Keď sa mesto topí, obyčajne so sebou ku dnu ťahá aj všetko ostatné. The Sinking City 2 však robí presný opak. Ukrajinské štúdio Frogwares poslalo cez palubu otvorený sandbox pôvodnej hry, vyšetrovanie odsunulo z hlavnej cesty do vedľajšej vrstvy a z pokračovania vytvorilo podstatne sústredenejší survival horor. Prvé dohranie na strednej náročnosti mi zabralo trinásť hodín. Počas nich som splnil všetky dostupné vedľajšie úlohy základnej kampane a získal viac než 80 percent bonusov. Po tejto skúsenosti môžem povedať, že riskantná transplantácia sa podarila. Arkham sa síce potopil, samotná séria sa však mohla konečne zhlboka nadýchnuť.
Už po odohraní novinárskej preview verzie som písal, že Frogwares tentoraz nešli cestou absolútneho kopírovania konceptu pôvodnej hry a kompletná verzia tento môj dojem iba potvrdila. Namiesto voľného potulovania sa po meste a drania si zadku v loďke vás tentokrát čaká séria prepojených, uzavretejších oblastí. Štruktúrou to celé pripomína moderné diely Resident Evil: objavujete bezpečné miestnosti, odomykáte skratky a neustále zvažujete, či sa oplatí minúť posledné náboje na potvoru stojacu medzi vami a podozrivo opustenou debničkou. Alebo bude lepšie zobrať nohy na ramená a utekať preč.
Rozdiel je v tom, že namiesto laboratórne vyšľachtených zombie vírusov tu dostávate zatopený Arkham roku 1929, okultizmus a monštrá, ktorých rodokmeň by nechcel študovať ani ten najodvážnejší veterinár. Hlavným hrdinom je Calvin Rafferty, dobrodruh zaoberajúci sa lovom okultných predmetov. Po nevydarenom rituáli zostáva jeho milovaná Faye uväznená v ríši snov a Calvin sa vydáva do zatopeného mesta hľadať spôsob, ako ju priviesť späť.
Práve ich vzťah tvorí motor celého príbehu. Hra si pritom svoje najdôležitejšie karty zámerne drží skryté. Počas väčšiny putovania dostávate skôr jednotlivé kúsky skladačky než jasné odpovede a hlavná dejová línia sa začne logicky uzatvárať až v samotnom závere. Môže to pôsobiť ako neustále naťahovanie rybárskeho vlasca, výsledné odhalenia však dokážu spätne usporiadať množstvo detailov, ktoré dovtedy vyzerali iba ako ďalšia porcia lovecraftovského šialenstva.
Príbeh zároveň nestojí iba na Lovecraftových motívoch, to rozhodne nie. Frogwares ich kombinujú s vlastnou mytológiou, osobnou tragédiou a ozvenami skúseností tvorcov s vojnou. Vedľajšie postavy vo vás pravidelne vyvolávajú pochybnosti, či vám chcú pomôcť, manipulujú vami alebo si len vyberajú vhodnú chvíľu na odhryznutie kúska z vašej tváre. Dizajn postáv, bossov aj bežných príšer patrí medzi to najlepšie, čo sa štúdiu doteraz podarilo vytvoriť. Každá väčšia oblasť má vlastnú identitu, či už sa pohybujete zatopenými ulicami v lodičke, rozpadajúcou sa nemocnicou, rybím trhom, pod vodou alebo v priestoroch, kde zákony fyziky prestali platiť.
Obrovskú pochvalu si zaslúži samotný level dizajn. Jednotlivé oblasti nie sú iba koridormi spájajúcimi príbeh so súbojmi, ale premyslenými uzlami, ktoré sa časom prepájajú do jedného funkčného celku. Arkham vám pravidelne ukáže zamknuté dvere, nedostupnú chodbu, trezor bez kódu alebo predmet ležiaci provokatívne za prekážkou, cez ktorú sa zatiaľ neviete dostať. Následne nechá tieto miesta vŕtať sa vám v hlave ako slizké červy.
Keď neskôr objavíte potrebný kľúč, vylúštite kód alebo si násilím prerazíte inú cestu, prirodzene si spomeniete, kde by sa nový objav dal využiť. Návraty uľahčujú odomykané skratky, takže nejde o bezduché kráčanie tou istou trasou tam a späť. Spočiatku neprehľadné priestory začnú postupne dávať logiku a miesta, ktoré pôvodne pôsobili ako slepé uličky, sa zrazu zmenia na cestu k užitočnej odmene.
