačilo zväčšiť mapu a nasypať na ňu ďalšie príšery. Príbeh, jednotlivé úlohy, technológia aj spôsob práce museli pochopiteľne zvládnuť oveľa slobodnejší pohyb hráča. A čo funguje ako pekná scéna na papieri, môže pri zapojení do hry naraziť na celú sériu problémov. Jankowski nám tak približuje hľadanie riešení, prerábanie aj zahadzovanie nápadov a práve tu oceňujem jeho schopnosť vysvetliť vývoj takzvane po lopate. Za výsledkom, ktorý pri hraní pôsobí úplne samozrejme, býva totižto poriadne komplexná robota. S rastúcimi ambíciami sa však pochopiteľne spájal aj tlak, frustrácia a neodmysliteľné nadčasy. Kniha v tomto smere zachytáva únavu tvorcov aj situácie, keď bolo treba rozpracované veci meniť napriek hromade času, ktorý už zhltli.

Klik pro zvětšení (Kniha Vlčí stopou: Historie vzniku hry Zaklínač 3 - recenze)

Za obsahový vrchol považujem rozoberanie konkrétnych úloh, predovšetkým línie Krvavého baróna a Myšej veže. Tu sa všeobecné debaty o hernom dizajne konečne menia na niečo, čo si hráč dokáže okamžite spojiť s vlastným zážitkom. Zaujímavé je sledovať, ako sa príbeh menil, čo muselo ustúpiť a ako sa predstavy scenáristov stretávali s možnosťami technického spracovania. Emócia, ktorú hra vyvolá v priebehu niekoľkých minút, môže mať za sebou dlhé kolá úprav a testovania. Práve takéto súvislosti podľa mňa obohacujú aj samotného Zaklínača. Známe scény po nich získavajú ďalšiu vrstvu a vedľajší quest zrazu prestáva vyzerať ako drobnosť, ktorú niekto pribalil k hlavnej dejovej línii ako vatu. Zaujímavý je aj kontext kedysi vášnivo preberaného grafického downgradu. Rozdiel medzi pôsobivými ukážkami a výslednou hrou súvisel s technickými kompromismi, ktoré si vyžiadal rozsiahly svet a jeho fungovanie na viacerých platformách.

Klik pro zvětšení (Kniha Vlčí stopou: Historie vzniku hry Zaklínač 3 - recenze)

Výrazný priestor na stránkach dostáva aj hudba, ktorá má na identite tretieho Zaklínača pochopiteľne obrovský podiel. Pasáže okolo Marcina Przybyłowicza a spolupráce s Percivalom približujú hľadanie zvuku, ktorý dokázal svetu dodať vlastnú tvár. Surové vokály a ľudové nástroje sú s jeho atmosférou úzko previazané a oceňujem, že autor venuje pozornosť aj tejto časti tvorby. Samostatne samostatne zaujme vznik Priscillinej piesne. Na takýchto príkladoch sa dobre ukazuje, koľko rôznych profesií musí spolupracovať, aby výsledná scéna pôsobila prirodzene. Vďaka hudbe, príbehom aj drobným štúdiovým historkám má navyše rozprávanie toľko potrebnú pestrosť.

Rozoberanie známych úloh má však aj menej príjemný vedľajší účinok. Autor miestami venuje veľa priestoru prerozprávaniu ich deja a práve tam mi tempo knihy začínalo prekážať. Rozumiem potrebe pripomenúť kontext, zvlášť pri hre s takým množstvom postáv a udalostí. Keď sa však rekapitulácia natiahne, pozornosť od tvorcov znovu uteká k obsahu, ktorý fanúšik už vlastne pozná. Niektorým pasážam by preto podľa mňa prospelo skrátenie. Zároveň treba logicky počítať s výrazným prezrádzaním príbehu. Ak si chcete Geraltove dobrodružstvá ešte len vychutnať, poradie hra a potom kniha má v tomto prípade jasný zmysel.

Ďalšia moja výhrada smeruje k chýbajúcej obrazovej prílohe. Pri opisovaní výtvarných návrhov, zmien v podobe postáv alebo zahodených konceptov by som rád dostal možnosť vidieť ich priamo na stránke. Niekoľko dobre vybraných ukážok by malo veľkú výpovednú hodnotu, pretože by umožnilo porovnať pôvodný zámer s tým, čo sa napokon dostalo do hry. Rovnako by potešili fotografie z vývoja. Samotné rozprávanie si síce poradí aj bez nich, ale pri knihe o tak výrazne vizuálnom diele považujem ich absenciu za premárnenú príležitosť.

Klik pro zvětšení (Kniha Vlčí stopou: Historie vzniku hry Zaklínač 3 - recenze)

Mrzí ma tiež, že hlavná vývojová kronika smeruje k vydaniu základnej hry v roku 2015 a príbehové rozšírenia Srdce z kameňa a O víne a krvi už podobne nespracúva. Autor si zvolil jasne ohraničené obdobie, čo samozrejme rešpektujem. Z čitateľského pohľadu však práve tu zostáva chuť pokračovať. Zaujímal by ma vznik rozšírení aj to, ako sa tím vyrovnal s úspechom a skúsenosťami získanými pri základnej hre. Nemusel by z toho vzniknúť ďalší 500 stranový zväzok, no širší pohľad na bezprostredné pokračovanie tejto histórie by záveru predsa len prospel.

Napriek uvedeným výhradám považujem Vlčí stopou za veľmi vydarenú hernú literatúru faktu. Jej hodnotu vidím predovšetkým v zrozumiteľnom spojení konkrétnych ľudských osudov s tvorbou hry, ktorú poznajú milióny hráčov. Fanúšikovia Zaklínača tu dostanú množstvo súvislostí a čitatelia zvedaví na herný vývoj zase dobrý obraz o tom, koľko rozhodnutí, slepých uličiek a spolupráce si takýto AAA projekt vyžiada. Za aktuálnych 549 kč / 23,99 eura ide o poctivú porciu čítania, ktorej najväčšie slabiny spočívajú v občasnom naťahovaní a v tom, čo zostalo mimo jej stránok.



Klik pro zvětšení (Kniha Vlčí stopou: Historie vzniku hry Zaklínač 3 - recenze)

Za poskytnutí produktu na recenzi děkujeme společnosti Xzone

Klik pro zvětšení (Kniha Vlčí stopou: Historie vzniku hry Zaklínač 3 - recenze)


CGwillWin