Motorola sa po rokoch výroby véčkových modelov rozhodla vstúpiť aj medzi veľké skladačky otvárané ako kniha. Výsledkom je Razr Fold, ktorého cenovka však začína na 1 999 eurách. To už je suma, ktorú človek len tak bezstarostne nehodí na pult medzi nákupom mlieka a rožkov. Za podobné peniaze si totiž kúpite viac než len dobrý herný notebook. Do akej miery si túto sumu predmetná novinka dokázala v mojich očiach obhájiť po mesiaci testovania, vám poviem v nasledujúcom texte.
Prvý kontakt so zariadením sa nesie v znamení futbalu. Hrubá čierna škatuľa môjho kusu bola ozdobená logom majstrovstiev sveta FIFA 2026 a pôsobila skôr ako balenie zberateľskej edície než obyčajného telefónu. Nabíjací adaptér by ste v nej však hľadali márne. V balení sa však nachádzal iný bonus, a to aktívny stylus Moto Pen Ultra. Pero prichádza s vlastným textilným nabíjacím puzdrom, USB-C portom a náhradným hrotom. O časovo viazaných bonusoch samotnej FIFA edície už nemá veľký význam hovoriť, takže poďme ďalej k dizajnu.
Zadná strana je potiahnutá príjemným štruktúrovaným materiálom pripomínajúcim vegánsku kožu a už len z tohto dôvodu by som tohto krásavca rozhodne nestrkal do nejakých obalov. Pánt z nehrdzavejúcej ocele má príjemný odpor. Telefón dokáže udržať v rôznych uhloch a pri otváraní nemáte pocit, že zápasíte so zaseknutými dverami v pivnici.
V tomto smere sa po mesiaci nič nezmenilo, čo však neznamená, že to nebude inak po roku používania. Z dlhodobého testovania predchádzajúcej generácie véčkovej Motoroly viem, že vlastnosti pántu sa časom môžu citeľne zmeniť. Ohyb vnútorného displeja je rovnako stále viditeľný pod určitým uhlom. Úplne nezmizol, ale počas používania som naň prestal myslieť prakticky okamžite.
Razr Fold má v zatvorenom stave hrúbku necelých desať milimetrov, po otvorení približne 4,55 mm a váži 243 gramov. Nie je teda najľahšou skladačkou na svete a vo vrecku o sebe dá vedieť, no zaoblené hrany a rozumné rozloženie hmotnosti mu pomáhajú. Horšie je to s obrovským fotomodulom. Ten z tela vystupuje natoľko, že telefón položený na stole pripomína skokanskú dráhu pre terénne motorky.
Konštrukcia získala certifikácie IP48 a IP49. Voda teda nie je jej hlavným nepriateľom, no ochrana pred prachom zostáva obmedzená a s určitosťou vám môžem povedať, že tento mobil nechcete hodiť do piesku.
Poďme sa pozrieť na vonkajší 6,6-palcový pOLED displej. Ten má normálny pomer strán, rozlíšenie 2 520 × 1 080 bodov a obnovovaciu frekvenciu až 165 Hz. Nejde teda o núdzové okienko na kontrolu notifikácií, ale o plnohodnotnú obrazovku, na ktorej môžete Razr Fold pohodlne používať bez toho, aby ste ho každých päť minút otvárali.
Po otvorení sa však už pred vami objaví 8,1-palcový panel s rozlíšením 2 484 × 2 232 bodov a frekvenciou do 120 Hz. Obraz je ostrý, farby živé bez toho, aby vyzerali ako rozliate vodovky, a veľká plocha má reálny význam pri práci s dokumentmi, fotografiami či viacerými aplikáciami. O využiteľnosti veľkých skladačiek sme si už písali veľakrát, a preto vás nebudem zdržiavať opakovaním zrejmého.
Motorola uvádza špičkový jas až 6 000 nitov na vonkajšom a 6 200 nitov na vnútornom paneli. Treba však zdôrazniť, že ide o krátkodobé lokálne maximum, nie jas celej obrazovky. Reálne merania sú podstatne nižšie. To však nemení nič na tom, že oba displeje zostávajú veľmi dobre čitateľné aj vonku a patria k najlepším častiam celého telefónu. Bez debaty.
Pod kapotou pracuje Snapdragon 8 Gen 5 doplnený v testovanej konfigurácii o 16 GB RAM a 512 GB úložisko. Pozor na názov, keďže tu nejde o výkonnejší Snapdragon 8 Elite Gen 5. Motorola však podľa mňa zvolila rozumne. Extrémne tenké skladacie zariadenie nepotrebuje čip, ktorý prvých päť minút trhá asfalt a následne sa zmení na sporák s polovičným výkonom.
Pri bežnom používaní je výkonu viac než dosť. Rozhranie reaguje okamžite, aplikácie sa spúšťajú bez zdržania a problémy nerobia ani náročnejšie hry. Telefón skrátka nepôsobí ako zariadenie, ktoré by ste museli pri práci šetriť alebo mu každú chvíľu dávať vydýchnuť.
