Len málo hier dokázalo z jediného počítača vytvoriť také nezabudnuteľné bojisko ako Heroes of Might and Magic. Základy série položilo King’s Bounty z roku 1990, prvý diel nasledoval o päť rokov neskôr a v roku 1999 jej definitívnu podobu určilo Heroes III. Hra vznikla približne za štrnásť mesiacov a jej projektový riaditeľ David Mullich sa po návrate z otcovskej dovolenky dozvedel, že ho kolegovia vložili priamo deja ako Sira Mullicha. Z interného žartu sa tak stal jeden z jej najznámejších hrdinov.
Po experimentálnom štvrtom diele však prišiel bankrot spoločnosti 3DO a koniec pôvodného štúdia New World Computing. Práva následne získal Ubisoft, ktorý značku úspešne oživil piatym dielom, no ďalšie pokračovania už jeho úspech zopakovať nedokázali. Túto tridsaťročnú cestu plnú vzostupov, pádov a zrušených nápadov teraz mapuje kniha Heroes of Might and Magic: Retrospektiva k 30. výročí.
Českú edíciu vydalo Xzone na 192 stranách vo veľkom formáte (230 × 300 mm), pevnej väzbe a plnofarebnom prevedení. V čase písania tejto recenzie kniha stála cca 45 eur, čo nie je rozhodne málo. Aj preto mňa zaujímalo, čo všetko vlastne v tých tvrdých doskách skrýva. Už po prvom otvorení rozhodne nepôsobí ako lacný katalóg obrázkov. Pevná väzba je spracovaná solídne, papier nie je tenký a farebná tlač si dokáže poradiť s výraznými ilustráciami aj tmavšími konceptmi bez toho, aby sa detaily zlievali do jednej čiernej škvrny. Staršie screenshoty prirodzene prezrádzajú svoj vek, no to je skôr súčasť ich čara než problém tlače. Veľký formát navyše dáva obrazovým materiálom priestor, namiesto toho, aby boli natlačené medzi dva odseky vo veľkosti poštovej známky.
Autorom knihy je Neal Hallford, spisovateľ a herný dizajnér, ktorý začínal priamo v New World Computing pri Might & Magic III: Isles of Terra a neskôr sa podpísal pod Betrayal at Krondor či Dungeon Siege. Nebol hlavným tvorcom strategických dielov Heroes, čo sa ale napokon ukazuje ako výhoda. Prostredie firmy a jeho aktérov síce pozná, zároveň však má dostatočný odstup na to, aby z ich spomienok nestaval iba nablýskaný pomník a pred čitateľom zámerne skrýval negatíva.
Najsilnejšia je jednoznačne prvá polovica venovaná obdobiu New World Computing, dielom Heroes I až IV a následnému pádu 3DO. Hallford čerpá z rozhovorov s ľuďmi, ktorí pri sérii skutočne pracovali, a nesnaží sa predstierať, že legendárne hry vznikali podľa dokonale pripraveného plánu. Kniha ukazuje improvizáciu, časový tlak, zrušené nápady aj manažérske rozhodnutia, ktoré napokon poslali celé štúdio ku dnu. Musím povedať, že akokoľvek som už osobne prečítal hromadu podobne koncipovaných opisov vývoja rôznych hier, tak aj tentokrát som len krútil neveriacky hlavou.
Dostane sa aj na futuristickú frakciu Forge, ktorú mala priniesť expanzia Armageddon’s Blade, no po búrlivej reakcii fanúšikov ju nahradil Conflux. Popri veľkých rozhodnutiach nechýbajú menšie osobné príbehy, dobové dokumenty a fotografie vrátane unikátneho záberu produkčného tímu Heroes III. Presne tieto materiály dávajú knihe obrovskú pridanú hodnotu, akú na wiki nenájdete.