Označenie „stredná náročnosť“ môže v tomto prípade pôsobiť až podozrivo nevinne. Režim nazvaný Restless Slumber je však vyložene náročný a musíte v rámci neho šetriť muníciou, lekárničkami aj miestom v inventári. Nie každý nepriateľ preto musí zomrieť a nie každú miestnosť treba vyčistiť hneď pri prvej návšteve. Niekedy je lepšie otočiť sa na päte, vrátiť sa do bezpečia a skúsiť to znova po doplnení zásob. Ak sa však rozhodnete preliezť každý kút mapy, hra si svoju daň skôr či neskôr vypýta.
Jednotlivé príšery či infikovaný obyvatelia mesta majú na tele zraniteľné body, ktorých triafaním dokážete súboj výrazne skrátiť. V praxi sa však nepreháňajú po priestore ako papierové terče na strelnici. Menia smer, pohybujú sa nepredvídateľne a často vám pokazia pripravenú ranu v poslednej sekunde. Najmä rýchlejšie monštrá dokážu dobre využiť uzavreté prostredie a donútia vás striedať streľbu s uskakovaním, údermi zblízka a dorážaním nepriateľov na zemi. Ich správanie je dostatočne nečitateľné na to, aby ani opakované stretnutia nepôsobili mechanicky a teda nudne. A presne takto má boj v survival horore fungovať.
Horšie je to s kamerou. Počas bežného prieskumu funguje bez problémov, no vo chvíli, keď sa Calvin ocitne chrbtom pri stene a dve príšery mu začnú prskať sliny na krk, obraz občas stratí prehľad. Pri danom žánre a špeciálne v hre z pohľadu tretej osoby nejde o nič nevídané.
Niekoľko bojových pasáží navyše umelo zvýši počet protivníkov, akoby vám hra nechcela dovoliť opustiť danú lokáciu príliš skoro. Napätie vtedy vystrieda frustrácia, ktorú ešte zvýraznia náhle štedré zásoby munície rozložené po okolí. Prosto ten script tu nie vždy funguje filmovo a prirodzene.
Našťastie, väčšina akcie nevzniká iba preto, aby hra mala čím vyplniť ďalšiu miestnosť. Súboje sú previazané s prieskumom a rozhodovaním o zdrojoch. Nazbierané suroviny môžete kombinovať a vyrábať z nich muníciu či lekárničky, pričom obmedzený inventár vás núti neustále prehodnocovať, čo si vezmete so sebou. Je dôležitejší ďalší liečivý predmet, zopár nábojov do brokovnice alebo voľný slot pre vec, ktorú ešte len nájdete? The Sinking City 2 vám tieto otázky kladie pravidelne a odpovede často zmení prvá príšera za rohom.
Arzenál sa postupne rozrastie o pištole, brokovnicu, ikonický samopal, odstreľovaciu pušku a dokonca granátomet. Každá zbraň sa dá vylepšovať pomocou doplnkov ukrytých v trezoroch a uzamknutých schránkach. Ich kódy obyčajne nenájdete napísané na papieriku položenom vedľa zámku, takže musíte čítať dokumenty, sledovať okolité stopy a spájať súvislosti. Dôkladné prehľadávanie prostredia odmeňujú aj nové sloty v inventári. Kto bude chcieť hrou iba preletieť a stlačiť mojich trinásť hodín na povedzme desať, môže tak spraviť. Pripraví sa však o podstatnú časť zábavy aj užitočnej výbavy.
Vyšetrovanie síce už nie je chrbticou celej hry, Frogwares sa ho však celkom nevzdali. Nájdené dokumenty nefungujú iba ako tapeta pre ľudí, ktorí radi čítajú cudzie denníky. V špeciálnej časti menu ich spájate do logických celkov a správne vyriešené súvislosti vám prinášajú talentové body. Tie následne meníte za talenty previazané s maskou Night Shade, ktorú Calvin nosí pri sebe. Nie všetky sú rovnako užitočné, väčšinu z nich som však dokázal reálne využiť.