V praxi som jeho schopnosti preveril napríklad vo Wreckfeste a Call of Duty. Prvá menovaná hra je pre mobilný hardvér zaujímavou skúškou najmä pre množstvo vozidiel, fyziku poškodenia a hromadné kolízie. Razr Fold ju zvládal plynulo a bez rušivých prepadov, hoci pri dlhšom hraní a väčšom chaose na trati sa už telo citeľne zahrievalo. Nič, čo by ma prinútilo hru vypnúť, ale fyzikálne zákony v tele hrubom pár milimetrov jednoducho neoklamete.
Call of Duty lepšie preverilo stabilitu výkonu a reakcie pri rýchlom online hraní. Aj tu bol obraz plynulý, ovládanie reagovalo okamžite a počas zápasov som nezaznamenal nepríjemné zasekávanie. Veľký vnútorný displej navyše vyzerá pri hraní efektne, hoci držať rozložený 243-gramový telefón počas dlhších herných večerov nie je práve najpohodlnejšia forma posilňovania zápästí.
V mojich záťažových testoch sa zároveň ukázala výhoda otvoreného telefónu. Grafická časť si v rozloženom stave zachovala približne 74 percent pôvodného výkonu, zatiaľ čo po zatvorení stabilita klesla k 57 percentám. Väčšia plocha jednoducho lepšie odvádza teplo. Povrch sa dokáže zahriať, ale opakujem, že počas testovania som nezažil nič, čo by zásadne znižovalo komfort používania.
Stereo reproduktory s podporou Dolby Atmos hrajú čisto a pri otvorenom telefóne dokážu vytvoriť celkom slušný priestor. Zázraky však nečakajte. Basy majú základ, výšky zostávajú čisté, no stredy a ľudské hlasy pôsobia trochu plocho. Na podcast, YouTube alebo nenáročné hranie to stačí, ale k dvom takto kvalitným displejom by sa žiadal predsa len o niečo presvedčivejší zvuk.
Najväčším technickým triumfom Razr Foldu je jeho batéria. Motorola použila kremíkovo-uhlíkový akumulátor s kapacitou 6 000 mAh, čo je v takto tenkej skladačke veľmi pôsobivé. V mojom teste aktívneho používania vydržal telefón približne 17 hodín na vnútornom a viac než 20 hodín na vonkajšom displeji. V bežnom režime som sa preto bez problémov dostal cez celý náročný deň a pri rozumnejšom používaní zostávala slušná rezerva aj na ďalšie ráno. Za toto palec hore. Nadpriemernú výdrž veľkého kremíkovo-uhlíkového akumulátora potvrdili aj ďalšie praktické testy.
Káblové nabíjanie dosahuje maximálne 80 W. S kompatibilným adaptérom a aktívnym režimom Charge Boost som sa pri otvorenom zariadení dostal na plnú kapacitu približne za hodinu. Zatvorený telefón mierne spomaľuje nabíjanie pre vyššiu koncentráciu tepla. Bezdrôtovo dokáže tento mobil teoreticky prijať až 50 W, ale iba s kompatibilnou nabíjačkou. Na bežných Qi podložkách sa musíte uspokojiť s nižším výkonom a podpora magnetického Qi2 tu chýba. Pri vlajkovej lodi tejto kategórie je to za mňa fail, hoci parametre 80 W cez kábel a 50 W bezdrôtovo stále patria medzi skladačkami k tomu lepšiemu.
Motorola tentoraz rozhodne kvalitatívne zatlačila aj v rámci fotomodulov. Na zadnej strane sa nachádzajú tri 50 Mpx snímače. Máme tu hlavný fotoaparát, ultraširokouhlý objektív a teleobjektív s trojnásobným optickým priblížením. Už samotná prítomnosť optického zoomu je v segmente skladacích telefónov vítaná, pretože práve fotoaparáty bývali pri týchto zariadeniach často prvou obeťou konštrukčných kompromisov.
Hlavný snímač vytvára cez deň detailné fotografie so širokým dynamickým rozsahom a atraktívnymi farbami. Motorola stále rada mierne pridáva kontrast a sýtosť, no výsledok nepôsobí tak umelo ako pri niektorých starších modeloch. Plný 50 Mpx režim mi veľký zmysel nedával. Súbory sú podstatne väčšie, zatiaľ čo reálny prírastok detailov často nahrádza iba agresívnejšie doostrenie.
Trojnásobný teleobjektív patrí k najlepším častiam zostavy. Ohnisko je vhodné na portréty, tváre si zachovávajú prirodzené proporcie a optické rozostrenie pozadia vyzerá lepšie než softvérová kaša z portrétneho režimu. Pri vyššom digitálnom priblížení už nastupuje výraznejšie spracovanie obrazu a medzi objektívmi možno pozorovať mierne odlišné farby.