S prechodom pod Ubisoft sa však nemení iba história série, ale čiastočne aj tón samotnej knihy. Zatiaľ čo kapitoly o New World Computing dokážu byť otvorené a miestami nepríjemne úprimné, novšie obdobie pôsobí zrazu uhladenejšie. Nejde vyslovene o reklamný katalóg, no pri čítaní som mal miestami pocit, že text kráča po pôde súčasného držiteľa značky a logicky si preto dáva oveľa väčší pozor, kam stúpi. Kritický odstup sa zmenšuje a rozprávanie začína pripomínať oficiálnu verziu histórie, v ktorej síce nikto priamo neklame, ale niektorý kostlivci zostávajú evidentne poslušne v skrini.
Ešte citeľnejšie je slabé zastúpenie modderskej scény. HD Mod, Wake of Gods/ERA a predovšetkým Horn of the Abyss pomáhali držať Heroes III pri živote celé desaťročia, no v retrospektíve nedostávajú priestor zodpovedajúci svojmu významu. O to zvláštnejšie pôsobí pozornosť venovaná projektu Day of Reckoning, ktorý v čase prípravy knihy ešte nebol bežne dostupný. Pri oficiálnej publikácii sa určitá opatrnosť voči komunitným projektom dala samozrejme očakávať, no pri knihe mapujúcej skutočný život série ide z môjho pohľadu o viditeľnú dieru v mape.
Samostatnú kapitolu tvorí záverečná obrazová galéria zaberajúca približne pätinu knihy. Ilustrácie sú vytlačené kvalitne, veľký formát im pristane a niektoré pokojne obstoja aj bez sprievodného textu. Ich výber je však naklonený najmä dielom Heroes V a novším hrám. Fanúšikovia pôvodnej éry preto môžu nadobudnúť pocit, že práve vo chvíli, keď kniha dostala najviac miesta na čistý vizuál, rozhodla sa ho odovzdať mladším a nie vždy rovnako milovaným pokračovaniam. Galéria tak pôsobí bohato, ale nie úplne vyvážene.
Český preklad Pavla Skotáka je našťastie vydarený. Rešpektuje terminológiu, ktorú domáca komunita používa celé desaťročia, a ani pri technickejších pasážach nepôsobí ako doslovne preložený manuál. Pri množstve názvov, mechaník a historických súvislostí je práve prirodzenosť textu jednou z vecí, ktoré výrazne pomáhajú tempu čítania. Za toto rozhodne dávam palec hore.
Rozsah 192 strán zároveň určuje prirodzené hranice. Toto nie je encyklopédia rozoberajúca každú jednotku, expanziu alebo zmenu vyváženia. Niektoré témy sa skončia práve vo chvíli, keď by ste pri nich pokojne zostali ďalších dvadsať strán, a knihe chýba aj výraznejšia záverečná bodka od samotného autora. Príbeh sa postupne presunie k Heroes of Might and Magic: Olden Era a následne sa jednoducho skončí, akoby niekto zrazu nevedel ako to rozumne uzavrieť.
Načasovanie českej edície je pritom zaujímavé. Kým pôvodná kniha zachytáva Olden Era ešte ako pripravovaný návrat ku koreňom, hra medzičasom vstúpila do predbežného prístupu a za prvý mesiac predala na Steame milión kusov. Predaje samy osebe nezaručujú kvalitu, ale ukazujú, že séria rozhodne nepatrí iba do múzea a po klasickom vzorci je stále hlad.
Heroes of Might and Magic: Retrospektiva k 30. výročí preto z môjho pohľadu nie je definitívnou kronikou bez slepých miest. Jej prvá polovica ponúka výborný a miestami prekvapivo otvorený pohľad na vznik série, fyzické spracovanie zodpovedá cenovke a vybrané archívne materiály majú pre fanúšika skutočnú hodnotu. Druhá polovica však stráca časť kritického ostria, obrazová galéria je nevyvážená a nedostatočné zastúpenie modderskej komunity sa pri pohľade na dlhý život Heroes III nedá jednoducho len tak prejsť.
Napriek týmto výhradám ide o knihu, ktorú som čítal s chuťou a ku ktorej sa oplatí vracať. Nie preto, že by odpovedala na každú otázku, ale preto, že za známymi obrazovkami ukazuje ľudí, improvizáciu a chaos, z ktorých vznikla jedna z najtrvácnejších strategických sérií ever.
Za poskytnutí produktu na recenzi děkujeme společnosti Xzone