Hádanky vedia byť príjemne komplexné. Hra vám poskytne potrebné informácie, no málokedy ich naservíruje na jeden tanier. Musíte čítať, porovnávať mená, dátumy či poznámky a niekedy sa vrátiť na miesto, ktoré ste považovali za vybavené. Odmenou môže byť nový perk, rozšírenie inventára, zásoby alebo doplnok k zbrani.
Pri množstve dokumentov, okultných výrazov a príbehových detailov poteší kvalitná česká textová lokalizácia. Tá výrazne uľahčuje orientáciu v stopách bez toho, aby pripravila príbeh o jeho atmosféru. Pre lokálneho a v cudzom jazyku menej zdatného hráča ide jednoznačne o veľké plus.
Audiovizuálne je The Sinking City 2 doposiaľ najpresvedčivejšou hrou Frogwares. Na PlayStation 5 pôsobí obraz ostro, detailne a jednotlivé lokácie dokážu zaujať aj vo chvíli, keď v nich práve nič nelezie zo steny. Zatopené ulice, rozkladajúce sa interiéry, podvodné pasáže aj temné dimenzie majú vlastnú farebnosť a svetelnú atmosféru.
HDR pri vydaní ešte nebude súčasťou hry, vývojári ho však plánujú neskôr doplniť prostredníctvom bezplatnej aktualizácie. Aktuálne podanie obrazu však cez to všetko funguje veľmi dobre aj bez neho. Budúce rozšírenie dynamického rozsahu by však mohlo výrazným svetlám, hlbokej tme a mokrým uliciam Arkhamu dodať ešte väčšiu hĺbku.
Ešte silnejší je zvuk. Arkham nikdy nie je úplne tichý. Voda kvapká za stenami, drevo praská, neidentifikovateľné obludy skáču z jedného kúta do druhého a hudba vie v správnej chvíli ustúpiť, aby vám vlastná predstavivosť pripravila niečo horšie než akýkoľvek jumpscare. Výsledkom je uhrančivá atmosféra, ktorá sa neopiera iba o šokovanie, ale o dlhodobý pocit, že mesto vás pozoruje a čaká na vhodnú chvíľu.
Pri hodnotení sa nedá úplne ignorovať ani kontext vzniku. The Sinking City 2 vytváralo približne osemdesiat ľudí počas 43 mesiacov, zatiaľ čo ich krajinu sužovala vojna, výpadky elektriny a každodenná neistota. Nemalo by to slúžiť ako ospravedlnenie chýb ani automatický bonus k hodnoteniu. Napriek tomu je ťažké nemať pred výsledkom rešpekt. Vojna navyše do hry prenikla aj v jednej citlivej, nenápadnej vrstve. Viac prezrádzať nechcem, pretože spôsob, akým na ňu narazíte, patrí medzi momenty, ktoré by vám nemal pokaziť recenzent.
Po dohraní sa Arkham celkom nezatvára. New Game+ tu nefunguje iba ako povinné políčko v zozname funkcií. Do ďalšieho priechodu si prenesiete získané talenty, body aj predmety a za bonusovú menu nazbieranú plnením rôznych akcií môžete odomknúť nekonečnú muníciu pre jednotlivé zbrane, nové silné talenty či atraktívne obleky pre Calvina aj Faye. Po trinástich hodinách opatrného počítania každého náboja pôsobí predstava návratu s brokovnicou bez dna ako veľmi účinná forma terapie, to mi môžete veriť.
Sandbox pôvodného The Sinking City sa mi páčil a jeho strata ma pred vydaním dvojky oprávnene trochu znepokojovala. Frogwares však otvorený svet nenahradili prázdnym koridorom. Vytvorili kompaktnejšie a lepšie kontrolované dobrodružstvo, v ktorom má prieskum zmysel a každý konflikt svoju cenu. Kamera vás vie potrápiť, niekoľko stretov s príšerami až príliš viditeľne naťahuje herný čas a niekomu môže chýbať špecifická detektívna voľnosť jednotky. Ako celok však pokračovanie posúva kvalitu série jednoznačne vyššie.
The Sinking City 2 preto odporúčam každému milovníkovi survival hororov a fanúšikom Lovecrafta dvojnásobne. Nie je to bezchybná hra ani nový kráľ žánru, no má vlastnú identitu, výborný svet, zmysluplný prieskum a atmosféru, ktorá zostáva v hlave ešte dlho po záverečných titulkoch.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Frogwares