Mobil som mal so sebou okrem iného na našej „Elektrizujúcej dovolenke s Enyaqom“, takže počas letných svetelných podmienok dostal čo do kvality fotografií poriadne zabrať. Práve spracovanie obrazu zostáva miestom, kde má výrobca ešte čo doháňať. Hardvér je veľmi dobrý, ale telefón z neho nie vždy vytiahne rovnako presvedčivý výsledok. Niekedy trafí scénu výborne, inokedy pridá priveľa kontrastu alebo sa farebné podanie medzi objektívmi mierne rozíde.
Ultraširokouhlý fotoaparát je cez deň veľmi dobrý a vďaka automatickému zaostrovaniu poslúži aj na makro. V noci sa však prejaví menší snímač. Tmavé rohy strácajú detaily a mobil musí viac pracovať s odšumovaním. Hlavný fotoaparát si v tme vedie citeľne lepšie a svetelné zdroje dokáže držať pod kontrolou bez toho, aby pouličné lampy menil na malé atómové výbuchy.
Skladacia konštrukcia má pri fotografovaní aj jednu praktickú výhodu. Telefón môžete položiť napoly otvorený, použiť ho ako vlastný statív a záber spustiť perom. Pri selfie sa zase oplatí využiť zadné fotoaparáty a vonkajší displej ako hľadáčik. Kvalita takéhoto autoportrétu je o niekoľko poschodí vyššie než pri klasických predných kamerách.
Softvérovým základom je Android 16 s relatívne čistým rozhraním a prísľubom až siedmich rokov podpory. Motorola zvládla prechod na veľký skladací displej prekvapivo dobre. Na obrazovke môžete naraz otvoriť viacero aplikácií, meniť ich veľkosť alebo telefón v polootvorenom stave používať ako malý notebook. Samsung má za sebou podstatne viac generácií podobných zariadení a jeho One UI je stále uhladenejšie a skúsenosťami obrúsenejšie, ale ani Motorola nepôsobí v tomto smere vyložene mimo.
Moto Pen Ultra funguje na vonkajšom aj vnútornom displeji. Dokáže prevádzať rukopis na text, zväčšovať obsah pod hrotom, vytvárať poznámky, upravovať snímky alebo ovládať spúšť fotoaparátu. Je presný, reaguje rýchlo a na veľkom paneli má podľa mňa reálny praktický zmysel. Bočné tlačidlo pera sa dá nastaviť na spúšťanie poznámok, anotácií, lupy alebo už notoricky známej funkcie Circle to Search. Pri práci som osobne najviac využíval gesto, pri ktorom poklepanie perom po stole vytvorilo snímku obrazovky. Super nápad.
Najväčší problém stylusu je však fyzický. V tele telefónu preň nie je logicky miesto, a tak ho musíte prenášať v samostatnom nabíjacom puzdre. To môže časom znamenať jeho stratu alebo prinajmenšom situáciu, keď ho práve vo chvíli, keď ho budete potrebovať, necháte doma.
Druhou ergonomickou ranou je samostatné vrúbkované tlačidlo AI asistenta umiestnené na protiľahlej hrane oproti tlačidlám hlasitosti. Pri manipulácii som ho stláčal častejšie, než by bolo zdravé. Telefón navyše obsahuje Moto AI, Gemini, Copilot aj Perplexity, pričom časť ich funkcií je užitočná a časť pôsobí iba ako povinná jazda na aktuálnej marketingovej vlne. Je preto na vás, ktorému z početnej skupiny digitálnych spolujazdcov dáte prednosť.
Motorola Razr Fold je napriek tomu pozoruhodne vydareným prvým pokusom o veľkú skladačku. V zatvorenom stave funguje ako normálny telefón a po otvorení ponúka rozmernú pracovnú aj multimediálnu plochu, ktorá nie je len efektným technologickým trikom. Kompromisy tu, samozrejme, zostali. Mobil je ťažší než najštíhlejšia konkurencia, jeho fotomodul je obrovský, reproduktory priemerné, chýba Qi2 a softvér ešte nemá takú úroveň vyzretosti ako One UI od Samsungu.
Najväčším problémom však zostáva cena. Veľká batéria, kvalitné fotoaparáty, štedrá pamäť ani podpora pera nemenia nič na tom, že dvetisíc eur je stále dvetisíc eur. Za túto sumu sa telefón musí trafiť presne do potrieb konkrétneho človeka aby mu to celé dávalo zmysel. Nie je to samozrejme chyba výrobcu ako takého.
Ak veľký vnútorný displej využijete na dokumenty, úpravu fotografií, poznámky alebo prácu s viacerými aplikáciami, Razr Fold dokáže svoju existenciu obhájiť. Ak ho však plánujete väčšinu času používať zatvorený ako klasický smartfón, kupujete si predovšetkým veľmi drahý flex.
Za poskytnutí produktu na recenzi děkujeme společnosti Datacomp
